[home]  »  kam-ist  »  folklor-v-regione


Posledné z aktualít:

Talk show Milana Kolcuna - Bez šepkára


(12.10.2026) Obec Valaliky vás srdečne pozýva na talk show Milana Kolcuna Bez šepkára, ktorá sa uskutoční v piatok 13. novembra 2026 o 18:00 v Kultúrnom dome Valaliky.

Tešiť sa môžete na zaujímavých hostí z oblasti kultúry, hudby, umenia aj spoločenského života. Svoje príbehy a skúsenosti predstavia sestra LAMIYA, herečka Zuzana Mauréry, operná speváčka Mária Eliášová, hudobníci Pavol Jakab a Peter Jakab, folklorista Milan Tóth a vedúca Klubu seniorov Valaliky Jolana Takáčová.

Vstupné: 5 €

Vstupenky si môžete zakúpiť v Obecnej knižnici Valaliky na Poľnej 8.

Príďte si užiť večer plný zaujímavých rozhovorov, osobných príbehov a stretnutí s výnimočnými hosťami.

Keď nádej prežije tmu


(12.10.2026) Základná umelecká škola Valaliky vás srdečne pozýva na tanečný koncert Keď nádej prežije tmu, ktorý sa uskutoční v utorok 27. októbra 2026 o 17:00 vo veľkej sále KD Valaliky.

Príďte si vychutnať dojímavý príbeh z prostredia koncentračného tábora počas druhej svetovej vojny. Príbeh o láske, nádeji a priateľstve, ktorý pripomína, že aj v tých najtemnejších chvíľach môže ľudskosť a nádej pretrvať.

Tanec má silu, nádej nezhasne.

Výstup na Skárošsku vyhliadku


(12.10.2026) Starosta obce a obecné zastupiteľstvo vás srdečne pozývajú na turistickú akciu Výstup na Skárošsku vyhliadku. Túra sa uskutoční už túto nedeľu 18.10. so štartovacím bodom pred Obecným úradom Skároš o 10:30. Trasa povedie popod Červený vrch a cez Vlašské lúky až kým sa nedorazí na samotnú vyhliadku a následne trasa späť do Skároša povedie cez Veľký Milič a Lászlotányu.

Účasť na akcii je na vlastnú zodpovednosť.
Oblečenie a obuv treba prispôsobiť poveternostným podmienkam.
Odporúčaná výbava: čelovka, pršiplášť, odev na prezlečenie.
Osoby mladšie ako 18 rokov len v doprovode rodičov.

Cezpoľný Beh Belža 2026


(12.10.2026) Už túto sobotu 17.10. sa uskutoční nultý ročník cezpoľného behu obcou Belža. Detské behy odštartujú o 9:45, hlavný beh je naplánovaný na 10:30. Prezentácia účastníkov bude prebiehať od 8:00 do 9:30 v areáli Skúšobnej a karanténnej stanice Belža.

Hlavná trať povedie po poľných a spevnených cestách a jej dĺžka je 5,1 km. Súťažiť sa bude v kategóriách mužov a žien. Na svoje si prídu aj najmenší bežci - deti do šiestich rokov čaká trať dlhá 1 km, staršie deti si zmerajú sily na 1,5 km. Detské behy sú bez štartovného.

Štartovné na hlavný beh je pri online registrácii do 8. októbra 8 eur, od 9. októbra a pri registrácii na mieste 12 eur. Kapacita podujatia je obmedzená na 100 účastníkov, preto organizátori odporúčajú zabezpečiť si registráciu vopred.

OBECNÁ ZABÍJAČKA V TRSTENOM PRI HORNÁDE


(30.9.2026) Budúcu sobotu 10. októbra 2026 od 14:00 pozývame všetkých Trstenčanov na Obecnú zabíjačku na dvore „U Gagarina“.

Tešiť sa môžete na ochutnávku tradičných zabíjačkových špecialít, ako sú klobásy, hurky, škvarky či šmalec, ale aj na dobrú zábavu, ľudovú hudbu, občerstvenie a tombolu.

Súčasťou programu budú aj ukážky historického šermu a lukostreľby a súťaž o najlepší lekvárový koláč.

Príďte si pochutnať a užiť spoločné popoludnie!

Výstava ovocia a zeleniny v Ždani


(20.9.2026) Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia o.j.z. v Ždani, vás pozýva na Výstavu ovocia a zeleniny v sále Kultúrneho domu v Ždani.

Nedeľa 20. 9. 2026 | 13:00 - 17:00
Pondelok 21. 9. 2026 | 8:00 - 9:30
Kultúrny dom Ždaňa

Súčasťou výstavy budú súťaže o Jablko roka 2026, sympatický exponát, sympatickú kolekciu a súťaž v aranžovaní.

Príďte si pozrieť tohtoročné pestovateľské úspechy a podporiť miestnych záhradkárov.

Polievkový festival v Seni


(10.9.2026) Nenechajte si ujsť už túto sobotu Polievkový festival v obci Seňa. O 12:00 sa v areáli ZŠ Seňa začne prvé ochutnávanie polievok. No a chýbať nebude ani dobrá zábava o ktorú sa postarajú skupina Kalap, Rozmaring, Basawell a ďalší



Príď hrať FUTBAL s nami!


(6.9.2026) Je tu jedinečná možnosť pre deti vo veku od 6 do 12 rokov. Ak má vaše dieťa rado futbal, priateľský kolektív a pravidelné tréningy, ktoré by zo začiatku boli bez záväzkov, nie je čo riešiť. Hrá sa v pondelky a stredy od 17:00 do 19:00.

Pre viac informácií kontaktujte mladez@tjmaratonsena.sk

Beh Ždaňou 2026


(3.9.2026) Obec Ždaňa pozýva všetkých milovníkov pohybu na 3. ročník Behu Ždaňou, ktorý sa uskutoční v nedeľu 13. septembra 2026.

Detský beh: 16:00
Hlavný beh: 17:00
Štart pri obecnom úrade v Ždani
Trasy: 2,5 km a 5 km

Súčasťou podujatia bude aj 600-metrový detský beh. Počet miest je obmedzený na 200 bežcov, preto organizátori odporúčajú využiť online registráciu.

Registrácia prebieha na pretekaj.sk.

Príďte si zašportovať, rozhýbať sa a užiť si spoločný deň v Ždani!


Dni obce Čaňa


(24.8.2026) Na dni obce Čaňa vás srdečne pozývajú starosta obce Michal Rečka, poslanci obecného zastupiteľstva a členovia kultúrnej komisie. V sobotu 29. augusta sa môžete tešiť na Amfiteáter na námestí s bohatým programom od 14:30 do 21:15. V nedeľu 30. augusta na vás čaká Areál ATK na Čanianských jazerách so zábavnými atrakciami od 13:00 do 17:00. Tešíme sa na vás.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia: 

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik