ako to bolo

Územie v praveku až včasnom stredoveku

Územie členských obcí Regionálneho združenia Hornád zaberá juhovýchodná časť Košickej kotliny. Osou je rieka Hornád, prirodzenou hranicou na východe sú Slanské vrchy. Krajina s mierne zvlneným povrchom a rozvetvenou riečnou sieťou poskytovala dobré podmienky pre vznik ľudských sídiel. Trasy diaľkových ciest, prechádzajúce územím zvyšovali jeho strategickú hodnotu. Dôležitú úlohu pri sprostredkúvaní kontaktov mala diaľková cesta idúca z juhu popri rieke Hornád. Z nej odbočovali cesty smerujúce údoliami Olšavy a Torysy ďalej na sever. Najstaršie písomné zmienky o obciach združenia Hornád pochádzajú z 1. polovice 13. storočia. Predkovia dnešných obyvateľov sa však na tomto území usadzovali o niekoľko tisíc rokov skôr. Zdrojom poznatkov o živote a literárnych spoločenstiev t.j. spoločenstiev, ktoré nepoznali písmo, sú hnuteľné a nehnuteľné pamiatky ukryté v zemi. Obsahujú v sebe množstvo informácií, ktorých dôkladné a všestranné vyhodnotenie je základom pre vypracovanie čo najvierohodnejšej rekonštrukcie podoby hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho vývoja obyvateľstva v jednotlivých časových úsekoch. Ich vyhľadávanie a skúmanie je predmetom archeológie.

V katastroch jednotlivých obcí je evidovaná v súčasnosti už hustá sieť archeologických lokalít. Ich objavenie je výsledkom povrchových prieskumov, záchranných a systematických archeologických výskumov. Počiatky záujmu o praveké pamiatky siahajú do 19. storočia a sú spojené s vtedajším Hornouhorským múzeom v Košiciach. V 1. polovici 20. storočia výskum pokračoval zásluhou pracovníkov dnešného Východoslovenského múzea v Košiciach. Medzníkom v rozvoji archeologického výskumu bol rok 1953, keď bola v Košiciach založená pobočka Archeologického ústavu SAV v Nitre. Položila základy profesionálneho systematického výskum východného Slovenska.

Polstoročie práce prinieslo bohaté doklady o úrovni života obyvateľov nášho záujmového územia, o obdobiach ich rozkvetu ale i úpadku. Mená niektorých obcí ako Nižná Myšľa, Seňa, Valaliky-Košťany sú dnes dobre známe odborníkom nielen na Slovensku, ale majú pevné miesto v kontexte historického vývoja strednej Európy. Mnohé dôležité pamiatky ešte stále čakajú na svoje objavenie.

Najstaršie stopy osídlenia územia zanechali po sebe lovci aurignacienskej kultúry (35 000-28 000 rokov pred Kr.) z mladšieho paleolitu. Dôležité nálezy boli získané výskumom ich táborísk v Seni.

V 6. tisícročí pred Kr. v období neolitu prichádzajú skupiny prvých poľnohospodárov a prinášajú kultúru s východoslovenskou lineárnou keramikou. Zakladajú trvalejšie sídliská, pestujú poľnohospodárske plodiny a chovajú dobytok. Pred polovicou 5. tisícročia pred Kr. ich vystriedali nositelia bukovohorskej kultúry, ktorej najnovšie nálezy pochádzajú zo Ždane. Husté osídlenie mikroregiónu pretrváva aj v období eneolitu, keď sa tu usadzujú skupiny badenskej kultúry.

Významné postavenie nadobudol región v staršej a na počiatku strednej doby bronzovej. Koštiansku kultúru, ktorá dostala meno podľa náleziska v Košťanoch, vystriedala otomanská kultúra. Otomanská kultúra bola jednou z najvyspelejších kultúr stredoeurópskeho praveku a to nielen technickou a estetickou úrovňou hmotnej kultúry, ale i hospodársko-správnou organizáciou a rozvetvenými kontaktmi siahajúcimi na severe až k Baltu, na juhu do vyspelých civilizačných centier egejskej oblasti a Balkánu. Centrom otomanskej komunity žijúcej v rokoch 1700 - 1400 pred Kr., na súčasnom území Regionálneho združenia Hornád sa stala opevnená osada na Várhegy v Nižnej Myšli. Po zániku otomanskej kultúry tu žili v mladej až neskorej dobe bronzovej nositelia kultúry pilinskej a gávskej.

S nástupom staršej doby železnej v priebehu 7. storočia pred Kr. sa južná časť Košickej kotliny dostala na okraj sídelného územia trácko-skýtskych skupín s centrom v Potisí. Na ich materiálnej kultúre sa výrazným spôsobom prejavil vzťah k nomádskemu východoeurópskemu prostrediu. Dokladom kontaktov je depot železných nástrojov a zbraní z Nižnej Myšle a niektoré formy keramického riadu zo sídliska v Trstenom pri Hornáde. Na počiatku 3. storočia pred Kr. prichádzajú na územie mikroregiónu Kelti. Žiarové hroby keltských bojovníkov sa našli vo Valalikoch-Košťanoch. Intenzívne osídľovanie pokračovalo aj v prvých štyroch storočia po prelome letopočtov v dobe rímskej. Na počiatku 1. storočia ešte dožívajú zvyšky Keltov prevrstvených Dákmi. V 2. storočí sa tu začali usadzovať nositelia przeworskej kultúry prichádzajúci z územia Poľska. Obraz osídlenia nášho územia od počiatku sťahovania národov až po príchod prvých Slovanov má, podobne ako na celom území východného Slovenska, nejasné kontúry. Bolo to nekľudné, pre rozvoj hospodárstva nepriaznivé obdobie.

Najstaršie a zatiaľ v celej Košickej kotline jediné doklady o prítomnosti Slovanov už v 2. polovici 6. storočia sa našli v Ždani. Včasno slovanské osídlenie z 1. polovice 7. storočia bolo objavené aj na Moľve v Nižnej Myšli. Život v tunajšej slovanskej osade pokračoval nepretržite až do 11. - 12. storočia.

V 8. storočí prenikli na územie mikroregiónu Avari, ktorí postupne splynuli so starousadlým slovanským obyvateľstvom. Dôkazom ich prítomnosti je birituálne pohrebisko vo Valalikoch-Košťanoch.

Z katastrov dnešných obcí je archeologickými nálezmi doložená existencia viacerých osád a poľnohospodárskych usadlostí datovaných do 9.-12. storočia.

S prvou písomnou zmienkou obce opúšťajú svoju aliterárnu minulosť. Informáciu o ich ďalších osudoch poskytujú okrem archeologických pamiatok aj hodnoverné písomné záznamy.

Text: p. Miroššayová