>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Opäť je tu regionálny stolnotenisový turnaj!


(21.1.2025)  Bežecký klub obce Vyšná Myšľa usporiada v sobotu 25. januára od 13:00 hod. 5.ročník Stolnotenisového turnaja obcí! Zúčastnia sa ho trojčlenné družstva z obcí: Blažice, Bohdanovce, Nižná Myšľa, Nižná Hutka, Trstené pri Hornáde, Vyšná Myšľa 1.družstvo, Vyšná Myšľa 2.družstvo a Vyšná Myšľa juniori! Príďte povzbudiť svojich favoritov do Kultúrneho domu vo Vyšnej Myšli.

Pozývame na túru oslobodenia


(17.1.2025)  Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia obce Nižná Myšľa vás srdečne pozývame na 56. ročník Prechodu Slanskými vrchmi - v sobotu 18. januára. Registrácia účastníkov začína o 7.00 hod. v kutúrnom dome, o 8.30 bude pri pamätníku kladenie vencov a následne preprava autobusmi na Slanec. Poplatok za dopravu a príspevok na guľáš je spolu 2,- eur. Trasa cca 15 km vedie cez Bradlo (840 m n.m.), Červený vrch, Koscelek do Nižnej Myšle, kde vás domáci pohostia gulášom.


Info o ďalších podujatiach nájdete v kalendári - klik TU.

Pozývame na koncert


(9.1.2025) Obec Nižná Myšľa srdečne pozýva na Organový koncert v nedeľu 12. januára o 15:30 hod. V Kostole sv. Mikuláša vystúpia žiaci Konzervatória Petra Dvorského v Košiciach. Vstup voľný.

Odišiel vzácny človek - Marek Habina


(30.12.2024)  Milý, priateľský, láskavý, kreatívny, vždy ochotný pomôcť. Taký bol a v spomienkach navždy ostane starosta Vyšnej Myšle Marek Habina. Po boji s chorobou odišiel do večnosti 28. decembra vo veku 53 rokov. Posledná rozlúčka s ním bude vo Vyšnej Myšli v utorok 31. 12. 2024 o 14:00 hod. spojená so sv. omšou v miestnom rímskokatolíckom kostole. Ďakujeme, že sme Vás poznali. Česť jeho pamiatke...

Hlásniček na sviatočné čítanie


(20.12.2024)  Vždy s Pánom v srdci. Zo smetiska vznikla studnička. Matej má svet na dlani. Králiky predviedli svoju dynamiku. Ťažko s nimi a bez nich ešte ťažšie. Z domu do šveta. Raboľ ožil. Región objavil florbal... Spoznajte príbehy ľudí, ktorí prinášajú krásne a neobyčajné veci do obyčajného sveta. Možno ich poznáte... Objavujte tradície Vianoc... Vyskúšte chutné recepty na koláče...
V novom štvrtom čísle Abovského hlásnika. Majte pri čítaní krásny čas :)


Všetky čísla nájdete v archíve - TU

Pozývame - Víkend vo vianočnom duchu


(5.12.2024) Srdečne pozývame nasať predvianočnú atmosféru na VIANOČNÉ TRHY v našich obciach!

  Vo Vyšnej Myšli v sobotu 7. decembra pred obecným úradom a v sále kultúrneho domu od 16:00 hod. na vás čaká kapustnica, klobáska, varené vínko a vystúpenie MSS Raboľ a hudobnej skupiny Pavelčákovci.

♥  V nedeľu 8. decembra v Čani v amfiteátri zaznejú od 14:00 hod. koledy miestnych folklórnych skupín a žiakov ZŠ. Po nich vás roztancuje kapela Basawell. Starostovský punč, koláče a ďalšie dobroty nebudú tiež chýbať. Poteší aj burza nápadov detí ZŠ a materského centra.

♥  V nedeľu 8. 12. pozývajú aj Valaliky na program Adventom to začína. V kultúrnom dome od 15:00 hod. sa môžete tešiť na výstavu vianočných dekorácií a výrobkov, tvorivé dielne pre deti.
Detaily nájdete v pozvánkach v kalendári podujatí - klik TU.


Adventný veniec v Ždani

Pozvanie na zabíjačkové špeciality


(19.11.2024) Obec Trstené pri Hornáde pozýva v sobotu 23. novembra 2024 na obecnú zabíjačku. Od 14:00 hod. na dvore novootvoreného Múzea u Gagarina na vás čaká ochutnávka zabíjačkových špecialít aj súťaž o najlepší jablkový koláč. K dobrej nálade zahrá ľudová hudba a bude aj tombola :)


Sobotné aktivity s háčikom alebo činkami


(13.11.2024) Dávame vám do pozornosti dve zaujímavé aktivity v našom regióne na sobotu 16. novembra:
- o 10:00 hod. prebehne v Čani súťaž v silovom trojboji Area Cup. Vo fitnesscentre Area sport Čaňa zabojujú športovci o hodnotné vecné ceny. 
- o 16:00 hod. môžete prísť do Nižnej Myšle na kreatívny večer - kurz háčkovania zdarma v miestnom kultúrnom dome. Je potrebné si priniesť háčik a vlny.
Tak čo si vyberiete? Činiky alebo háčik?

Info o ďalších podujatiach nájdete v kalendári - klik TU.

Hlásnik vyšiel z tlačiarne


(18.10.2024)  Ďalšie pekné dielko je na svete a letí k vám do poštových schránok. Nové číslo Abovského hlásnika je plné príbehov, prináša novinky, čo v našom regióne pribudlo - kríž na Koscelku, fitness ihrisko v Belži, Múzeum u Gagarina v Trstenom, humno vo Vyšnej Myšli ..., aj čo sa chystá. K Srdciam regiónu pribudla aktívna dôchodkyňa Eva Výrostková z Valalík. Mladý influencer Jakub z Nižnej Hutky nám porozprával o svojej práci. Zavítali sme na oslavu 100-ročnice kostola v Gyňove, na výlet do Neba - pekla i na premiérový beh do Ždane. A čo ešte? Zistite sami na 16 stranach nášho časopisu.


Toto i všetky čísla nájdete v archíve - TU.

Beh Myšľou po 12. raz


(10.10.2024)  Obec Nižná Myšľa srdečne pozýva na 12. ročník športovej akcie Beh Myšľou v sobotu 19. októbra. Registrácia prebehne v sále kultúrneho domu od 9:00 do 9:45. Štartovať sa bude pri obecnom úrade na trati v piatich dĺžkach - od 350 metrov pre najmenších do 8 km pre najzdatnejších bežcov. Večer je pre všetkých Gadžibál.


Ďalšie podujatia v regióne nájdete v kalendári podujatí - klik TU
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik