>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Gratulujeme víťazom fotosúťaže


Regionálna fotosúťaž „Ako Čaňu vidím ja”, ktorú ešte v lete vyhlásila obec, má svojich víťazov. Odborná porota zvolila za najlepšiu fotografiu Pohľad na večernú Čaňu od Jána Falisa. Na ďalších miestach skončili Jozef IleninŠtefan Schnurer. Spolu s ďalšími súťažnými fotkami sa aj ich zábery stanú súčasťou obecného kalendára Čane na budúci rok. Víťazná snímka:

Štvrtý Abovský hlásnik prichádza


Kto porazil draka a kde sa ukrýva tajomný Balwankew? Aké vízie majú noví zástupcovia nášho regiónu v zastupiteľstve KSK? Ako urobiť dobré fotky a vianočné perníčky? Využívate už sociálny taxík? 

Nové štvrté číslo Abovského hlásnika a zároveň posledné v roku 2017 prináša rady, inšpirácie aj príbehy. Prajeme vám príjemné a objavné čítanie :) Redaktori Katka, Monika, Veronika a Tóno

Pohár majstrov v Kokšov-Bakši


Dobrovoľní hasiči v Kokšov-Bakši majú veľkú radosť. Putovný pohár pre majstrov okresu v kategórii muži nad 35 rokov už majú doma! Odovzdal im ho predseda Miroslav Semanič na schôdzi územnej organizácie DPO SR Košice-okolie. Ďakujeme, že chlapi úspešne prezentujú obec aj náš región.

Haniska pozýva na komédiu


Divadelná komédia Zlatá baňa v podaní Mareka Majeského, Andrei Karnasovej, Mariána Labudu ml. a Andrei Profantovej v Haniske! Vo štvrtok 30. novembra v Kultúrnom dome o 18.00 hod. Načo chodiť do Košíc? Vstupenky v hodnote 10,- eur si môžete zakúpiť na Obecnom úrade v Haniske.

Burza kníh vo Valalikoch


Valalická obecná knižnica vyradila 460 kusov kníh, starých alebo poškodených. Od 18. septembra do 26. novembra 2017 si ich môžete prostredníctvom burzy za symbolickú cenu 0,20 €/ks zakúpiť. Burza je otvorená: pondelok 12.30-15.30, streda 7.30-12.00 a 12.30-18.30, štvrtok 7.30-12.00 a 12.30-15.30.

TIP redakcie: Seminár Financie podľa Biblie


Pozývame Vás na celodenný seminár „Financie podľa Biblie”, určený pre laickú verejnosť. Rečníkom je Peter Briscoe z Holandska, ktorý sa dlhé roky zaoberá témou financií z biblickej perspektívy a ponúka praktické riešenia pre dnešný život kresťana. Seminár prebehne v sobotu 25. novembra od 9:00 do 16:30 vo Veritase v Košiciach (vedľa Dominikánskeho kostola). Kvôli obmedzenej kapacite je nutná registrácia. Viac info v pozvánke.

Jesenný Abovský hlásnik vytlačený!


Je tu babie leto a s ním aj tretí Abovský hlásnik. Kým odznejú slnečné dni, nájdete vo svojich schránkach čerstvý farebný výtlačok. Dozviete sa kto kandiduje do parlamentu Košického samosprávneho kraja, čo o našom regióne Hornád prezradil Števo Skrúcaný a Biba  Ondrejková.
Viete správne parkovať? Poznáte technickú pamiatku vo Vyšnej Myšli? Aké super projekty sa podarilo v obciach zrealizovať? Dočítate sa v novom Abovskom hlásniku! Už aj na webe v ARCHÍVE :)

Pestovateľ marihuany z Geče vo väzbe


Pri domovej prehliadke sa u Kamila Z. (27) z Geče našlo 7 kusov 50-litrových vriec, v ktorých bolo 461 gramov sušiny s priemerným obsahom 12,3 percenta THC. Okresný súd Košice– okolie rozhodol o jeho vzatí do väzby pre zločin nedovolenej výroby, držania a obchodovania s omamnými látkami. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Viac čítaj v Korzári.

POZOR na ZLODEJOV!


V obci Belža opäť vyčíňajú dlhoprstí zlodeji. Upozorňujeme a žiadame všetkých občanov, aj z okolitých obcí, aby si zamykali brány a príbytky a chránili tak svoj majetok. Všímajte si pozornejšie ľudí vo svojom okolí!

Belža má Izbu ľudovej kultúry


Pri návšteve Belže určite zájdite na obecný úrad. V jeho priestoroch objavíte malý poklad – Izbu ľudovej kultúry, ktorú slávnostne otvorili v septembri na oslave 785. výročia prvej písomnej zmienky o obci. S myšlienkou prišla Margita Vargovčáková, ktorú zaujímajú ľudové remeslá, najviac tkanie. Steny izby zdobia krásne ukážky tkaných obrusov. Uprostred nájdete rozložené krosná, na ktorých pani Margita tká. 

Izba ľudovej kultúry je jednou z troch miestností, ktoré plnia kultúrno-spoločenský význam v obci. Približuje ľuďom tradíciu a zriedkavé remeslo. Ostatné dve slúžia drobcom ako Materské centrum a Klub mamičiek v spolupráci s OZ Belžanskí priatelia.
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik