>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Zvony nad Kokšovom-Bakšou


(28.9.2020) V pravidelnej rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou tentoraz priblížili poslúchačom malebnú dedinu Kokšov-Bakša na pravom brehu rieky Hornád neďaleko Košíc. Ako sa zmenila obec za vyše 700 rokov histórie približuje v nahrávke súčasný starosta Mikuláš Hudák, bývalý starosta Cyril Hudák a ďalší. Rozhlasovú reláciu si môžete vypočuť TU.


Na vlne folklóru


(12.9.2020) Roztancovaný sprievod Valalikami začne v nedeľu 20. septembra o 14:00 hod. pri železničnej stanici alebo sledujte prvýkrát živý prenos podujatia na internete. Súčasťou programu je uvedenie knihy Tisíc slov Abovského nárečia do života.

Vycestujte do praveku


(11.9.2020) Jedinečná cesta do praveku začína už tento utorok 15. septembra o 8.30 hod. na železničnej stanici v Košiciach. Nostalgická jazda historickým vlakom povedie do archeoskanzenu v Nižnej Myšli, kde na každého čaká okrem prehliadky aj bohatý sprievodný program. Kompletné informácie o jazde nájdete TU!


Hľadá sa predavačka


(2.9.2020) Do novootvorenej predajne potravín v Nižnej Hutke príjmu predavačku. Viac informácií na telefónnom čísle 0907103313.

V Nižnej Myšli bezpečnejšie


(29.8.2020) V priebehu augusta bola v Nižnej Myšli dokončená kompletná inštalácia kamerového systému na stĺpoch verejného osvetlenia. Rozhodnutie schválené obecným zastupiteľstvom má predchádzať kriminalite, zvýšiť ochranu zdravia a majetku v obci a zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov.

Strašidelná noc na Várhegy


(19.8.2020) V piatok 21. augusta 2020 čaká na všetkých odvážlivcov strašidelná cesta tajuplným Várhegyom. Tajomný program sa začne o 20.30 hod. na Malej nemeckej ulici v Nižnej Myšli. V archeoskanzene čaká na všetkých pozorovanie nočnej oblohy a ohňová show.

Ponuka služby v regióne


(13.8.2020) Súkromný podnikateľ Ondrej Mazák ponúka v rámci regiónu službu vývozu žúmp. Bližšie informácie na telefónnom čísle 0907 136 107 alebo na mailovej adrese ondrej.mazak@gmail.com.

Nezmeškajte Abovské slávnosti!


(12.8.2020) Najväčšie Abovské folklórne slávnosti zažijete len v nedeľu 23. augusta 2020 v skárošskom amfiteátri. Čaká na vás bohatý kultúrny program, ktorý vyvrcholí vystúpením FS Makovica zo Svidníka. Nebude chýbať ani občerstvenie v podobe abovských špecialít a ďalšie atrakcie.

Príďte povzbudiť mladé talenty


(31.7.2020) Talentovaní hráči z prípravky sa budú v sobotu 1. augusta 2020 od 10:00 hod. na ihrisku v Kokšove-Bakši uchádzať vo futbalovom turnaji o pohár predsedu TJ. Príďte povzbudiť budúce futbalové nádeje z regiónu.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik