>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Strategický park Haniska čaká na investora


Automobilka Škoda hľadá lokalitu pre nový výrobný závodov, ktorý plánuje postaviť v priebehu piatoch rokoch. Jednou z možností je lokalita v Haniske, okrem nej sú v hre Bulharsko, Turecko, Rumunsko a Maďarsko. Výber lokality ovplyvňuje mnoho faktorov, od ekonomickej a politickej stability krajiny až po cenu a dostupnosť pracovnej sily. Problémom by mohol byť práve nedostatok pracovnej sily. Viac sa dozviete v Košice:dnes.

ilustračné foto: skoda-auto.sk

Súťaž v maľovaní


Belža vyhlasuje detskú súťaž v maľovaní miest, pamiatok a operených dravcov. Súťaž trvá od 17.11 do 1.12. Namaľované obrázky budú vystavené na obecnom úrade a hlasovanie potrvá 2.-8. decembra. Dielo s najvyšším počtom hlasov bude reprezentovať Belžu v cyklomape, ktorá bude vydaná nasledujúci rok. Na všetkých ostatných čaká 8.12. na slávnostnom vyhodnotení sladká odmena. Bližšie pravidlá súťaže nájdete TU.

Štyria zranení pri nehode v Nižnej Myšli


Vo štvrtok poobede (15.11.) pri Nižnej Myšli došlo k zrážke osobného auta s viacerými osobami. Vodič Daewoo Lanos v snahe vyhnúť sa zrážke s druhým automobilom dostal šmyk a narazil do skupiny piatych ľudí v protismere. Jedna osoba utrpela ťažké zranenia, tri osoby sa zranili ľahko a jedna vyviazla bez zranení. Na mieste zasahovali hasiči z Čane, ktorí pomáhali pri ošetrovaní zranených, stabilizovali auto proti pohybu a urobili protipožiarne opatrenia. Sanitky previezli zranených do košickej fakultnej nemocnice. Viac sa dozviete v Korzári a TU.

Výstava zvierat v Geči


Slovenský zväz chovateľov
pozýva počas víkendu 17. a 18. novembra všetkých milovníkov živých tvorov na Oblastnú výstavu zvierat v Geči. V sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 6.00 hod. do 15.00 hod. čakajú na vás králici, hydina, holuby a exotické vtáctvo.

Abovská hiža je už otvorená


Otvorenie Abovskej hiže sprevádzal bohatý folklórny program.
V nových priestorov na nácvik ľudových tancov predviedla svoj talent domáca foklórna skupina Abovčan a hostia. Nechýbala ani ukážka ľudových zvykov. O príjemnú atmosféru sa starala ľudová hudba. Súčasťou programu bolo aj otvorenie trvalej expozície ľudovej kultúry. Fotografie nájdete na facebooku FS Abovčan.

Jesenná burza kníh


Radi čítate? Valalická knižnica pripravila pre vás jesennú burzu kníh. Do 21. decembra sú knihy vystavené vo vestibule Obecného úradu Valaliky. Zakúpiť si ich môžete za symbolickú cenu 0,20 € za kus. Staré knihy môžete darovať Obecnej knižnici Valaliky do 15. novembra 2018.

Oprava priecestia v Čani potrvá päť dní


Počas rekonštrukcie trati bude železničného priecestie v Čani smerom do Hanisky uzatvorené. Úplná cestná uzávierka potvrá od pondelka 5. novembra do piatka 9. novembra. Obchádzka cez Valaliky je označená prenosnými dopravnými značkami. Bližšie podrobnosti nájdete TU.


Otverame hižu abovskej kultúry


Folklórny súbor Abovčan a obec Čaňa vás 27. októbra srdečne pozývajú na otvorenie priestorov Abovskej hiži v areáli FK Čaňa. O 14:00 hod začne slávnostné otvorenie miestnosti na tréning ľudových tancov a vzdelávania v oblasti folklóru s trvalou expozíciou ľudovej kultúry. Vystúpi domáci folklórny súbor Abovčan, folklórna skupina Blancar z Nižného Klátova, speváčky folklórneho súboru Košičan z Košíc, ľudová hudba Abovčaňe z Košíc a ďalší. Bližšie informácie nájdete na facebooku.

Začítajte sa do jesenného Hlásnika


Spríjemnite si jesenné chvíle čítaním nového Hlásnika. Pripomeňme si dôležité osmičkové roky našej spoločnej histórie, ale nazrime aj do jednotlivých obcí nášho regiónu, aby sme zistili ako sa im darilo za posledné roky. Spoločne poodhaľme históriu pravekej osady Várhegy, sledujme úspechy žiakov v novom školskom roku a mnoho ďalších zaujímavých tém.

Krojovaná paráda vo Valalikoch


Pozývame Vás na Valalickú krojovanú parádu, 13. ročník prezentácie tradičných zvykov, spevu, tanca, remesiel a jedál pod názvom: "Co me v živoce postretlo", ktorá sa začne v nedeľu 14.10.2018 o 15.00 hod. sprievodom účinkujúcich od farského kostola vo Valalikoch. Program bude pokračovať o 15.30 hod v Kultúrnom dome Valaliky vystúpením FSk Kadlubek a Kadlubček, ŽSS Paradne ňevesti, ŽSS Jarabinka, FSk Parchovianka a hudby FS Jahodná. Súčasťou programu bude aj predstavenie knihy "Valalicke pripovedki," od autora Slavomíra Szaba. Podujatie podporil z verejných zdrojov FPU.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik