Sedem divov mikroregiónu Hornád

Hľadanie po výnimočných miestach v našich končinách ešte nekončí. Štyria z vás zaslali do redakcie Abovského hlásnika zaujímavé tipy na divy mikroregiónu. Stále čakáme na ďalšie tipy aj z vašej obce! Posielajte nám ich poštou na adresu redakcie alebo e-mailom na ksimkova @ communicationhouse.sk do 15. mája 2011.
Zriadili sme špeciálnu sekciu Sedem divov mikroregiónu. Dočítate sa v nej všetko podstatné o prihlásených miestach, o ktorých budete v druhom kole hlasovať. Tešíme sa na vaše reakcie!

• Múzeum v Nižnej Myšli (Cirkevno-archeologické múzeum)

Múzeum môžeme nájsť v budove bývalého premonštrátskeho kláštora, pochádzajúceho z 13. storočia. Bolo otvorené 26. júna 1998. Má k dispozícii 400 metrov štvorcových výstavnej plochy a laboratória na reštaurovanie nálezov. Pod múzeom sa nachádzajú aj podzemné chodby, ktoré v minulosti slúžili ako úniková cesta z obce.
Cieľom múzea je prezentácia a zhromažďovanie archeologických a kultúrnych pamiatok z regiónu. Je tu umiestnený i zvyšok jezuitskej knižnice zo 16.-19. storočia, v počte 412 exemplárov. Je tu zaradená aj výstava minerálov a hornín.
Medzi európske unikáty múzea patrí napr. rituálny chlieb starý 3700 rokov, alebo hlinený vozík nájdený v detskom hrobe (1600 pr. Kr.).
Vystavené sú aj dobové nábytky, kroje a rôzne náradia z minulého storočia, ktoré používali naši predkovia ako sú: krosná, kolovrátok, špuľar a rôzne tkané prestierania.

• Hlinený vozík z Nižnej Myšle
  

                     

• Vykopávky – oblasť Várheď (Opevnené remeselnícke stredisko otomansko-fuzesabonskej kultúry starej 3400-3700 rokov, zo staršej a začiatku strednej doby bronzovej)

Najznámejšia archeologická lokalita v našej obci európskeho významu. Nachádza sa na južnej strany obce nad sútokom Olšavy a Hornádu. Táto lokalita obsahuje nálezy z doby bronzovej. Na tomto strategicky výhodnom mieste je pohrebisko a osada.
Prvý výskum tejto lokality sa uskutočnil už v roku 1948. Zistilo sa, že ju obýval ľud otomanskej kultúry. Túto lokalitu možno rozdeliť na tri časti:

• Opevnená osada I
• Ide o najstaršiu osadu otomansko – fuzesabonskej kultúry (cca 1700 – 1400 pred Kr.). 
• Opevnená osada II
• Ďalším rozvojom pôvodná osada nestačila, a preto vznikla nová. V tejto osade sa našlo množstvo nálezov, poukazujúcich na vyspelú metalurgiu farebných kovov a zlatých šperkov.
• Pohrebisko
• Toto pohrebisko sa nachádza asi 200 metrov od opevnenej osady. Bolo preskúmaných približne 800 hrobov. Hroby sú zaujímavé tým, že ľudia boli pochovávaný v skrčenej polohe, tvárou na východ. Ženy boli pochovávané na ľavý, muži na pravý bok. Nachádzalo sa tu aj množstvo milodarov.
  

Doteraz bolo vykopaných približne 4000 nádob, 5000 rôznych bronzových, kamenných, kostených predmetov. Niekoľko ton črepov a takmer tisíc kostier.

• Skalka (Archeologická lokalita)

Táto oblasť je situovaná nad riekou Olšava na východnej strane Nižnej Myšle. Zistilo sa tu osídlenie mladopaleolitické, neolitické (bukovohorská kultúra), eneolitické a z doby bronzovej. Zistené zvyšky fortifikácie azda súvisia s bratríkmi.
Od roku 1940 tu žili Rómovia. V roku 1964 tu boli Rómom postavené domy. V roku 1968 boli odtiaľto Rómovia vysťahovaní. Nové domovy našli v obci Nižná Myšľa.

• Kláštor v Nižnej Myšli
  

V obci za prvých prepoštov v 13. Storočí stál kláštor, ktorý bol v románskom alebo gotickom štýle. V priebehu storočí bol však prestavaný. Avšak najstaršie torzá sa z pôvodnej stavby sa zachovali v podzemí. V polovici 15. Storočia bol po bojoch počas bratríckych vojen poškodený. Následne bol zrekonštruovaný.
V 17. storočí bol upravený Katayovcami na pohodlnejšie šľachtické sídlo, ktoré aj priliehavo nazývali “kaštieľ“.
V roku 1643 prevzali kláštor košický jezuiti, a tí prestavali objekt v renesančnom štýle.
V 19. storočí bola posledná stavebná úprava. Budova bola upravená pre potreby cirkevnej ľudovej školy. Miestnosti na poschodí boli zmenené boli zmenené na učebne. Následne úplne stratili svoj pôvodný vzhľad a architektonický štýl. 
Napriek všetkým označeniam: kaštieľ, jazuitská správa, škola, fara, každý súdny pozorovateľ vidí, že je to stavba kláštora.
Momentálne je budova opustená. Nachádza sa tu však múzeum a aj únikové chodby, ktoré viedli smerom na Skalku.

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Nižnej Myšli

Tento kostol je v poradí asi tretí v obci. Pravdepodobne bol postavený z predošlých dvoch.
Prvý bol postavený približne už v 13. storočí.
V roku 1660 bol postavený v poradí druhý kostol. V roku 1768 k nemu postavili jezuiti barokovú vežu a sakristiu. Avšak tento kostol bol rozmerovo malý a nevyhovujúci pre kvantitu rozrastajúcej sa obce na prelome 18. a 19. storočia.
V rokoch 1802-1805 postavili dnešný barokovo-klasicistický priestranný chrám. Interiérovo ho dotvárali aj v rokoch 1808-1822. Veža bola dokončená v roku 1827.
Veľký význam v kostole majú chránené pamiatky a liturgické predmety.

• je to predovšetkým sústava oltárov z roku 1924
• klasicistický kríž z prelomu 18. a 19. storočia
• jednokrídlové drevené dvere do sakristie z roku 1808
• oktogonálna krstiteľnica zo 17. storočia
• barokový kalich z prvej polovice 18. storočia
  

• Koscelek (Archeologická lokalita medzi Vyšnou a Nižnou Myšľou)

V tejto archeologickej lokalite sa nachádza kostolík z 13. storočia. Z objektu sa zachovali takmer meter vysoké múry s fragmentami omietok, zvyšky oltárnej menzy, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. 
Na tomto mieste sa nachádzala aj pôvodná osada Myšľa, ktorá ležala na križovatkách ciest, vedúcich pozdĺž riek. Súčasťou areálu kostolíka sú i štyri zaniknuté rybníky, ktoré zvyčajne slúžili ako chovné rybníky pri kláštoroch. Bolo tu nájdených aj 33 hrobov.
Osada a kostolík zanikli pravdepodobne v 15. Storočí po plienení a vypálení obce a prepoštstva Jiskrovým vojskom v roku 1458.
Každoročne sa tu koná bohoslužba obcí Nižná a Vyšná Myšľa.

• Dub v Belži
  

V našej obci máme niečo, na čo sú Belžania právom hrdí. Blízko obce stojí osamotene a hrdo sa vypína dub , viac ako 300 – ročný. Práve ON je zobrazený na skoro dvestoročnom erbe našej obce. Už v prvej polovici 19. storočia bol tento dub považovaný za mimoriadne starý. Z rozprávania starších ľudí viem, že veľakrát bol skúšaný prírodou. Tú krajšiu časť koruny spálil nie jeden blesk.
Tristoročný dub je  stále vyhľadávaný Belžanmi a to pre  svätý obraz, ktorý je na ňom umiestnený. A že je tento dub naozaj takým hromozvodom, chrániacim Belžu svedčí aj fakt, že pred štyrmi rokmi práve do tohto obrazu udrel silný blesk a vážne ho poškodil.
Škoda, že stromy nevedia rozprávať. Čo všetko by nám vyrozprával práve tento  náš 300-ročný dub!  Práve preto si myslím, že si plným právom zaslúži byť medzi siedmimi divmi regiónu.

Zdroj: z listov čitateľov Abovského hlásnika a knihy Dr. Petra Sedláka Na sútoku troch riek