Posledné z aktualít:
Záhradkári pozývajú do Ždane
(21.9.2023) ZO SZZ v Ždani pozýva na záhradkársku výstavu ovocia a zeleniny do kultúrneho domu v nedeľu 24. septembra od 13:00 hod., poobede prebehne vyhodnotenie súťaží o Jablko roka, naj záhradnícky exponát a súťaž v aranžovaní. Z donesenej úrody pestovateľov sa budú vážiť zemiak a tekvica, tie najťažšie získajú odmenu. Výstavu môžete navštíviť aj v pondelok 25. 9. od 8.00 do 12:00 hod.
Poďakovanie otcovi Paľovčíkovi
(15.9.2023) Takmer 15 rokov bol v božej pastoračnej službe v gréckokatolíckej farnosti Nanebovstúpenia Pána v Belži Peter Paľovčík. Kňazské povinnosti ho už vedú inde. Veriaci z Belže a z filiálky v Gyňove mu posielajú za jeho vľúdnu a obetavú prácu veľké ďakujem. Jeho nástupcom sa stal Stanislav Zimovčák – deviaty duchovný otec vo farnosti od jej obnovenia v roku 1968.
Na snímke Peter Paľovčík v chráme s rodinou.
Furmani a folkloristi - už túto sobotu
(6.9.2023) Srdečne vás pozývame v sobotu 9. septembra na dve krásne podujatia.
Do Vyšnej Myšle na Furmanské preteky, kde od 9:00 hod. predvedú svoju šikovnosť furmani so svojimi koňmi. Súčasťou akcie sú rôzne detské atrakcie, umelecký kováč, občerstvenie a tombola.
Do Skároša na Abovské folklórne slávnosti, kde program začne o 14:00 hod. Predstavia sa folklórne súbory z Abova, zapojiť sa môžete aj do škôl tanca a spevu i remeselných tvorivých dielní.
Viac o podujatiach na plagátikoch v kalendári podujatí.
Pestrý prázdninový víkend
(25.8.2023) Leto pekne fičí a je pred nami pestrý prázdninový víkend. Kam ísť? Ponúk je hneď niekoľko.
V sobotu 26. augusta slávia v Haniske Deň obce, o tretej do miestneho amfiteátra zavítajú aj hráči HC Košice a FC Košice, vystúpia folklórne súbory a Roland z Čirča. Ak máte radi atmosféru jarmoku, vyberte sa v sobotu do Ždane na Ždaniansky jarmok. Program začína o jednej a zabavia vás Vilo Kalman, Tomáš Oravec i hudobná skupina Sady „N”.
Pre priaznivcov turistiky a prírody organizuje obec Skároš už 43. ročník Prechodu Slanskými vrchmi, zraz je v nedeľu 27. augusta o 10:30 pred obecným úradom.
Podrobnosti nájdete v pozvánkach v našom kalendári podujatí - TU.
Obnovili valalický kanál
(19.8.2023) Odvodňovací kanál vo Valalikoch, vybudovaný ešte za socializmu, obnovili novými metódami, šetrnejšími k prírode. Prečistili 2,5 km úsek. Kanál idú prekladať aj do novej časti (v dĺžke 1777 m) a bude ústiť do pôvodného kanála. Tým sa zabezpečí zachytávanie prepadových vôd a odvodnenie celého územia výstavby budúcej automobilky Volvo. Kanál počíta aj s novou rekreačnou zónou. Vytvoria sa biokoridory, izolačná zeleň. Štátny podnik Hydromeliorácie chce kanál prenajímať miestnym združeniam a komunitám.
Zdroj: Hlavné správy RTVS
(Celú reportáž si môžete vypočuť v archíve RTVS 16.8., minutáž 42:55)
O našom regióne v TV AHOJ
(15.8.2023) Rozmanitosť a jednota nášho regiónu zaujala internetovú televíziu a noviny východného Slovenska TV AHOJ. Zavítala k nám ešte počas našich spoločných osláv a v rozhovore so starostami Čane, Gyňova, Nižnej Myšle, Skároša a Ždaňe zisťovala, ako funguje spolupráca 17 obcí pod hlavičkou Regionálneho združenia obcí Hornád. Ich 4-minútovú videoreportáž si môžete pozrieť a hlavne vypočuť na tomto linku - TU. Oplatí sa :)
Ak ste ešte nevideli fotografie z osláv Dňa RZOH, tak šup klik na fotogalériu. Pridali sme tam zopár nových foto od Milana Bagoniho zo Skároša.
LETNÁ SÚŤAŽ :))
(25.7.2023) V súťažení s našim webom RZOH pokračujeme ďalej! Tentoraz nájdite odpoveď na otázku: Ako sa volá skalný výtvor vo Vyšnej Myšli, ktorý je zvyškom lávového prúdu z útrob vulkánu Bradlo? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 15. augusta 2023. Nezabudnite uviesť svoju adresu a telefonický kontakt.
Zo zaslaných odpovedí na otázku z Abovského hlásnika č. 1/2023 sme vylosovali Zuzanu Čigášovú z Čane. Odmeníme ju vecnou cenou a posedením pri kávičke. Gratulujeme! A aká bola správna odpoveď na otázku: Meno ktorého grófa nesie kaštieľ v Sokoľanoch? Žiadneho. Jeho majiteľmi boli viaceré grófske rodiny Stahremberg a Péchy-Zichy.
Leto s Abovským hlásnikom
(7.7.2023) Domáce zlato. Poľovníci a muzika. Symbolické dvanástky. Srdce pre zákazníkov. Veľké ďakujem. Starovek a večné sľuby. Čo sa skrýva za týmito titulkami? Otvorte si letné číslo Abovského hlásnika - štvrťročníka nášho regiónu a objavujte! Udalosti, príbehy, ľudské osudy, ... Prajeme vám pekné čítanie.
Všetky čísla nájdete v archíve - TU
Oslavy RZOH už tento víkend!
(21.6.2023) Oslávte s nami po 18. raz spolupatričnosť regiónu Hornád, jeho rozmanitosť a korene, ale zároveň jednotu a vzájomnú toleranciu. Jednotlivé obce si pre vás pripravili pestrý kultúrny program s finálovou bombou - Peter Bič Project. Tešíme sa na vás pod slniečkom, pri dobrom pive a guláši v amfiteátri v Skároši!
Valalický jarmok je tu!
(13.6.2023) Srdečme pozývame na Dni obce Valaliky a 28. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začnú v piatok 16.júna športovými podujatiami. V sobotu 17.júna o 14.00 hod. vystúpia v programe miestni žiaci a folklórne kupiny, terchovský orchester ľudových nástrojov BOBÁŇOVCI, ŽSS Čriepky, FS Terchovec a DsFS Terchovček. Ťahákom podujatia je vystúpenie Lukáša Adamca s kapelou. Jarmok obohatí vyhodnotenie športových súťaží a súťaže o najkrajšiu záhradku, tombola, výstava hydiny a vtáctva, stánky remeselníkov i pestré tvorivé dielne.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik