To najlepšie, čo doma máme

Ako žije malý – veľký mikroregión Hornád.

Skároš, 28. júna 2009. V prírodnom amfiteátri sa stretávajú účinkujúci i diváci. Každá zo šestnástich obcí chce ukázať to najlepšie, čo doma majú. Pestrá mozaika nášho malého – veľkého mikroregiónu.

Naši i susedia

Ešte pred začiatkom programu prichádzajú divákov pozdraviť predseda výboru NR SR pre financie a menu Jozef Burian a prednosta Obvodného úradu Košice – okolie Ján Sabadoš. V zákulisí to celý čas vrie. Každý je zvedavý, čo si pripravili ostatní, ale hlavne chce vidieť svojich. Striedajú si kostýmy, opakujú texty, precvičujú pesničky. Stretávajú sa starí známi, pribúdajú však i nové tváre. „Chceme, aby nás poznali nielen v mikroregióne, ale i na celom Slovensku i v zahraničí,“ ambiciózne vyslovuje mladík Damián Hircišin zo skupiny Traky z Čane. Zatiaľ sa preslávili len v mikroregióne, verme, že sa im podarí prelomiť jeho hranice.

Z každého rožku trošku

Po vystúpení Mandeľinky z Košickej Polianky sú hostia dokonale informovaní o dianí v mikroregióne. Vtipne zhŕňajú aktuality z jednotlivých obcí. „Náš skladateľ (starosta Košickej Polianky Karol Dzugas – pozn. red.) nám aj tento rok vymyslel nové texty,“ dozvedeli sme sa od mandelinky Marty Horváthovej. Prišli len tri, zatiaľ čo v minulosti ich bolo päť: „Príčinou je veľký postrek, mandelinky kapú,“ vtipkujú. Ale skutočne, potrebujú nové tváre.
Na pódiu sa strieda číslo za číslom. Hudba neutícha, pridáva sa i tanec. Domovina z Čane, Bakšane z Kokšova – Bakše, Paradne ňevesti z Valalík alebo Dychová hudba Hornád z Trsteného pri Hornáde. Všetci dodávajú popoludniu korenie. Svoje umenie predvádzajú i malé mažoretky či väčší tanečníci.


Zlaté klince

Odvážne tvorivé Odvážne ženy z Vyšnej Myšle si nacvičili balet Labutie jazero. Hoci sa v zákulisí zamýšľajú nad dĺžkou sukne v súvislosti s ich vekom, odvaha im ani v tomto prípade nechýba. Labutie jazero vo forme lavóra si budeme ešte dlho pamätať.
Príjemne pôsobí aj chrámový zbor Gaudium zo Ždane. Vedie ich kronikár z Čane Imrich Jesenský, predtým vedúci Domoviny. „Gaudium znamená radosť a my pre radosť spievame. Dúfam, že sa naše vystúpenie páčilo“ reaguje dirigent Imrich Bajtoš. Tešili sa v širokej vekovej škále. Od najstaršej 78 – ročnej Heleny Jámborovej po jednu z najmladších 11 – ročnú Tonku Verebovú. Privítali by, keby ich bolo v zbore viac. A to nielen žien, na pódiu by to pristalo tiež mužom. Nielen zo Ždane, ale aj z okolitých dedín. Zo susednej Hollóházy zavítala skupina Borostyán. Dvadsať členov zaspievalo nielen po maďarsky, ale i po slovensky. Judit Korolyová, vedúca už štvorročnej skupiny, kde sa venujú ľudovej i vážnej hudbe, prezrádza, že majú medzi sebou len jedného muža: „A tým je pán farár.“ Zhovárame sa aj so starostom Hollóházy Sándorom Koleszárom. Tiež vie trochu po slovensky: „Som pyšný na našich spevákov. Sme radi, že sme mohli prísť.“


Aj napätie

Tento rok slávnosti ozvláštňujú i chvíľky očakávania pri vyhlasovaní výhercov súťaže o erboch z Abovského hlásnika či tomboly. Súťaží sa o zaujímavé ceny, medzi nimi aj o prezentačné materiály z obcí. „Ďakujeme redakcii i všetkým prispievateľom, že nás pravidelne informujú v Abovskom hlásniku,“ hovorí po slávnostnom vyhodnotení z pódia predseda RZOH Ing. Ján Kokarda.

Pestrú mozaiku dopĺňajú i starostovia. Nenechávajú sa zahanbiť a predstavujú sa s  na mieru šitou pesničkou. „Keď sa buduješ, súhlas vydá  Ti starosta, keď kolauduješ, číslo domu dá starosta. Keď naváľa sneh, cesty zhrnúť  dá  starosta, keď vypadne prúd, dispečing volá starosta.“  Milan Vandžura z Košickej Polianky zhodnotil: „Prišiel som pozrieť dcéru, našu malú mažoretku. Som tu prvýkrát a zatiaľ sa mi tu páči.“  
Nielen kvôli gulášu, pivečku a programu, ale hlavne kvôli dobrej atmosfére sa oplatí prísť opäť. A vezmite i známych, aby amfiteáter v Skároši praskal vo švíkoch.

Katarína Šimková, Abovský hlásnik 03/2009