>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Vitaj leto!



(11.6.2021) Počas celého leta vás pri vstupe do Trsteného pri Hornáde privítajú veselé postavičky Maco a včielka. Vyrobili ich šikovní obyvatelia zo slamených balov. Dúfajú, že aj vďaka vysadeným kvietkom v obci a takejto symbolike, bude tento rok na medík bohatší ako ten predchádzajúci.

Aktuálny Covid automat


(7.6.2021) Celonárodné varovanie je nahradené regionálnym Covid automatom. Okres Košice-okolie sa presunul do I. stupňa ostražitosti (žltá farba). Ostáva povinné nosenie rúška v interiéri. Hromadné podujatia majú presne určené kapacity. Oslavy, svadby, kary sú povolené pre max 100 osôb v interiéri a 250 v exteriéri s povinným zoznamom účastníkov. Aby sme tento dobrý stav udržali, dodržiavajme naďalej hygienické R-O-R. Podrobnosti o aktuálnych opatreniach a pravidlách nájdete TU.



Všetky informácie o pandémii nájdete na https://korona.gov.sk.

O Nižnej Myšli v rádiu Regina


(3.6.2021) Zaujímate sa o život a históriu našich obcí? Tak si túto nedeľu 6. júna nalaďte Rádio Regina Východ (FM 100,3). V pravidelnej relácii Zvony nad krajinou sa o 11-tej hodine predstaví celému Slovensku obec Nižná Myšľa. Okrem minulosti sa redaktori zaujímali aj o ich plány do budúcnosti. Ak to nestíhate, reprízu odvysielajú v pondelok o 23.00 hod alebo si reláciu môžete vypočuť v archíve RTVS.

Burza kníh vo Valalikoch


(30.5.2021) Ak sa chystáte do Valalík, vedzte, že vo vestibule obecného úradu (a zároveň kultúrneho domu) si môžete prezrieť a kúpiť vyradené knihy z obecnej knižnice za symbolickú cenu 20 centov za kus. Výťažok z burzy bude použitý na nákup nových kníh. Priestory sú dostupné v pondelok a štvrtok do 15:30 a v stredu do 17:30 hod.

  

Voľné pracovné miesta v Haniske


(24.5.2021) Obec Haniska prijme na dlhodobú spoluprácu brigádnika/čku na administratívne a kancelárske práce rôzneho druhu, najmä pri spracovávaní daní, účtovníctva, štatistík, zmlúv, projektov, stavebných podkladov a pod., brigádnikov na manuálne práce rôzneho druhu pri oprave a údržbe obecného majetku a verejných priestranstiev. Zároveň prijme do trvalého pracovného pomeru pracovníka na pozíciu údržbára. Podrobnosti k ponukám nájdete na stránke obce - www.haniska.sk.

Obohatená knižnica - obohatení čitatelia


(11.5.2021) Obecná knižnica Valaliky privítala svojich čitateľov „kôpkou” nových kníh. Z dotácie Fondu na podporu umenia tam pribudlo 184 publikácii v hodnote 2000 eur. Obec z vlastných zdrojov 564 eur zakúpila ďalších 93 titulov. Knižný fond okrem krásnej literatúry pre deti a dospelých doplnili štyridsiatkou odborných publikácií, takže každý čitateľ si v knižnici nájde svojho favorita.

Inzerujte v Hlásniku!


(6.5.2021) Náš regionálny štvrťročník Abovský hlásnik ponúka priestor na reklamu vašej služby či produktu. Putuje do takmer 7000 domácností v 15 obciach. Rovnako môžete využiť umiestnenie bannera na tejto webstránke Regionálneho združenia obcí Hornád. Alebo obe naraz :) Dať o sebe vedieť, je stále IN! Aktuálny cenník platný od 1. mája si pozrite TU. Ak chcete spoznať Abovský hlásnik a zalistovať si v ňom, kliknite si na Archív čísel.

Asistované sčítanie začína v pondelok 3. mája


(29.4.2021) Na celom území SR sa bude konať asistované sčítanie od 3.5.2021 do 13.6.2021. Určené je primárne pre digitálne vylúčených obyvateľov, ktorí nemajú prístup na internet alebo sa nemohli sčítať počas online samosčítania. Sčítanie sa zrealizuje s pomocou zaškolených stacionárnych a mobilných asistentov. Všetky dôležité informácie nájdete TU i na stránke www.scitanie.sk. Určite si ich prečítajte, aby ste nenaleteli podvodníkom.

Nový hlásnik v archíve!


(19. 4. 2021) Tak, ako sme sa nevedeli dočkať jari, rovnako sme sa nevedeli dočkať čerstvého výtlačku ABOVSKÉHO HLÁSNIKA, prvého v tomto roku. Tentoraz s upravenou grafikou a pútavými príbehmi ľudí z nášho regiónu Hornád. Čítajte - objavujte - inšpirujte sa! Ak vám ich 16 strán nestačí, vyberte si niektoré číslo z archívu - klik TU.

Sviečkomat v Seni


(29. 3. 2021) Pri návšteve cintorína v Seni si môžete pri hlavnej bráne zakúpiť sviečku či kahanček priamo na mieste v novom sviečkomate. Potrebujete mať pripravené iba mince: 1€ a 0,50€. Moderný prvok si miestni veľmi pochvaľujú.
            
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik