Posledné z aktualít:
Rozbor vody v Košickej Polianke
Pri príležitosti dňa vody môžu občania Košickej Polianky doniesť vzorku vody zo studne na rozbor vo štvrtok 22. marca medzi 8.00 až 9.00 hod. na obecný úrad. Vzorku je potrebné doniesť v sklenenej fľašy označenej súpisným číslom domu.
Výluka pri Haniske
Na železničnom úseku Haniska - Veľká Ida je naplánovaná výluka v dňoch 18. až 21. marca v čase od 7.15 hod. do 12.20 hod. Na trati prebehne výmena betónových podvalov, doplnenie štrkového lôžka a ďalšie úpravy. Cestujúci budú prepravovaný náhradnou autobusovou dopravou.
Mesiac kníh v sokoľanskej knižnici
Obecná knižnica v Sokoľanoch pozýva všetkých čitateľov na deň otvorených dverí. V piatok 15. marca o 9.30 hod. sa uskutoční prednáška spojená s marcom - mesiacom kníh.
Kvapka krvi v Sokoľanoch
Červený kríž Košice-okolie v spolupráci s miestnym spolkom Červeného kríža organizuje v sobotu 9. marca v kultúrnom dome Sokoľany mobilný odber krvi. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0905447820 alebo priamo na obecnom úrade v Sokoľanoch.
Fašiangová zabíjačka
Košická Polianka a Kultúrne centrum Abova pripravili pre všetkých gurmánskych priaznivcov tradičnú fašiangovú zabíjačku s bohatým kultúrnym programom. Na zábave 2. marca vystúpia v kultúrnom dome Košickej Polianky ŽSS Poľančanka, MSS Košicke špivaci a FS Jahodná.
Ambulancia v Haniske
V zdravotnom stredisku v Haniske bude od utorka 19. februára otvorená nová ambulancia všeobecného lekára. Ordinačné hodiny sú v utorok a štvrtok od 8.00 do 14.00 hod.
Železiar naďalej oslavuje
(12.2.2019) Folklórny súbor Železiar pokračuje v oslavách 55. výročia založenia vo veľkom štýle. 24. februára vystúpi v Štátnom divadle v Košiciach s programom Ňe jeden, ňe dva, ani ňe tri. Hlavný program obohatia sprievodné podujatia. Aktuálne informácie na stránke súboru TU.
Valentínska zábava
(10.2.2019) Zažite 16. februára o 19.00 hod. nezabudnuteľňú Valentínsku zábavu v kultúrnom dome v Seni. Hudobným večerom vás budú sprevádzať DuoSpectrum a DJ Robo.
Pošta hľadá doručovateľa
(7.2.2019) Slovenská pošta hľadá pre Poštovné stredisko Trstenné pri Hornáde doručovateľa. Z dôvodu nedostatku personálu je toto stredisko od 1. februára zatvorené až do odvolania. Viac informácií o pracovnom mieste nájdete TU.
Nepremeškajte žiadne podujatie
(7.2.2019) Nepremeškajte žiadne kultúrne, spoločenské ani športové podujatie v roku 2019. Všetky aktuálne akcie v mikroregióne Hornád nájdete v Kalendári podujatí.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik