Na Srnčej stope 374 pátračov

Na Tri krále, o krok dále. Vraví sa v porekadle. My sme si na Troch kráľov prešli tých krokov viac. Akcia Srnčou stopou pod vedením poľovníkov a priateľov prírody obce Skároš sa opäť vydarila.  Už po 16–krát sa od základnej školy kráčalo cez pole aj cez les so zastávkou na teplý čaj, vedomostný test pre deti a naplnenie kŕmidiel pre srnky až ku stanovisku s gulášom, divinou, výstavou živých zvierat i trofejí, možnosťou zastrieľať si zo vzduchovky či povoziť sa na koni. A ak ste mali šťastie, mohli ste si odniesť aj výhru z tomboly.
Prečo však využiť niektorý z posledných dní voľna a ísť vymrznúť vonku? Dôvod nám prezradila Jolana Obšitošová,  jedna z 374 účastníkov: „Na takéto akcie chodíme často. Máme radi prírodu. Už pre ten pocit.“



Príroda vs. počítače

 „Keď začal fungovať internet, prešli sme s otcom celý Skároš dookola, sneh bol po kolená, niečo krásne. Nikoho z dediny sme však nestretli vonku. Akciu sme vymysleli najmä pre deti. Aby nesedeli celý čas pri počítačoch, aby vyšli do prírody. Prvý ročník si pamätám 13 účastníkov, potom bol skok na 27, tretí rok nás bolo 86 a vtedy sme začali variť aj guláš a narástlo to až do takých rozmerov ako teraz,“ porozprávala nám o začiatkoch krstná mama akcie Eva Fedorová.
Ak sa zídu skoro štyri stovky ľudí, vyžaduje si to svedomitú organizáciu. „Hreje ma pri srdci, že na tom pracuje sedemdesiat Skárošanov. Každý má úlohu, za ktorú do bodky zodpovedá. Dva týždne po akcii máme vyhodnotenie. Povieme si rovno, čo bolo zlé a odovzdávame rády v mene srnčeka Drahoša a srnky Margaréty. Raz sa stalo, že jeden z organizátorov zabudol chlieb, išiel ho kúpiť do Košíc, zatiaľ, čo ho mal doma. Dostal teda rád suchej kromky,“ dozvedeli sme sa od krstnej mamy zákulisné informácie. „Snažíme sa, aby bola každý rok akcia iná. Tentoraz vystavujeme iné zvieratá, máme inú ponuku v bufete,“ porozprával nám organizátor Martin Molnár.
A čo na Srnčiu stopu láka jej návštevníkov? „Prišiel som kvôli pohybu, postretávam kamarátov. Pochádzam zo Ždane. Chodili sme sem z Myšle i Skároša. Dobre nám padne, keď trocha pospomíname na mladosť,“ vyslovil sa Július Hatraš.

Katarína Šimková, Abovský hlásnik 01/09