Kamarátky na život a na smrť

Bola to ťažká práca, ale na náš závod nedáme dopustiť

Jolana Takáčová a Gitka Papcúnová z Valalík sa kamarátia už 58 rokov. Ich rodičia boli susedmi cez cestu. V obci ich teraz vidno v klube seniorov i v speváckej skupine Parádne nevesty. Sedia spolu v kostole. Kamarátky na život a na smrť. Pomáhajú si pri problémoch doma, pomáhali si aj v práci.
Poznáte žeriavničku s viac ako tridsaťročnou praxou? My už áno. Dokonca dve. Pani Papcúnová pracovala štyridsať rokov a pani Takáčová 34 a pol. Kde? V ZIPP (Závody inžinierskej a priemyslovej prefabrikácie) Geča – najväčšej z firiem mikroregiónu.


V ich časoch tam pracovalo štyridsať žien, teraz ich tam je len šesť. Dôvod? Ako iste uznáte, nie je to ženská práca.
„Striedali sme sa s mužmi na zmeny. Ja som robila ráno, moja polovička  poobede. Ďalší týždeň opačne. Naši manželia boli zámočníkmi a my žeriavničkami. Naša pracovná doba nebola nikdy osem hodín. Desať hodín, či dvanásť, bolo aj šestnásť.. kým sme neskončili. Obe sme mali štyri deti a sme rady, že sú v poriadku. Takto sme pracovali celý život, bolo to veľmi ťažké, veľmi kruté, ale nedáme ani za nič, že sme mohli pracovať tak blízko,“ začínajú  kamarátky. 

„V hale sme prenášali všetko ťažké. Formy, armatúry, betón. Na linke s dvoma – troma formami sme sa narobili menej, ale väčšinou viac. V prestávkach som si čítala novinky, lúštila krížovky. Niekedy sme čakali, inokedy sme si nevydýchli ani minútu,“ približuje nám na návšteve u kamarátky svoje zamestnanie pani Papcúnová. Pani Takáčová dodáva: „Po nástupe v sedemdesiatom prvom som po troch rokoch viazania armatúry išla za žeriavničku. Skoro polovicu života som na linke prenášala formy. Niekedy aj päťdesiat za deň. Každú som musela doniesť, vypnúť na šesťmetrový železný rám - vahadlo. Po dlhej dobe som ho vylepšila. Nápad sa ujal aj v Bratislave. Potom zapnúť, vytiahnuť výrobok, odniesť na vlečku, doniesť armatúru – napríklad viazané železo, na ktorom stojí deka strechy, položiť. Chlapi to potom vyčistili, vymastili, zabetónovali a zase ukladali na seba. Pomedzi to bolo treba púšťať paru, aby sa výrobky vysušili a na druhý deň sa proces zopakoval.“
Zippka postavila z časti Tesco, Carrefour, Kaufland. „Naše výrobky – betónové konštrukcie obvodové múry, strešné panely, nosníky, väzníky tvoria základ stavby,“ dozvedáme sa.

Nielen prácou žije človek

Žiadna práca nie je ideálna, to priznáme všetci. Jolana Takáčová však vie, že keď človek niečo chce, dosiahne to. „Nebola schôdza, na ktorej by sme chýbali. Cez odbory sme si vydobyli všetko, čo sme chceli.“ Pani Papcúnová pridáva: „Riaditeľ nešiel proti nám, nebral nás iba ako zamestnancov. O všetkom sme sa radili spolu. Aby sme mali teplé jedlo, už o desiatej sme išli na obed. Cítili sme sa ako doma.“
V ZIPPke bol podľa slov dlhoročných pracovníčok dobrý kolektív, za socializmu ich bolo okolo 360. Povestné zájazdy do Maďarska, fintenie na Deň stavbárov, aj to patrilo k životu v podniku. „Každý dostával odznaky, súťažili sme o najčistejšiu linku. Môj kolega bol taký pracovitý, by bol zahynul, keby sme nevyhrali!“ spomína pri šálke čaju pani Takáčová.

„Náš“ podnik

Hoci je pani Takáčová na dôchodku už päť rokov, o ZIPP – ke hovorí ako o našom podniku. „Minule som išla okolo stavby na Mlynskej ulici blízko redakcie Abovského hlásnika v Košiciach. Stáli tam chlapi v montérkach a prilbách ZIPP. Prihovorila som sa im slovami milí kolegovia. Hoci sú z Bratislavy, ale je to náš podnik,“ spomína si pani Takáčová. „Keď ako dôchodkyne chodíme po celom Slovensku, ideme cez Prešov, vidíme obchodné domy Baumax, Tesco, ideme cez tunel Branisko a vieme, že máme na ňom podiel. Aj na metre v Prahe. Keď otvorili prvýkrát Carrefour, vzal ma tam zať so slovami, že sa ideme pozrieť na ten náš obchod. Vravel mi, nech sa len držím vozíka a hľadám  naše výrobky. Zbadala som hneď naše betónové nosníky pod stropom predajne. Vyhŕkli mi slzy. Predsa máme kus roboty na svete. Bola som veľmi zžitá s týmto závodom. Hoci som na dôchodku, na návštevu by som šla aj o polnoci,“ končí naše rozprávanie Jolana Takáčová.


Byť v regióne sa počíta

Ako vyzerá spolupráca firmy ZIPP Geňa s mikroregiónom Hornád? Odpovedá Ing. Milan Truhan, riaditeľ a konateľ spoločnosti ZIPP Geča:
Spolupráca je veľmi dobrá. Vzorne platíme dane, čo každý starosta privíta. Teraz zamestnávame 130 ľudí. Zopár z nich je z Košíc, ale samozrejme zamestnanci dochádzajú z okolitých obcí, zo Ždane, Čane, Geče, Valalík, Trstenej pri Hornáde, Gyňova a Skároša. Máme veľmi dobré vzťahy so starostami. Keď organizujú nejakú akciu na okolí, snažíme sa prispieť. Vo Valalikoch sa nám podarilo pri stavbe športovej haly presvedčiť starostu a projektantov o našich prednostiach. A  výsledok? Dnes je to krásna telocvičňa a myslím si, že môžu byť na ňu hrdí.  V Čani sme spolupracovali pri stavbe Obecného úradu, krytého bazénu pri Základnej škole. Sú to drobnosti, ale je to v regióne a to sa počíta.

Na spoluprácu s firmou ZIPP sme sa opýtali aj starostky Geče Moniky Bérešovej:
„Pôsobenie podnikov v našej obci cítime na našich príjmoch. Daň z nehnuteľnosti zo ZIPP tvorí 37,7 % zo všetkých príjmov z dane z nehnuteľností. Spolupracuje sa nám dobre. Ak potrebujeme ich výrobky alebo betón, môžeme sa spoľahnúť. Naposledy sa tak stalo, keď sme osadzovali tabule pri vstupe do obce. Plánujeme stavať škôlku, taktiež nám prisľúbili pomoc.“

Katarína Šimková, Abovský hlásnik 01/2009