>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Aktuálny Covid automat


(8.4.2021) Podľa celonárodných kritérií Covid automatu je celé Slovensko naďalej v čiernej fáze – platí IV. stupeň varovania. Z regionálneho hľadiska sa okres Košice-okolie nachádza v II. stupni varovania (červená farba). Čo to pre nás znamená? Čítajte TU.



Všetky informácie o pandémii nájdete na https://korona.gov.sk.

Sviečkomat v Seni


(29. 3. 2021) Pri návšteve cintorína v Seni si môžete pri hlavnej bráne zakúpiť sviečku či kahanček priamo na mieste v novom sviečkomate. Potrebujete mať pripravené iba mince: 1€ a 0,50€. Moderný prvok si miestni veľmi pochvaľujú.
            

Jarný pozdrav :))))


(22. 3. 2021) Hurá, JAR je TU. Veselo ju privítali v Trstenom pri Hornáde. V prvý jarný deň nainštalovali pred vstupom do obce dva slamené veľkonočné zajačiky. Rozkošný párik vytvorila rodina Kočišová. Super nápad! Nech vydržia tešiť nás čo najdlhšie!

Sčítanie obyvateľstva do 31.marca!


(22. 3. 2021) Na Slovensku sa doteraz sčítalo viac ako 71 % obyvateľov, čo predstavuje 4 milióny ľudí. V Košickom kraji zatiaľ 63 %. Máme pred sebou posledný týždeň, do 31. marca je potrebné vyplniť elektronický formulár na www.scitanie.sk. Pripomíname, že sčítanie obyvateľov je zo zákona povinné. 

Pozor na rýchlosť!


(14. 3. 2021) Pri vstupe do obce Trstené pri Hornáde v smere od Ždane pribudol nový merač rýchlosti. Obec získala na jeho kúpu dotáciu od Nadácie Allianz v sume 1500 eur, z vlastných zdrojov doložila 300 eur. Takže pozor na plynový pedál, aby ste si všimli aj pekne zrepasovaný vstupný infopanel.

 

Uspeli v programe Terra Incognita


(12. 3. 2021) OZ Collegium Myssle s projektom Cesta do praveku v Nižnej Myšli uspeli v grantovej výzve Terra Incognita a získali dotáciu 12 tisíc eur. Košický samosprávny kraj s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Košice Región Turizmus podporia v roku 2021 sumou viac ako 800 tisíc eur 11 nových projektov zameraných na ekoturizmus, štyri veľké zážitkové atrakcie a 25 podujatí na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Podrobnejšie info TU.

Ženám z Abova...


(8.3.2021) Drahé žienky - babky, mamy, dcéry, vnučky či tety, k Medzinárodnému dňu žien vám prajeme, aby ste boli krásne nielen kozmeticky, ale aj eticky. Nech vaša krása ženy vychádza zo srdca. Zachovajte si láskavosť a nežnosť, optimistickú myseľ a radosť, nebojte sa ukázať silu a odvahu. Tak ako jarné snežienky.

Ako prežívať PÔST počas pandémie


(22. 2. 2021) Začalo sa pôstne obdobie - čas 40-dňovej duchovnej prípravy na Veľkú noc. Možno sme si to popri každodenných starostiach ani nevšimli. Žijeme monotónne v pavučine opatrení a v odriekaní. Ani veselé fašiangy a zábavy neboli. Nevadí... Dajme si symbol kríža na čelo a otvorme myseľ a srdce. Skúsme sa na život  pozrieť optikou LÁSKY. Každý deň pôstu je príležitosťou na vďačnosť a radosť, za to čo máme, na odpustenie a na modlitbu za niekoho, kto to potrebuje, na optimizmus a dôveru Bohu, že bude dobre. Skúsme popri svojom JA objaviť MY.
TIP: Projekt Milovať a ctiť ponúka seriál Príprava na Veľkú noc v rodine. Nájdete ho na portáli Slovo plus.

Zatvorené obecné úrady!


(17. 2. 2021) Kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii sú obecné úrady zatvorené do odvolania (prípadne fungujú v obmedzenom režime)! Týka sa to aj stavebného úradu v Čani a jeho elokovaného pracoviska na Obecnom úrade Valaliky. Svoje písomné podania na stavebný úrad zasielajte poštou na adresu: Obec Valaliky, Poľná 165/8, Valaliky 044 13 alebo vložte do poštovej schránky obce, ktorá sa nachádza vo vnútri budovy pri vchodových dverách. Odporúčame pri riešení akýchkoľvek úradných záležitostí sa radšej vždy spojiť s obecným úradom telefonicky. Kontakty nájdete na webstránkach obcí.

Potraviny po 10. rokoch


(15.2.2021)  V Nižnej Hutke po desiatich rokoch otvorili predajňu potravín Kaštieľ. Nájdete ju na Hlavnej ulici 141. Otváracia doba od pondelka do soboty je 7:00 - 19:00, v nedeľu od 8:00 do 15:00 hod. Okrem potravín kúpite aj základný drogériový tovar.

Foto - slávnostné prestrihnutie pásky starostkou Ivetou Vasilenkovou.
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik