>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Nové cvičisko pre žiakov


(17.9.2019) Srdečne Vás pozývame v piatok 20. septembra 2019 o 10.00 hod. na slávnostné otvorenie nového atletického cvičiska na základnej škole v Seni. Projekt bol podporený cez Karpatsku nadáciu firmou U. S. Steel Košice vo výške 2122€ a spoločnosťou MAGNA v sume 5000€.

Strategický park Haniska stále čaká na investora


(10.9.2019) Jeden z najväčších strategických parkov na Slovensku s rozlohou 910 hektárov čaká od apríla 2018 na investora. V Haniske sa s úpravy takmer ani nezačalo a spoločnosť zriadená Ministerstvom hospodárstva preinvestovala už viac ako 1,2 mil. eur na prieskumnú činnosť. Jedným z možných investorov je automobilka Volkswagen a čínsky výrobca elektromobilov Zhidou, ktorý ohlásil výstavbu závodu v Európe. Narozdiel od Hanisky je v blízkej priemyselnej zóne Kechnec 19 podnikov a ďalší začal s výstavbou. Viac TU!


Bedminton nielen pre deti


(6.9.2019) Bedmintonový oddiel Valaliky pozýva deti aj dospelých zahrať si v novom školskom roku bedminton. Pravidelné pondelňajšie tréniningy začínajú od 9. septembra 2019 od 16:00 hod. v Športovej hale Valaliky. Bližšie informácie na tel. č. 0907 944 145 alebo 0903 483 009.

Jarmok v Ždani!


(30.8.2019) Využite posledné prázdninové dni naplno! Príďte v sobotu 31. augusta na 21. ročník ždanianskeho jarmoku a vychutnajte si pestrý folklórny program. Na záver vystúpi Tomáš Oravec s kapelou. Nebude chýbať ani občerstvenie a sprievodný program aj pre deti.

Prechádzka tajomným lesom


(29.8.2019) OZ Dúhová stonožka a obec Nižná Myšľa Vás pozývajú na prechádzku tajomným lesom. Vstupná brána do tajomného lesa pri kaplnke sv. Jána bude otvorená v piatok 30. augusta od 20:00 hod. Podujatie je určené pre všetky vekové kategórie. Nezabudnite na baterku.

Elektrifikácia skráti cestovanie o 11 minút


(28.8.2019) Vláda schválila elektrifikáciu trate z Hanisky do Moldavy nad Bodvou za 58 miliónov eur. Na 32-kilometrovom úseku by sa mal čas cesty skrátiť až o 11 minút. Viac v Denníku N.

Bitka v Čani sa skončila s ťažkými zraneniami


(22.8.2019) V pondelok večer v Čani došlo v miestnom pohostinstve k bitke. Šetnástročný tínedžer napadol muža, ktorý chcel upokojiť vyhrotenú situáciu medzi dvoma zákazníkmi. Napadnutý muž utrpel ťažké zranenia. Podozrivý mladík z miesta činun ušiel. Krátko po incidente ho našla polícia v kukuričnom poli a vzala do väzby. Hrozí mu až dva až päť rokov za mrežami. Viac v Korzári!


Opitý tínedžer šoféroval bez vodičského oprávnenia


(17.8.2019) Polícia obvinila 16-ročného Olivera za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Vo štvrtok ho zastavila hliadka z Čane a vykonala kontrolu. Opitý mladík nafúkal 0,9 promile a vozidlo viedol bez vodičského oprávnenia, pričom do augusta 2020 bol právoplátne postihnutý zákazom viesť motorové vozidlo, práve kvôli vedeniu vozidla bez vodičského oprávnenia. Viac o prípade sa dozviete v Korzári!

V 2. kole futbalovej súťaže mužstvá z regiónu


(5.8.2019) Z 1. kola Slovnaft Cupu vzišli víťazne dve mužstvá z nášho regiónu. V 2. kole súťaže futbalisti z Kechneca privítajú 21. augusta o 17:00 hod. na domácej pôde MFK Ťahanovce. Mužstvo zo Ždane sa stretne so súperom z Kalše 21. august o 17:00 hod. na domácom ihrisku. Príďte povzbudiť svoj tím! Viac o Slovnaft Cupe TU!

Na mokrej ceste dostal šmyk


(3.8.2019) Na ceste z Barce smerom na Valaliky 51-ročný vodič Citroënu C4 neprispôsobil rýchlosť svojím schopnostiam a mokrej vozovke. V ľavotočivej zákrute zišiel z cesty a auto sa prevrátilo na strechu. Vodič neutrpel žiadne vážne zranenia a bol ošetrený namieste. Dychová skúška nepreukázala alkohol. Viac v Korzári.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik