>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Hľadá sa terénny pracovník


(21.1.2020) Obec Čaňa vyhlasuje výberové konanie na pozíciu terénneho pracovníka a terénneho sociálneho pracovníka. Záujemcovia môžu predkladať žiadosť o zamestnanie na obecnom úrade v Čani najneskôr do 3. februára 2020. Viac informácií o pracovných pozíciách a kritériách na prijatie sa dozviete TU!

Každá kvapka pomáha


(16.1.2020) Vzácnu kvapku krvi môžete prísť darovať v piatok 31. januára 2020 v Abovskej hiži v Čani vedľa zimného štadióna od 8:00 hod do 11:00 hod. Každá kvapka vzácnej tekutiny pomôže. Za pomoc Vám ďakujú Čaňanske otužilci, FS Abovčan, obec Čaňa a zamestnanci Národnej transfúznej služby.

V novom roku v pohybe


(7.1.2020) Pri príležitosti oslobodenia obce Nižná Myšľa pozývame všetkých milovníkov histórie a prírody na 51. ročník Prechodu Slanskými vrchmi. Turistický pochod venový obetiam prvej a druhej svetovej vojny a holokaustu sa uskutoční v sobotu 18. januára 2020. Viac TU!


V nedeľu vyvrcholí hokejový turnaj


(30.12.2019) O prestížny hokejový pohár predsedu RZOH sa pobije 12 regionálnych mužstiev. Po skupinovej fáze turnaja čaká semifinalistov v sobotu 4. januára zápas o postup do finále. Veľké finále sa odohraje v nedeľu 5. januára o 18:00 hod. na zimnom štadióne v Čani. Podrobný rozpis zápasov nájdete TU!


Digitálny cintorín


(17.12.2019) Podrobnú digitálnu mapu cintorína v Haniske odteraz nájdete na stránke slovenskecintoriny.sk/haniska. Mapa poskytuje základné informácie o hrobovom mieste a údaje o zomrelom.

Vianočný Hlásnik prichádza!


(11.12.2019) Aké zvyky si uchovávame v regióne nám prezradila etnologička a historička Katarína Nádaská. Pripomenieme si tradície adventu a upečieme vianočnú kokosovú tortu. Zavítame aj za hranice regiónu, do Maďarska aj ďalekého Turecka. Vianočné číslo Abovského hlásnika čítajte TU!

Prvý sneh prekvapil


(7.12.2019) Na viacerých miestach nášho mikroregiónu spôsobil prvý sneh nepríjemnosti na cestách. Najkritickejšia situácia bola v Skároši. Neodhrnutý sneh a neposýpané cesty spôsobovali problémy osobným autám. Autobusy sa nedokázali dostať do všetkých častí obce. Polícia vyzýva vodičov k opatrnosti. Viac informácií najdete TU!


Podmienka za úplatky


(3.12.2019) Gynekologička pôsobiaca v Čani dostala za branie úplatkov podmienku a zákaz činnosti na dva roky. Lekárka vydávala potvrdenia o absolvovaní preventívnych prehliadok u tehotných žien, ktoré kontrolu neabsolvovali. Ako konateľka spoločnosti dostala finančný trest vo výške 1500 eur. K skutku sa priznala a uzavrela dohodu o vine a treste. Viac v Korzári.


Súťaž v pečení!


(30.11.2019) Pečiete najlepšie vianočné koláče v šírom okolí? Prineste 7. decembra na vianočné trhy vo Vyšnej Myšli kúsok koláča na ochutnávku a vyhrajte v súťaži o najlepší vianočný koláč. Viac informácií TU!


archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik