>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Policajti zachránili muža napadnutého osami


(15.7.2019) Policajt Erik Foltin a Martin Limánek zo zboru v Čani počas služby zachránili v Seni 37-ročného muža napadnutého rojom ôs. „Bol opuchnutý a ťažko dýchal, pričom hliadke uviedol, že je alergický na včely, osy a sršne," informovala polícia. Mužovi policajti ihneď poskytli prvú pomoc, privovali vrtuľník, zabezpečili miesto príletu a prevoz pacienta na futbalové ihrisko.

Potulka slovenskými Mykénami


(3.7.2019) Netradičnou potulkou po stopách pravekých osadníkov v Nižnej Myšli Vás bude počas víkendu 5. až 7. júla sprevádzať košický sprievodca Milan Kolcun. Viac informácií o sa dozviete TU!

Letný Hlásnik spríjemní horúce dni!


(28.6.2019) V osviežujúcom letnom čísle Abovského hlásnika sa dozviete ako obce nášho mikroregiónu hospodária so vzácnou vodou. Kam do sveta sa vybrali Bakšanské parobci a kto si trúfa na festival v Cannes? Viete ktorá obec z mikroregiónu získala na školských majstrovstvách Slovenska v stolnom tenise medaily? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v aktuálnom čísle TU!

Slávnosť v Sokoľanoch


(20.6.2019) Obec Sokoľany Vás pozýva v sobotu 22. júna o 15:00 hod. na folklórnu slávnosť na miestne futbalové ihrisko a amfiteáter v Sokoľanoch. Čaká na Vás bohatý kultúrny program, ktorý dotvoria folklórne súbory z nášho regiónu.

Medzinárodný festival v našom regióne


(19.6.2019) V piatok o 19:00 hod. Vás pozývame do Valalík na Cassovia Folkfest. Počas programu Vitajte u nás mládežnícky súbor Želiezko z Košíc uvedie hosťujúce súbory zo zahraničia. Medzinárodný folklórny festival pokračuje v sobotu od 18:00 hod. v Čani. V miestnom amfiteátri vystúpia súbory z celého Slovenska a hostia zo súboru Leszczyniaczy z Poľska a Preddvor zo Slovinska. O 23:00 hod. ukončí Jánsky večer tanec pri vatre.

Družstevná pri Hornáde pozýva región na deň obce


(11.6.2019) Obec Družstevná pri Hornáde srdečne pozýva obyvateľov mikroregiónu Hornád na deň obce. V sobotu 15. júna od 14:00 hod. na tréningovom futbalovom ihrisku začne bohatý kultúrny program. O dobrú zábavu sa postará Drišľak a další hostia. Vstupné 1€. Pozvánku nájdete TU.


Tragédia v Čani


(10.6.2019) Vo vodách jazera sa utopil tíneďžer. 15-ročný chlapec zmizol v neďelu poobede v čanianskom jazere. Privolaná záchranná služba bezúspešne prehľadávala jazero na člne. Telo chlapca našli až potápači z Humenného. Viac v Korzári.


O rekord zabojujú aj súbory z regiónu


(8.6.2019) O ustanovujúci slovenský rekord v počte sústredených kruhov sa budú usilovať aj Sakaľčane zo Sokolian a Abovčan z Čane. Na siedmom ročníku veľkej tancovačky karičky na košickej Hlavnej 20. júna spolu so 700 ďalšími prihlásenými účastníkmi.

Hurá na Fanfarafest!


(7.6.2019) Zavítajte cez víkend na Krajský festival dychových hudieb Fanfarafest do Trsteného pri Hornáde. V nedeľu 9. júna od 16.00 hod. hudobníci rozozvučia trúbky na miestnom futbalovom ihrisku. Ďalšie skvelé tipy na podujatia nájdete v Kalendári podujatí!

Dobrovoľní hasiči z regiónu hasili pílu


(1.6.2019) Pri nočnom požiari píly v Šebastovciach zo štvrtka na piatok zasahovali aj dobrovoľní hasiči z Valalík a Kokšova-Bakše. Požiar spôsobil škodu za viac ako 200-tisíc eur. Vylúčené nie je ani cudzie zavinenie. Viac sa dozviete v Korzári.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik