O našej abovskej identite - 1.časť

ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA

ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...

Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK.

Tisícročný názov

Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?

  Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.

  Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).

Hľadanie pokračuje

V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica. 

A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí „hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí „hutorja po zempľinski”, my Abovčania „ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”. 

Hore je dole a naopak 

   Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín. 

   Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko").

Ladislav Bartko