>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Noc v myšľanskom múzeu


(15.5.2019) Nazrite počas Noci múzeí a galérií aj do podzemných priestorov myšľanského múzea a odkryte tajomstvá zaviate prachom. Brány múzea budú otvorené v sobotu 18. mája od 17:00 hod. do 22:00 hod. Vstupné je dobrovoľné. Viac TU.

Detská spevácka súťaž v Skároši


(13.5.2019) Obec Skároš a Materská škola v Skároši Vás srdečne pozývajú v piatok 17. mája 2019 na obvodovú súťaž v ľudovom speve Ružový vienok pre deti predškolského veku.

Ľadová kvapka krvi


(7.5.2019) Čaňanske otužilci, folklórny súbor Abovčan a obec Čaňa pozývajú ľudí so sľachetným srdcom darovať kvapku krvi v sobotu 11. mája 2019 od 10:00 do 13:00 hod. do Abovskej hižy v Čani.

Z Polianky do Polianky aj tento rok


(2.5.2019) V sobotu 11. mája 2019 sa uskutoční 36. ročník prechodu Slanskými vrchmi Z Polianky do Polianky. Trasa dlhá 17 km začína v Dargovskom priesmyku, kde bude pietny akt uloženia kytíc z oboch družobných Polianok k pamätníku Víťazstvo. Červeno a žlto značkovaný turistický chodník dovedie účastníkov pod zrúcaniny hradu Parustan (Braničev) a miestna zelená značka do Cabova, cieľa pešej trasy. Záujemcov upozorňujeme, že kapacita je limitovaná, a preto je nutné prihlásiť sa vopred. Viac informácií TU.

Volkswagen ruší závod v Haniske


(24.4.2019) Automobilka Volkswagen ruší svoj najmenší závod. Pracovala v ňom takmer stovka ľudí. Dôvodom je optimalizácia aktivít. Závod v Haniske sa zameriaval na export pre ruský trh. Viac informácií nájdete v Korzári.


V Nižnej Hutke horela voliéra


(16.4.2019) V nedeľu krátko pred 21. hodinou vypukol v Nižnej Hutke požiar. Z horiacej udiarne sa plamene preniesli na páviu voliéru. Majiteľ sa snažil oheň zahasiť vlastnými silami, ale nepomohlo to a zavolal hasičov. „Po uhasení sme zistili, že došlo k úmrtiu štyroch pávov,“ uviedli hasiči. Viac v Korzári.

Jarný hlásnik je tu!


(13.4.2019) Spomínate si na veľkonočné tradície vašich starých mám? Viete ako sa počas fašiangov plesovalo v regióne? Videli ste už, čo všetko sa zrekonštruovalo, obnovilo a zveľadilo? Prečítajte si nové číslo Abovského hlásnika a dozviete sa viac. Čítajte TU!

Územie pod železiarňami nepatrí Sokoľanom


(9.4.2019) O sporné približne 700-hektárové územie pod U. S. Steelom Košice sa súdi mesto Košice s obcou Sokoľany už vyše dvadsať rokov. V utorok po rozhodnutí košického krajského súdu bolo zrušené pričlenenie územia k Sokoľanom. Po verdikte starosta Sokolian František Beregszászi netajil sklamanie. Plánuje sa odvolať. Viac v Korzári.


V Košickej Polianke sa potulujú psy


(6.4.2019) V Košickej Polianke majú dlhodobý problém s potulujúcimi sa psami. Starostka Marta Petrilová na webovej stránke obce pripomína majiteľom zákaz voľného pohybu psov. Napriek tomu pravidelne prichádzajú sťažnosti od poštárky a obyvateľov. Za pohyb psa bez vôdzky hrozí majiteľom pokuta. Viac informácií v Korzári.


V Sokoľanoch unikal plyn


(5.4.2019) V kúpelni rodinného domu v Sokoľanoch unikal plyn z prietokového ohrievača. Trinásťročné dievča sa priotrávilo oxidom uhoľnatým. Na mieste zasahovali hasiči a záchranka. Dievča odviezli do nemocnice. Podrobnosti sa dočítate v Korzári.


archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik