Cyklotrasa HornádRieka Hornád a jej okolie v úseku medzi Košicami a hranicami s Maďarskom patrí z pohľadu poznania tunajších prírodných, kultúrnych a historických zaujímavostí k pomerne málo známym oblastiam. Napriek svojim potenciálom, územie je pomerne málo navštevované. Od augusta 2003 majú priaznivci cyklistiky možnosť rozšíriť okruh svojich jázd práve do tejto oblasti, vďaka cyklotrase Hornád. Cyklotrasa Hornád je červenou značkou značená trasa po poľných cestách a násypoch rieky Hornád.Mapa ![]() Náučný chodník Horný Abov
Trasa chodníka vedie po zaujímavých miestach obcí združenia Hornád.
Jedenásť panelov s náučným textom približuje návštevníkom zaujímavosti z pohľadu
archeológie, histórie aj kultúry, biológie a geológie územia Horného Abova.Okolie Hornádu krajšieOddychové miesto pri mŕtvom ramene Hornádu chce vytvoriť komisia životného prostredia pri obecnom zastupiteľstve Gyňova. Päťdesiat ľudí čistilo jazierko a „vonkajší oblúk“ mŕtveho ramena Hornádu, pracovalo tiež na zbere odpadkov pri jazierku „vo vnútri“ ramena a prístupovej cesty z Gyňova. Pridali sa rybári, poľovníci, vodohospodári, samospráva, školáci i tínedžeri. Nadviazali na sériu úspešných brigád. Školáci starému HornáduZachráňme Starý Hornád je názov projektu, v ktorom dostali žiaci ZŠ v Trstenom možnosť chrániť prírodu v okolí svojej obce. Po dohode so správcom územia, ktorým je podnik Povodie Hornádu a Bodvy, získali povolenie vytvoriť si na tomto území svoju „školu v prírode“. V spolupráci s obecným úradom už vyčistili územie od čiernych skládok. Za dobrého počasia majú hodinu prírodovedy priamo pri Starom Hornáde.Z Polianky do PoliankyUž celé štvrťstoročie sa turisti schádzajú, aby na jar prešli Slanskými vrchmi v nepárnych rokoch z Dargovského priesmyku do Sečovskej Polianky v okrese Vranov nad Topľou a v párnych rokoch do Košickej Polianky na opačnej strane pohoria. Z Dargovského priesmyku cez Maliniak, Okrúhly vrch, popri bývalom Loveckom zámku na Čerepník a do Ďurkova. Sedemnásťkilometrový prechod zvládli tento rok deti, mladí ľudia i dôchodcovia. Vymieňali si spomienky, mladší si krátili chvíľky oddychu rôznymi hrami. Fotografie si môžete pozrieť tu. Medzi tradičné akcie patria i Prechod Slanským pohorím či Srnčou stopou. | Chránené oblasti
Na území Združenia obcí Hornád sa nachádza niekoľko vyhlásených
malo plošných chránených území prírody. V pohraničnej oblasti
Slanského pohoria sa nachádzajú: Národná prírodná rezervácia (NPR) Marocká hoľa,
NPR Malý Milič, NPR Veľký Milič, Prírodná pamiatka (PP) Miličská skala,
prírodná rezervácia Malá Izra. Košická kotlina a Slanské vrchy kam spadá väčšina katastrov
obcí združenia Hornád, sú zároveň vyhlásené ako Významné vtáčie územie v rámci NATURA 2000.![]() Chránené rastliny
V okolitých lesoch si z chránených druhov rastlín pozornosť zasluhujú naše
orchidey hniezdovka hlístová, prilbovka biela a konvalinka voňavá.
Medzi chránené druhy lúk patrí zemežlč menšia, prerastlík najtenší, stoklas roľný,
krtičník tôňomilný, lipkavec dúbravový, nevädza poľná a svíb južný.
Chránené živočíchy
V okolí rieky Hornád boli zistené aj také druhy, ktoré v európskom meradle sú
zaradené medzi ohrozené druhy ako potápka červenokrká, bučiak veľký, bučiačik malý,
kaňa močiarna, chrapkáč poľný, kulik riečny, cíbik chochlatý, kalužiačik malý, rybárik obyčajný.
Na pasienkoch sa zriedka vyskytuje ohrozený druh syseľ pasienkový. V alúviu Hornádu
boli zistené zriedkavé druhy obojživelníkov: mlok bodkovaný, mlok dunajský, ropucha
obyčajná, ropucha zelená, rosnička obyčajná, skokan rapotavý, skokan krátkonohý, skokan zelený,
skokan štíhly. V lesoch na úpätí Slanských vrchov žije jastrab veľký, jastrab krahulec,
myšiak hôrny, ďateľ veľký, tesár čierny, kolibiarik sykavý, glezg obyčajný.
Na čistinách spievajú kolibiarik čipčavý a ľabtuška hôrna. Z chránených cicavcov tu žije
jazvec lesný, mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná aj kuna skalná. V niektorých častiach
dubín žijú obrovské množstvá mravcov lesných, vyskytujú sa tu roháče veľké, ktorých larvy
sú viazané na staré duby. Zo žiab tu žije lesný druh skokan hnedý. Na vlhkých miestach môžeme
nájsť salamandru škvrnitú. Z plazov sa vyskytujú vretenica severná, užovka obojková aj užovka
stromová (náš najväčší had), slepúch lámavý, jašterica živorodá, aj ohrozená jašterica múrová.
GeológiaÚzemie obcí regionálneho združenia Hornád sa nachádza na rozhraní Košickej kotliny a Slanských vrchov. Slanské vrchy sú súčasťou tzv. Matransko-slanskej oblasti, ktorá je najjužnejším a najvýchodnejším pásmom pohorí Západných Karpát. Geologické podložie územia je budované usadeninami treťohorného mora, sopečnými tufmi (popolmi) a lávami taktiež treťohorných vulkánov, štrkovými náplavmi riek a pieskovými návejmi vetra z obdobia štvrtohôr. Pod týmito vrstvami a blokmi hornín sa nachádza ešte staršie podložie, ktoré je tvorené poklesnutým horninovým masívom pokračujúcim zo susediacich starších pohorí.PôdaPribližne polovicu územia zaberá orná pôda. Svojou kvalitu pôdy sa radí medzi produkčnú poľnohospodársku oblasť, kde až 85% pôd je potenciálne orných. Hlavným pôdnym typom sú priemerne úrodné pseudogleje. Výrobné zameranie je rastlinná a živočíšna výroba. Hlavnými plodinami sú obilniny, zemiaky, olejniny a krmoviny.LesyLesy združenia obcí tvoria len malú časť a pokrývajú približne 19% celkovej rozlohy územia a patria do lesného komplexu Slanských vrchov, sopečného pohoria severojužného smeru. Komplexy listnatých lesov si na väčšine územia zachovali pôvodný ráz, veľké plochy zaberajú najmä bukové lesy. Juhozápadné svahy Slanských vrchov pokrývajú hlavne dubovo-hrabové lesy, dobre vyvinuté a druhovo bohaté. Najrozšírenejšie sú hospodárske lesy s hlavnou funkciou produkcie drevnej hmoty, ale významné zastúpenie majú aj ochranné lesy a lesy osobitného určenia, kde prevládajú celospoločenské funkcie nad produkčnou funkciou.VodaHlavným tokom na území združenia je rieka Hornád a jeho dva prítoky: Torysa a Olšava. V blízkosti súčasného koryta rieky Hornád sú zachované štyri rozsiahle mŕtve ramená - pozostatky pôvodných meandrov rieky. Na území združenia Hornád sa nachádzajú rozsiahle umelé vodné plochy, ktoré vznikli dôsledku ťažby štrkopieskov. V juhovýchodnej časti územia sa nachádzajú zdroje nízkotermálnych vôd. | ![]() Bedeker, fotografie, popisy trás. Ukážka tu. Aj v maďarčine a angličtine. štvrťročník, 12 plnofarebných strán aktuálne číslo, december 2009, archív tu. Pripravuje externá redakcia Communication House. ![]() Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Hornád na roky 2007 až 2013 |