>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Momentky z prehliadky


V Trstenom pri Hornáde sa stretli dychovkári na FANFARA FESTe - prehliadke dychových hudieb. Počasie 9. júla bolo po upršanej sobote výborné, guľáš chutil všetkým a ostali spomienky na fotografiách (nájdete ich na stránke dychovej hudby - TU). Podujatie podporil Fond na podporu umenia, Košický samosprávny kraj a Kultúrne centrum Abova.

Trstenský Dychový súbor Hornád tento rok oslávi 70 rokov svojej existencie. Slávnostnú prehliadku plánujú na september.

Belža na novom webe


Novú prehľadnejšiu webovú stránku má od leta obec Belža - www.belza.dcom.sk. Postupne ju napĺňajú informáciami, k dispozícii je stále aj pôvodný web obce.

Prispeli k slovenskému rekordu


Naši valalickí fokloristi z FS Kadlubek a čanianski z FS Abovčan sa zapojili do veľkej tancovačky na Hlavnej ulici v Košiciach - Jubilejnej karičky 2017 a podieľali sa tak na pokuse o nový slovenský rekord v zamrznutí v tanci. V spoločnom tancovaní karičky až 876 ľudí každého veku zamrzlo na 6 sekúnd. Ako to vyzeralo, si môžete pozrieť v archíve televíznych novín Markízy (link TU). Pavol Kacvinský z Valalík sa zároveň zhostil úlohy moderátora a opísal divákom zemplínsky kroj počas prehliadky krojov.

 

A - mužstvo pýchou Sokolian


Futbalisti A - mužstva zo Sokolian zvíťazili v poslednom zápase 5. ligy nad Košickou Novou Vsou 3:1 a postúpili do 4. ligy! Slová uznania a ocenenie odovzali hráčom prezident futbalového klubu Marián Béreš, futbalový moderátor Bartolomej Lacko a starosta obce František Beregszászi. Úspešnú futbalovú sezónu domáci oslávili na futbalovom ihrisku FK Tatra Sokoľany, kde folkloristky Sakaľské dzevečky prekvapili exotickým tancom waka waka :) Viac si prečítajte na webe obce: TU.

Osviežujúce číslo Abovského hlásnika


Horúce dni vám na budúci týždeň osvieži nové druhé číslo Abovského hlásnika!
Prinesie závan folklóru a jeho rekordy. Priletí reportáž o holubárovi z Nižnej Hutky. Ponoríme sa do Svetového dňa vody a čanianskych jazier s krásnymi úlovkami. Rozuzlíme paragrafy v téme, ktorá nás všetkých trápi - a tým sú túlavé psy a nezodpovední majitelia. A ešte veľa zaujímavého napr. o polmaratóne v Seni. Vyzerajte svojho poštára! 
AH už i na webe v Archíve :)

Ždaňa v 5. lige


Futbalisti zo Ždane sa po prvý raz v histórii svojej obce prebojovali do 5. futbalovej ligy Východoslovenského futbalového zväzu, konkrétne do Košicko-gemerskej skupiny. Rozhodla o tom ich úspešná sezóna v 1. triede súťaže Oblastného futbalového zväzu Košice-okolie. Abovský hlásnik gratuluje!

Nové autobusové zastávky v Geči


Pôvodné autobusové zastávky pri ZIPP Geča od pondelka 15.mája 2017 nahradili novovybudované zastávky s novými odstavnými pruhmi. Autobusy spoločnosti EUROBUS, a.s. Košice budú od uvedeného termínu zastavovať už len na nich.

Nižnomyšľanskí Tvrďáci


V areáli lyžiarskeho strediska Kavečany si na päťkilometrovej trati so 16 prírodnými i umelými prekážkami zmeralo sily asi 600 pretekárov z celého Slovenska, medzi nimi aj tím z Nižnej Myšle. Martin Červenák, Matúš Lukáč, Eva Bejdová, Sofia Glajcová, Iveta Dulovičová, Dávid Jambor a Mária Vileníková reprezentovali statočne svoju obec aj vďaka rozhodnutiu športovej komisie, že bude podporovať občanov na rôznych športových podujatiach.

Dobre nám bolo na 1. Abovskom folklórnom plese


Super ľudová zábava. Príjemná domáca atmosféra. Záľaha čipiek a výšiviek. Piskot a výskot pri tanci. Potlesky radosti. Takýto bol 1. Abovský folklórny ples v Ždani, ktorý zorganizovalo Kultúrne centrum Abova. Redaktori Abovského hlásnika si ho veru nenechali újsť. 

Ľudová hudba Milana Rendoša vyhrávala do polnoci.  Chlapi tancovali s radosťou a hrdosťou, a tak vykrúcali svoje krojované polovičky až odpadávali pri tanci. Júj, úžasný pohľad na ľudí....  čítaj ďalej


Bratia Nedvědovci prídu do regiónu


Ruže z papíru, Kytka, Stánky,.... poznáte ich? Nenechajte si újsť koncert bratov Nedvědovcov, Frantu a Vojta, a ich najkrajšie pesničky! Zavítajú do Valalikov v nedeľu 25. júna. Vstupenky sú už v predaji v Obecnej knižnici Valaliky. V predpredaji za 9,- eur. Viac info nájdete v pozvánkach kalendára podujatí.
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik