>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Dva dni folklóru u nás


(20.6.2022)  Jubilejný 40. ročník medzinárodného festivalu spevu a tanca Cassovia folkfest zavíta na dva dni do nášho regiónu. V piatok 24. júna vo Valalikoch vystúpia zahraničné súbory FORGÓRÓZSA TÁNCEGYUTTES z Maďarska, FS SUSZANIE z Česka a MALI ŚWARNI z Poľska a v predprograme miestne folklórne súbory. Hostí zo susedných krajín si môžete vychutnať aj v sobotu 25. júna v Ćani. Tu s domácimi súbormi uvidíte aj Parchovianku a Rakovčan. Srdene pozývame!!

Zavítajte na Deň ruží do Rozária u Bohušov


(8.6.2022)  Ruže sú práve rozvité do svojej plnej krásy a nádherne voňajú :) Príďte sa v ich kráse vykúpať v sobotu 11. júna do Rozária u Bohušov v Nižnej Myšli. Na malej ploche cca 1000 m2 ich tu rastie okolo 1200 v 180 odrodách - od čajohybridov cez historické, pôdopokryvné, popínavé až po záhonové. Na Deň ruží navyše v čase od 9:00 do 10:00 hod vám fotografka Martina Fedorčáková vyhotoví profesionálnu fotografiu zdarma :)  
Rozárium je už pre verejnosť otvorené. Ak nevydržíte do soboty, zavítajte na ich webovú stránku www.rozariumubohusov.sk.

Valalický jarmok so skvelým programom - pozývame


(2.6.2022) Chcete zažiť vystúpenie kapely Peter Bič Project a tanečnej skupiny Old School Brothers27? Tak zavítajte v sobotu 11. júna do Valalík na 27. ročník tradičného jarmoku. Na dopravnom ihrisku od 13.00 do 19.30 hod. vystúpia aj miestne hudobné zoskupenia a hostia MSS Parobčaci z Udavského. Stánky remeselníkov, výstava hydiny a vtáctva drobnochovateľov, súťaže, tvorivé dielne či lukostreľba čakajú len na vás.

Pozývame na Beh Vyšnou Myšľou


(2.6.2022) Príďte si zabehať alebo povzbudiť bežcov na 16. ročník Behu Vyšnou Myšľou už túto sobotu 4. júna. Pripravené sú trate od 50 m pre najmenších až po 6,9 km pre zdatnejších športovcov. Deti štartujú o 14:30 a dospelí o 16:00 hod. Registrácia začína škôr - už o 13.00 hod. Pre účastníkov je pripravené občerstvenie a pekné ceny. Športu zdar!

Pozývame na futbal !


(27.5.2022)  Ako stráviť poslednú májovú nedeľu? Čo tak FUTBALOM! Pozývame na priateľský futbalový zápas starých pánov Trstené pri Hornáde vs Geča - fandíme na futbalovom ihrisku v Trstenom 29. mája 2022 o 10:30 hod. Možno bude aj chladené pivko :))

SÚŤAŽ - SÚŤAŽ - SÚŤAŽ


(27.5.2022) POSLEDNÉ TRI DNI - Prezri si náš WEB a nájdi odpoveď na otázku: Ktoré perly ukrýva náš región? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 30. mája 2022 a uveďte aj svoj telefonický kontakt. Zo správnych odpovedí vyžrebujeme jedného výhercu vecnej ceny :).

A keď už budete po webe klikať a pátrať, napíšte nám svoj pocit - postreh - názor, ako na vás regionálna stránka pôsobí. Niečo chýba? Treba čosi vyzdvihnúť či vymazať? Čo by ste chceli ako návštevník na stránke nájsť? Budeme vám veľmi vďační! Z vašich príspevkov aj tu jedného odmeníme. Ďakujeme!

Nová čerešňová aleja


(19.5.2022) V Kokšove-Bakši vyrástla ďalšia aleja, tentokrát čerešňová... Obec v spolupráci s komisiou životného prostredia vysadila 17 listnatých drevín a dve ihličnany, ktoré sa tiahnu po oboch stranách cesty smerom k cintorínu. Veríme, že sa všetky stromy ujmú a po zakvitnutí rozžiaria svojimi kvetmi šíri priestor.

Noc múzeí a galérií je späť!


(12.5.2022) Po dvojročnej prestávke sa Myšľanské obecné múzeum opäť pripojí k medzinárodnej noci múzeí a galérií. Prehliadky v múzeu a podzemných chodbách pod kaštieľom, po ktorých chodili mnísi z 18. storočia, sú už túto sobotu 14. 5. 2022 so vstupmi o 18:00, 19:00, 20:00 a 21:00 hod. Vo dvore kaštieľa bude možnosť občerstvenia v sprievode dobovej hudby. Tešíme sa na vás v Nižnej Myšli!

Burza zvierat otvorená!


(29.4.2022) ZO SZCH Geča vás srdečne pozýva na chovateľskú burzu drobných zvierat. Vždy prvú nedeľu v mesiaci - najbližšie vo sviatok práce 1. mája - na futbalovom ihrisku v Geči od 7:00 do 10:00 hod. :)

Svieže jarné čítanie :)


(15.4.2022) Milujme láskavosť... je motto prvého tohoročného čísla Abovského hlásnika - nášho regionálneho časopisu. Prináša príbehy ľudí z Ukrajiny, ktorí našli u nás prístrešie. Príbehy mladých talentov, ktoré sme v našich obciach objavili. Odhaľuje veľké srdcia, ochotné neustále pomáhať. Odkrýva históriu, doteraz zahalenú. Prestavuje komunity, o ktorých sme ešte nepísali. A je toho ešte viac... 
Zalistujte si a spríjemnite si čas voľna láskavosťou :)

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik