Posledné z aktualít:
Mení krajinu na svoj obraz
(23.5.2023) Rastislav Šelepský z Trsteného pri Hornáde, v regióne známy-to aktivista a predseda OZ Priatelia Trstenskej prírody, sa stal Dobrovoľníkom roka USS za rok 2022 v korporačnej súťaži podniku. Ten pravidelne oceňuje dobrovoľnícku prácu zamestnancov U.S.Steel Košice, ktorú robia vo svojom voľnom čase pre svoje komunity. Rozhovor s Rasťom o jeho motivácii a činnosti si môžete prečítať na podnikovom webe - link TU.
Pozývame na folklórny festival do Sene
(20.5.2023) Máte radi rezkú ľudovú muziku plnú ohňa a maďarského naturelu? Pozývame vás na 4. ročník folklórneho festivalu do Sene. V sobotu 27. mája od 18:00 v kultúrnom dome vystúpia súbory z Brehova, Dernavy, Veľkej Idy, Veľkých Kapušian i miestny Rozmaring. Tešiť sa môžete aj na hostí z Maďarska - hudbu Dobroda. Viac info nájdete v pozvánkach - TU.
Súd po 6 rokoch rozhodol v ich prospech
(11.5.2023) Nevedeli predať dom, vymysleli lotériu Vyhraj dom za dvacku. S týmto heslom sa snažil v roku 2016 predať svoju nehnuteľnosť manželský pár Martin a Katarína Krajňákovci z Nižnej Myšle. Namiesto toho zaplatili daňovákom pokutu 32-tisíc eur a súdili sa šesť rokov. Konečne im súdy dali za pravdu a proces vyhrali. Zaplatenú neoprávnenú pokutu im vrátili.
Viac o celom prípade sa dočítate v denníku SME - klik TU.
Dôležitý OZNAM k prechodu Z Polianky do Polianky
(2.5.2023) Ak plánujete ešte ísť na túru 40. ročníka prechodu Slanskými vrchmi Z Polianky do Polianky v sobotu 6. mája, kapacita autobusu na odvoz účastníkov na začiatok trasy a späť po skončení podujatia je už naplnená. Preto sa už nemožno prihlásiť alebo prísť na prezentáciu v Košickej Polianke bez prihlásenia. Viac informácií u organizátorov podujatia 0905 472 426. Trasa začína v Dargovskom priesmyku a končí v Cabove. Pohostenie turistov je tento rok v Sečovskej Polianke.
Info o ďalších podujatiach v regióne nájdete v našom kalendári - klik TU.
Nenechajte si ujsť stavanie májov :)
(26.4.2023) Čerešňe rozkvitajú, vzduch príjemne vonia... a je tu čas postaviť máj krásnym mladým ženám (aj duchom, nielen telom).
Prvý vztýčia v Kokšove-Bakši už v sobotu 29. apríla pri kultúrnom dome, v Nižnej Hutke v nedeľu 30. 4. a potom šup na majáles. V pondelok 1. mája stavajú májku v Skároši. V Seni o týždeň 6. mája zažijete s májom aj polievkový festival a na druhý deň v Čani folklórny festival. Len si vybrať!!
Viac o podujatiach v našom kalendári - KLIK.
Pozývame na burzu hračiek
(17.4.2023) Deti rastú ako z vody, preto všetky mamičky pozývame na burzu detského oblečenia a hračiek do Čane. Túto sobotu 22. apríla od 14:00 do 18:00 hod v jedálni Základnej školy Čaňa. Viac info nájdete v pozvánke.
Jarná SÚŤAŹ s Hlásnikom
(16.4.2023) Opäť je tu čitateľská súťaž o pekné ceny z regiónu Hornád! Stačí odpovedať na otázku:
Meno ktorého grófa nesie kaštieľ v Sokoľanoch?
Odpoveď nájdete ukrytú aj na tejto webovej stránke :) Píšte na e-mail regionhornad@gmail.com alebo poštou na adresu redakcie Abovského hlásnika do 30. mája 2023. Uveďte aj svoj telefonický kontakt.
V zimnej súťaži na otázku: V ktorej obci sa nachádza park profesora Hlaváča? ste odpovedali správne - Valaliky. Vyžrebovali a odmenili sme Ľubomíra Nevelosa z Geče. Blahoželáme!!
Privítajme JAR s Abovským hlásnikom
(9.4.2023) Všetko sa prebúdza, aj optimizmus. Ten cítiť aj na stranách nového Abovského hlásnika, v ktorom nájdete príbehy zaujímavých ľudí - dirigentky Lucie Lovašovej v Belži či kňaza s veľkým srdcom Mons. Jozefa Tótha, rodáka z Hanisky. Pozývame vás na dobrodružný výlet nad Skároš za poslami jari či na návštevu Kynologického klubu Čaňa, kde pribudli pluhy i šečkareň. Ako sa darí obciam a regiónu čeliť krízam? Kde majú tisíceho občana? Čo nám radí pediatrička zo Sene? Listujte a objavujte.... (klik na obrázok)
Bežecký klub Vyšná Myšľa na majstrovstvá Slovenska
(21.3.2023) Bežecký klub obce Vyšná Myšľa sa zúčastní na Majstrovstvách SR v polmaratóne družstiev a jednotlivcov v Čečehove pri Michalovciach. V nedeľu 26. marca od 13:00 budú svoj klub i celý náš región reprezentovať Roman Bak, Peter Miľo, Erik Repák a Radovan Repák. Abovčania, držte palce!
V Trstenom pri Hornáde zistili vo vode vyššie koncentrácie arzénu
(15.3.2023) Voda, ktorú majú k dispozícii obyvatelia Trsteného pri Hornáde z obecného vodovodu, sa nedávno stala predmetom väčšieho množstva chemických rozborov. Nachádza sa v nej totiž arzén – v množstve, ktoré niekedy aj po úprave mierne prekračuje Európskou úniou stanovenú normu 10 mikrogramov na liter. Podľa starostu Mateja Kočiša nie je tento problém nový. Obyvatelia, ktorí túto vodu nepijú denne a vo veľkých množstvách, sa nepriaznivých účinkov na zdravie obávať nemusia. Témou sa zaoberala aj RTVS.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik