>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Záhradkári pozývajú do Ždane


(21.9.2023)  ZO SZZ v Ždani pozýva na záhradkársku výstavu ovocia a zeleniny do kultúrneho domu v nedeľu 24. septembra od 13:00 hod., poobede prebehne vyhodnotenie súťaží o Jablko roka, naj záhradnícky exponát a súťaž v aranžovaní. Z donesenej úrody pestovateľov sa budú vážiť zemiak a tekvica, tie najťažšie získajú odmenu. Výstavu môžete navštíviť aj v pondelok 25. 9. od 8.00 do 12:00 hod.

Poďakovanie otcovi Paľovčíkovi


(15.9.2023)  Takmer 15 rokov bol v božej pastoračnej službe v gréckokatolíckej farnosti Nanebovstúpenia Pána v Belži Peter Paľovčík. Kňazské povinnosti ho už vedú inde. Veriaci z Belže a z filiálky v Gyňove mu posielajú za jeho vľúdnu a obetavú prácu veľké ďakujem. Jeho nástupcom sa stal Stanislav Zimovčák – deviaty duchovný otec vo farnosti od jej obnovenia v roku 1968.


Na snímke Peter Paľovčík v chráme s rodinou.

Furmani a folkloristi - už túto sobotu


(6.9.2023)  Srdečne vás pozývame v sobotu 9. septembra na dve krásne podujatia.
   Do Vyšnej Myšle na Furmanské preteky, kde od 9:00 hod. predvedú svoju šikovnosť furmani so svojimi koňmi. Súčasťou akcie sú rôzne detské atrakcie, umelecký kováč, občerstvenie a tombola.
   Do Skároša na Abovské folklórne slávnosti, kde program začne o 14:00 hod. Predstavia sa folklórne súbory z Abova, zapojiť sa môžete aj do škôl tanca a spevu i remeselných tvorivých dielní.
   Viac o podujatiach na plagátikoch v kalendári podujatí.

Pestrý prázdninový víkend


(25.8.2023)  Leto pekne fičí a je pred nami pestrý prázdninový víkend. Kam ísť? Ponúk je hneď niekoľko.
   V sobotu 26. augusta slávia v Haniske Deň obce, o tretej do miestneho amfiteátra zavítajú aj hráči HC Košice a FC Košice, vystúpia folklórne súbory a Roland z Čirča. Ak máte radi atmosféru jarmoku, vyberte sa v sobotu do Ždane na Ždaniansky jarmok. Program začína o jednej a zabavia vás Vilo Kalman, Tomáš Oravec i hudobná skupina Sady „N”. 
   Pre priaznivcov turistiky a prírody organizuje obec Skároš už 43. ročník Prechodu Slanskými vrchmi, zraz je v nedeľu 27. augusta o 10:30 pred obecným úradom. 
   Podrobnosti nájdete v pozvánkach v našom kalendári podujatí - TU.

Obnovili valalický kanál


(19.8.2023)  Odvodňovací kanál vo Valalikoch, vybudovaný ešte za socializmu, obnovili novými metódami, šetrnejšími k prírode. Prečistili 2,5 km úsek. Kanál idú prekladať aj do novej časti (v dĺžke 1777 m) a bude ústiť do pôvodného kanála. Tým sa zabezpečí zachytávanie prepadových vôd a odvodnenie celého územia výstavby budúcej automobilky Volvo. Kanál počíta aj s novou rekreačnou zónou. Vytvoria sa biokoridory, izolačná zeleň. Štátny podnik Hydromeliorácie chce kanál prenajímať miestnym združeniam a komunitám. 
Zdroj: Hlavné správy RTVS 
(Celú reportáž si môžete vypočuť v archíve RTVS 16.8., minutáž 42:55)

O našom regióne v TV AHOJ


(15.8.2023)  Rozmanitosť a jednota nášho regiónu zaujala internetovú televíziu a noviny východného Slovenska TV AHOJ. Zavítala k nám ešte počas našich spoločných osláv a v rozhovore so starostami Čane, Gyňova, Nižnej Myšle, Skároša a Ždaňe zisťovala, ako funguje spolupráca 17 obcí pod hlavičkou Regionálneho združenia obcí Hornád. Ich 4-minútovú videoreportáž si môžete pozrieť a hlavne vypočuť na tomto linku - TU. Oplatí sa :) 
    Ak ste ešte nevideli fotografie z osláv Dňa RZOH, tak šup klik na fotogalériu. Pridali sme tam zopár nových foto od Milana Bagoniho zo Skároša.

LETNÁ SÚŤAŽ :))


(25.7.2023)  V súťažení s našim webom RZOH pokračujeme ďalej! Tentoraz nájdite odpoveď na otázku: Ako sa volá skalný výtvor vo Vyšnej Myšli, ktorý je zvyškom lávového prúdu z útrob vulkánu Bradlo? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 15. augusta 2023. Nezabudnite uviesť svoju adresu a telefonický kontakt.

Zo zaslaných odpovedí na otázku z Abovského hlásnika č. 1/2023 sme vylosovali Zuzanu Čigášovú z Čane. Odmeníme ju vecnou cenou a posedením pri kávičke. Gratulujeme! A aká bola správna odpoveď na otázku: Meno ktorého grófa nesie kaštieľ v Sokoľanoch? Žiadneho. Jeho majiteľmi boli viaceré grófske rodiny Stahremberg a Péchy-Zichy.

Leto s Abovským hlásnikom


(7.7.2023)  Domáce zlato. Poľovníci a muzika. Symbolické dvanástky. Srdce pre zákazníkov. Veľké ďakujem. Starovek a večné sľuby. Čo sa skrýva za týmito titulkami? Otvorte si letné číslo Abovského hlásnika - štvrťročníka nášho regiónu a objavujte! Udalosti, príbehy, ľudské osudy, ... Prajeme vám pekné čítanie.


Všetky čísla nájdete v archíve - TU

Oslavy RZOH už tento víkend!


(21.6.2023) Oslávte s nami po 18. raz spolupatričnosť regiónu Hornád, jeho rozmanitosť a korene, ale zároveň jednotu a vzájomnú toleranciu. Jednotlivé obce si pre vás pripravili pestrý kultúrny program s finálovou bombou - Peter Bič Project. Tešíme sa na vás pod slniečkom, pri dobrom pive a guláši v amfiteátri v Skároši!

Valalický jarmok je tu!


(13.6.2023) Srdečme pozývame na Dni obce Valaliky a 28. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začnú v piatok 16.júna športovými podujatiami. V sobotu 17.júna o 14.00 hod. vystúpia v programe miestni žiaci a folklórne kupiny, terchovský orchester ľudových nástrojov BOBÁŇOVCI, ŽSS Čriepky, FS Terchovec a DsFS Terchovček. Ťahákom podujatia je vystúpenie Lukáša Adamca s kapelou. Jarmok obohatí vyhodnotenie športových súťaží a súťaže o najkrajšiu záhradku, tombola, výstava hydiny a vtáctva, stánky remeselníkov i pestré tvorivé dielne.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik