Štvrťstoročnica takmer medzinárodne

Výnimočná akcia dvoch z jedenástich slovenských Polianok

„Prechod je symbolický, viaže sa k tomuto kraju, k udalostiam, ktoré sa tu stali. Spĺňa úlohu pre pripomenutie si udalostí a spojenie s prechádzkou krajinou, veľmi pekné. Pochádzame spod Beskýd, Valašských chotárov, kopce sú nám blízke,“ prezrádza nám Vladislav Brňovják z organizácie Valašský rozvoj. Na Slovensko jazdí pravidelne, prvýkrát bol na prechode pred troma rokmi. Už celé štvrťstoročie sa turisti schádzajú, aby na jar prešli Slanskými vrchmi v nepárnych rokoch z Dargovského priesmyku do Sečovskej Polianky v okrese Vranov nad Topľou a v  párnych rokoch do Košickej Polianky na opačnej strane pohoria.
 „Na prvom ročníku som mala štrnásť rokov a viem, že trasa bola dlhá a únavná. Išli sme  peši z Košickej Polianky na Dargov a z Dargova do Sečovskej Polianky. Teraz trasa meria menej ako polovicu. Guláš sme jedli na Dargove. Tento pochod je pre mňa druhý v poradí, pozvanie na 25. ročník som neodmietla,“ rozpráva účastníčka prvého prechodu Z Polianky do Polianky Viera Hochvartová, vtedy deviatačka Viera Janočková z Košickej Polianky.


Pochod inak

Všetko na tomto svete sa mení. Pionierske šatky vystriedali šiltovky a nohavice so sedom pár centimetrov nad kolenami. Niekedy stačil mladým ľuďom prostý spev vtákov v lese, teraz si pri vychádzke niektorí museli pomôcť aj rapom z mobilu. Nakoniec sa však dali presvedčiť a počúvali les.
Sprvoti sme vykračovali po lesnej asfaltovej ceste, miestami sa trasa stala zaujímavejšou. Hrebeňovú turistickú značku dopĺňali  červené stužky. Ukazovali smer trasy v miestach, kde sa cesty rozvetvovali do početných dolín a veru často boli riadnym spestrením túry. Po strmom kopci na miestach bývalého Loveckého zámku medzi konármi, pod listami schované kamene. Kto zdoláva prekážky, stáva sa silnejším. A silnejúca môže byť aj chuť na guláš, ktorý ako tradičnú odmenu navarili v kultúrnom dome v Košickej Polianke. Cieľom pre peších však bola obec Ďurkov, kde už čakali oddýchnutí šoféri autobusov z obidvoch Polianok. Blízkosť civilizácie naznačovali, žiaľ, aj divoké skládky. Prví turisti sa občerstvili v „hornej krčme“ pivom. Muži argumentovali, že práve tento nápoj obsahuje najviac vitamínov. Nuž, ako sa vraví, dôvod sa vždy nájde.

Živé spomienky

Z Dargovského priesmyku cez Maliniak, Okrúhly vrch, popri bývalom Loveckom zámku na Čerepník a do spomínaného Ďurkova. Sedemnásťkilometrový prechod zvládli deti, mladí ľudia i dôchodcovia. Vymieňali si spomienky, mladší si krátili chvíľky oddychu rôznymi hrami.
 „Neviem, či už na budúci rok, ale určite si trasu zopakujem. Páči sa mi príroda, aj nádherné obdobie na túru,“ pochvaľuje si Dana Štefanková z Košíc.  
V kultúrnom dome v Košickej Polianke malo mnoho z nich šťastie v  turistickej tombole. Špecialitou oslavy narodenín bol na rozdiel od červených klincov kytice, ktorú položili  pri pomníku padlých v Dargovskom priesmyku, klinec zlatý v podobe veľkoplošného premietnutia diapozitívov z prvého ročníka z roku 1984. Veru rozdielne mohlo byť vnímanie osemročného Mateja Rendoša, najmladšieho účastníka prechodu, a pohľad pána Ladislava Tótha s rokom narodenia 1932, ktorý Z Polianky do Polianky šliapal v skupinke seniorov prvý raz. Retrospektíva vyvolávala na tvárach mladších účastníkov úsmev. Starší si naopak s nostalgiou pripomenuli, aké to boli časy pred štvrťstoročím. Ozvučené diapozitívy vyvolali v účastníkoch prvého pochodu milé spomienky. „A teraz sa chcem pozrieť, aká som bola pekná a mladá. Lebo teraz som už len pekná,“ podotkla počas premietania účastníčka prvého ročníka, Viera Hochvartová. Turisti si mohli pozrieť výstavku fotografií z predchádzajúcich ročníkov a dozvedieť sa mnoho zaujímavostí z histórie pochodu aj z tematicky zameranej nástenky.
Medzi turistov, ktorí si trasu prešli prvýkrát, patril aj dôchodca Vojtech Čordáš. „Prídem aj nabudúce. Predtým mi to nevychádzalo, stále bola nejaká práca. Išlo sa mi výborne. Netreba sa ponáhľať, treba si pozrieť aj prírodu.“

Francúz v Polianke

Milá atmosféra panovala na podujatí až do neskorého poobedia. Prechod Z Polianky do Polianky mal opäť úspech. Počas štvrťstoročia sa stalo iba štyrikrát, aby sa na ňom zúčastnilo menej ako sto turistov. Od roku 2006, kedy si túto časť Slanských vrchov odšliapal aj Francúz, udeľuje sa cena „Najvzdialenejší účastník“. Tentoraz ju získali manželia Ondřej a Marie Korvasovci zo Studénky na Morave.
Dvadsaťpäť rokov je dlhý čas, ľudia sa menia. Magdaléna Ničová opisuje pochod z 23.6.1984 takto: „Bolo toho veľa, niečo cez tridsať kilometrov. Teraz som tu tretíkrát. Som spokojná, stretla som viacero známych. Akciu pripravili veľmi dobre.“
Vedúci prechodu a náš celodňový sprievodca Mgr. Karol Dzugas: „Na Slovensku je jedenásť obcí s názvom Polianka, desať v bývalom Východoslovenskom kraji. Najživšie  kontakty máme so Sečovskou Poliankou. Som rád, že sa na akcii môžu ľudia stretnúť, porozprávať a precítiť krásu májovej prírody Slanských vrchov. Toto pohorie naše obce nerozdeľuje, ale naopak – spája. Privítal by som však, keby si podujatie obľúbilo viac obyvateľov Košickej Polianky.“
Na budúci rok sa pôjde z Dargovského priesmyku do Sečovskej Polianky.

Katarína Šimková, Abovský hlásnik 02/2008

Pozrite si fotografie.