Priatelia bez hraníc

Strážili svoje možnosti

Vrchol Veľkého Miliča sa stáva magnetom pre približne tristopäťdesiat turistov z oboch strán hraničnej čiary. Štartujú zo Skároša, Slanca a Hollóházy. Kým v predchádzajúcich troch ročníkoch zostúpili na spoločné pohostenie do maďarskej obce, dnes sa o nich postará tá naša. A po jazde okolo kopca dorazí do prírodného amfiteátra ešte vyše tridsať cyklistov.


Počasie v tretiu aprílovú sobotu praje. Po vyše hodinovom miernom stúpaní lesom cez Márovku prichádza najväčšia skúška pre účastníkov. Prudký svah na Skárošskú vyhliadku. Viacerým pomáhajú palice, ktoré cestou pre nich orezal domáci Bartolomej Jaššo. Chodník vedie presne popri hraničných stĺpikoch. Sú výborným miestom pre chvíľu odpočinku. Na jednom z nich naberá dych Gabriel Klausmann z Košíc. Na otázku, či stráži hranice, odpovedá trefne: „Áno. Hranice svojich možností.“ A potom sa ukáže krásny výhľad na Košickú kotlinu a maďarské územie.  
Pri pohľade na jazerá mikroregiónu sa o podujatí dozvedáme viac od „otca myšlienky“ Petra Dombrovského, vedúceho Oddielu pešej turistiky TJ Slávia UPJŠ: „Beží už 31. ročník Pochodu priateľstva. Našimi priateľmi, ale boli dlho iba stromy. Komunistický režim totiž prísne zakazoval vstup do blízkosti hraníc. Chodievali sme preto tajne neznačenými chodníkmi Po revolúcii stúpal počet účastníkov. Pred štyrmi rokmi sme už dohodli pravidelný spoločný výstup s maďarskými kolegami.“ A tak vzniklo Medzinárodné stretnutie turistov na Veľkom Miliči s masovou účasťou.
Od vyhliadky pokračujeme polhodinovou cestou zalesneným hrebeňom. Očakávaný vrchol síce bez širšieho výhľadu, ale dojmov je viac než dosť. Množstvo nadšencov všetkých vekových kategórií zapĺňa malú lúku. Vlajú vlajky, znejú pozdravy. Nechýbajú ani prejavy skárošského starostu Štefana Elizeuša a starostu blízkej Hollóházy Sándora Koleszára. Obaja svorne vravia, že nezhody „veľkej politiky“ sa miestnych ľudí netýkajú.
„Som prekvapený, je to lahôdka. Naozaj obrovská akcia,“ vraví Štefan Bubenko z Košíc, ktorý prišiel prvýkrát.  „Vždy sa budem snažiť vrátiť. Pekná príroda, stromy tu umierajú doslova postojačky. Nad Miličom som pritom bol tisíckrát, pretože sa venujem bezmotorovému lietaniu.“ Pridáva sa skárošský rodák Peter Lukáč:  „Krása v každom ročnom období.“
Dlhý had turistov sa potom vinie k Skárošu. V prírodnom amfiteátri ich čaká výborný guláš, darček obce v podobe novej trojjazyčnej cyklomapy Mikroregión Hornád a spŕška vtipov i rezkej hudby pod taktovkou Ščamby.
Slová o vydarenej akcii počuť z každej strany. „Sme radi, že sa páčila túra aj program v amfiteátri. Nebolo by to možné bez dotácie od Košického samosprávneho kraja,“ sleduje spokojne zaľudnené lavičky Š. Elizeuš. „Ďakujem všetkým, ktorí pomohli pri občerstvení. Vysoko oceňujem tiež bezprostrednú pomoc poslancov Miloša Jašša, Martina Molnára a Margity Takáčovej i obyvateľov Martina a Jany Konevalových, Jany Jaššovej aj Eleny Molnárovej.“

Drahoslav Magdoško, Abovský hlásnik 02/2009