>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Nové cesty v Sokoľanoch


(18.11.2019) Po dokončení novej cestnej komunikácie v Sokoľanoch od kostola k cintorínu rekonštrukčné práce presunuli na ulicu Malý bok, ktorá taktiež dostane nový asfaltový povrch. Opravu naplánovanú do polovice decembra obec financuje z vlastných zdrojov.

Obnovili most pri Nižnej Myšli


(13.11.2019) Cestný most nad železničnou traťou pri Nižnej Myšli v pondelok po šiestich mesiacov rekonštrukcie slávnostne otvorili. Košický samosprávny kraj stála oprava 288 tisíc eur. Most bol kompletne zrekonštruovaný až po nosnú konštrukciu vrátene vozovky a zvodidiel. Viac v Korzári.


Osadil tabuľu, aby chránil cestu


(11.11.2019) Posledný obyvateľ s trvalým pobytom v Haniske - Jakubov Dvor, Miroslav Pokorný, osadil na ceste do tejto časti zákazovú dopravnú značku. Tvrdí, že pozemky a cesty sú v súkromnom vlastníctve a kamióny a traktory ničia cestu, ktorú opravuje na vlastné náklady. Dopravná polícia Miroslava vyzvala, aby značku odstránil, inak mu hrozí pokuta 330 eur. Viac TU.


Vynovený futbalový stánok


(31.10.2019) Futbalový fanúšikovia klubu FK Tatra Sokoľany sa od októbra tešia nielen dobrým výkonom hráčov, ale aj vynoveným lavičkám pre divákov. Obnovu ihriska pocítia okrem ligistov aj deti a starší žiaci, ktorým nový zavlažovcí systém poskytne kvalitnejší trávnik.

Abovska hiža slávi perši rok


(22.10.2019) Folklórny súbor Abovčan pozýva širokú verejnosť v piatok 25. októbra o 17:00 hod. na bohatý kultúrny program k príležitosti prvého výročia otovrenia Abovskej hiže. Čakajú na Vás folklórne súbory z regiónu Hornád a Košíc.

Jesenné čítanie s Hlásnikom


(14.10.2019) Pohodlne sa usaďte a začítajte sa do jesenného čísla Abovského hlásnika. Zaspomínajte si na leto a prezrite si najlepšie fotografie z našich obecných dní. Čítajte, ako si ľudia v regióne aj mimo neho navzájom pomáhajú. Dozviete sa, ako dopadlo výjazdové zasadnutie vlády v Čani a nebude chýbať ani pravidelná čitateľská súťaž. Klik na nové tretie číslo v archíve.

Na verbunky do Sene


(9.10.2019) Tanečné divadlo Ifjú Szivek si pre vás pripravilo jedinečné vystúpenie s názvom 77 verbunkov - v utorok 15. októbra 2019 o 18:00 hod. v kultúrnom dome v Seni. Lístky si môžete zakúpiť vopred na obecnom úrade v Seni alebo namieste pred vystúpením za 5 eur. Cena pre dôchodcov a deti do 18 rokov je 2 eurá.

Staňte sa darcom krvi


(2.10.2019) Dobrovoľných darcov krvi pozývame na mobilný odber do Trsteného pri Hornáde. V stredu 16. októbra 2019 od 8.00 hod. v priestoroch kutúrneho domu 
bude môcť každý zdravý dospelý človek darovať krv.

Aké máme zvyky na jeseň?


(1.10.2019) Aké sú naše zvyčajné tradície na jeseň? Ako ich oslavujeme? Zavítajte v sobotu 12. októbra 2019 o 17.00 hod. do sobášnej sály Kultúrneho domu Valaliky na odbornú prednášku etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej a dozviete sa viac na tému Jesenné zvyky na Slovensku.

Zrážka sanitky v Čani


(28.9.2019) Vo štvrtok 26.9. okolo piatej nad ránom sa zrazila v Čani sanitka s osobným autom. Posádka záchranky niesla stabilizovaného pacienta bez výstražného zvukového a svetelného znamenia. Na križovatke ciest Osloboditeľov-Košická sanitka nedala prednosť osobnému autu a došlo k stretu. Pri nehode sa ľahko zranili dvaja ľudia. Na mieste zasahovali hasiči a ďalšia sanitka previezla zranených. Viac v Korzári.


archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik