Posledné z aktualít:
Kraj opravuje cesty
(6.7.2020) Počas leta plánuje Košický samosprávny kraj obnoviť niekoľko ciest v regióne. Na modernizáciu čaká cestný úsek z Čane smerov na Gyňov. Rekonštrukčné práce sú rovnako naplánované na ceste smerom do Sene.
Osviežte sa Abovským hlásnikom
(30.6.2020) Viete, ako sme si počas koronavírusovej pandémie pomáhali? Nájdu bociany nový domov v našom regióne? Čo krášli zbrojnicu v Kokšove-Bakši? Oprášte s nami spomienky na II. svetovú vojnu k 75. výročiu jej ukončenia alebo objavte vodný výlet s Hlásnikom. Kde? V novom čísle Abovského hlásnika priamo TU!
Letná fotosúťaž
(23.6.2020) Vyšná Myšľa spolu so združením vyMYŠĽAnci vyhlasuje fotosúťaž Leto očami objektívu. Zaujímavé fotografie z obce Vyšná Myšľa a jej okolia zasielajte počas celého leta na kultura.vysnamysla@gmail.com. Najlepšie fotografie budú odmenené. Podrobnejšie informácie na FB združenia - TU!
Výberové konanie na riaditeľa školy
(22. 6.2020) Obec Seňa vyhlasuje výberové konanie na funkciu riaditeľa miestnej základnej školy. Žiadosť o zaradenie do výberového konania je potrebné zaslať alebo osobne doručiť do 1. júla 2020 do 12:00 hod. na obecný úrad v Seni. Bližšie informácie TU!
Deň detí v Geči
(11.6.2020) Na oslavu Dňa detí pripravila obec Geča v sobotu 13. júna o 10 hod. na miestnom futbalovom ihrisku pestrý program pre najmenších. Na všetkých čaká predstavenie hasičskej techniky a ukážka prvej pomoci. Nebudú chýbať ani súťaže, jazda na poníkoch a penová show.
V Čani vzniká podporované bývanie
(8.6.2020) Nové zariadenie podporovaného bývania sa otvorí v Čani 15. júla. „Budeme poskytovať celoročnú pobytovú formu sociálnych služieb ôsmim klientom s mentálnym postihnutím, ktorí sa sem presunú z domova sociálnych služieb Domko,“ uvádza predseda KSK Rastislav Trnka. Pomoc na ceste za samostatnosťou bude klientom zariadenia poskytovať jedna opatrovateľka a štyria inštruktori.
Ľudia sa počas pandémie správali zodpovedne
(30.5.2020) „Počas koronavírusovej pandémie sa nevyskytol žiaden závažný problém,“ vraví riaditeľ OOPZ Čaňa Vadimír Šolc, „Samozrejme bolo potrebné občas niekoho upozorniť, lebo zo začiatku zabudol na rúško, ale ľudia sa správali zodpovedne.“ Okrem jedného prípadu porušenia domácej karantény policajný zbor neudelil žiadnu pokutu v súvislosti s porušením preventívnych bezpečnostných opatrení.
Zmena cestovného poriadku
(29.5.2020) Od 1. júna 2020 dochádza k zmene cestovného poriadku. Nový cestovný poriadok bude prispôsobený otvoreným školám v regióne. Podrobný rozpis odchodov a príchodov autobusov prímestskej dopravy nájdete TU.
Prázdninový režim prímestskej dopravy
(15.5.2020) Od pondelka 18. mája končí platnosť mimoriadneho cestovného poriadku a prímestská doprava bude premávať v prázdninovom režime. Celé znenie oznámenia nájdete TU!
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik