Posledné z aktualít:
Deň nádejí košického futbalu 2026
(30.5.2026) Futbalová budúcnosť Košíc sa predstaví už v pondelok 1. júna v Košickej futbalovej aréne. FC Košice v spolupráci s Košickou futbalovou arénou pozývajú deti, mladých futbalistov aj ich rodičov na tradičné podujatie Deň nádejí košického futbalu 2026.
Návštevníkov čaká deň plný futbalu, pohybu, zábavy a športových zážitkov. Mladé talenty budú mať príležitosť ukázať svoje schopnosti, zažiť atmosféru profesionálneho klubu a stretnúť trénerov mládežníckej akadémie FC Košice.
Podujatie sa uskutoční 1. júna 2026 v priestoroch Košickej futbalovej arény. Tešiť sa môžu všetci priaznivci futbalu a mladých športových talentov. ⚽
Vyhlásili tender na dokončenie obchvatu Košíc
(28.5.2026) Juhovýchodný obchvat Košíc sa posúva do ďalšej fázy. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na výstavbu úseku R2 medzi Šacou a Šebastovcami.
Súťaž bola oficiálne ohlásená 27. mája počas výjazdového rokovania vlády v Haniske. Nový úsek má po dokončení výrazne odbremeniť dopravu v Košiciach aj okolitých obciach.
Vláda zároveň schválila pre obec Haniska dotáciu vo výške 60-tisíc eur na opravu miestnych komunikácií a domu smútku. Viac informácií sa dozviete v článku, ktorý priniesol Korzár.
Deň ruže 2026 v Rozáriu u Bohušov
(24.5.2026) Rozárium u Bohušov v Nižnej Myšli pozýva všetkých milovníkov kvetov na slávnostné otvorenie novej sezóny – Deň ruže 2026, ktoré sa uskutoční v sobotu 30. mája 2026 od 9.00.
Návštevníkov čaká deň plný vôní, rozkvitnutých záhonov a zaujímavého programu – komentovaná prehliadka rozária, prednášky venované slovenským ružiam a ich šľachteniu, ako aj tombola o atraktívne ceny.
Príďte si vychutnať jedinečnú atmosféru a objaviť krásu rozkvitnutých ruží. Organizátori sa tešia na vašu návštevu.
Májová vatra v Nižnej Hutke
(21.5.2026) Obec Nižná Hutka pozýva na tradičnú Májovú vatru, ktorá sa uskutoční v sobotu 30. mája 2026 o 18.00 pri Vaškapure.
Návštevníkov čaká kultúrny program s vystúpeniami hudobných a folklórnych skupín, bohatá tombola aj občerstvenie. O zábavu sa postarajú okrem iných Kalap, Deni Band, Braňo Mojsej ml. & Band či DJ Braňo Hutienka.
Organizátori sa tešia na spoločné stretnutie pri tradičnej vatre.
Vo Vyšnej Myšli postavia máj a oslávia Deň matiek
(9.5.2026) Obec Vyšná Myšľa pozýva všetkých obyvateľov na tradičné stavanie mája spojené s oslavou Dňa matiek, ktoré sa uskutoční v nedeľu 10. mája 2026 o 14.30.
Program sa začne pri autobusovej zastávke, odkiaľ sa sprievod presunie do parku pri železničnej stanici. Návštevníkov čaká vystúpenie folklórnej skupiny Rabol aj detí z Materskej školy.
Podujatie prinesie príjemnú sviatočnú atmosféru, hudbu, tradície a spoločné stretnutie pri príležitosti jedného z najkrajších dní v roku.
Vo Valalikoch si vyrobia košík z pálky
(4.5.2026) Kultúrny dom Valaliky bude vo štvrtok 7. mája 2026 od 16.00 patriť tvorivému workshopu pre mierne pokročilých zameranému na výrobu košíka z pálky.
Účastníci si pod vedením lektorky vyskúšajú tradičné remeslo a domov si odnesú vlastnoručne vyrobený košík. Poplatok za workshop je 25 eur a zahŕňa lektorovanie, materiál aj zapožičanie potrebných nástrojov.
Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 6. mája 2026 prostredníctvom e-mailu: horvath82.eva@gmail.com alebo osobne v Obecnej knižnici Valaliky.
1. máj bude vo Vyšnej Myšli patriť upratovaniu obce
(30.4.2026) Vo Vyšnej Myšli sa v piatok 1. mája 2026 uskutoční dobrovoľnícka upratovacia akcia „Upracme Slovensko“. Cieľom podujatia je vyčistiť nelegálne skládky, skrášliť okolie obce a spoločne prispieť k čistejšiemu životnému prostrediu.
Stretnutie účastníkov je naplánované o 9.00 pred obecným úradom. Organizátori prosia dobrovoľníkov, aby prišli aspoň 15 minút vopred. Rukavice aj vrecia na odpad budú zabezpečené a po ukončení akcie bude pripravené malé občerstvenie v Humne.
Do upratovania sa môže zapojiť každý, komu záleží na čistom a krajšom okolí obce.
Archeoskanzen v Nižnej Myšli spúšťa letnú sezónu
(28.4.2026) Školy, tábory aj organizované skupiny si už môžu rezervovať komentované prehliadky. Archeoskanzen Nižná Myšľa opäť spúšťa objednávkový systém na letnú sezónu 2026. Rezervácie sú určené pre školy, letné tábory aj rôzne organizované exkurzie, ktoré majú záujem o komentovanú prehliadku tejto významnej archeologickej lokality. Objednávky sú prijímané od 27. apríla 2026. Pre verejnosť bude archeoskanzen otvorený od stredy 6. mája 2026 v čase od 15:00 do 20:00 hod. Návštevníci sa môžu tešiť na jedinečný pohľad do histórie nášho regiónu a života dávnych obyvateľov.
Ždaňa ako dejisko detských folklórnych súťaží
(17.4.2026) V Ždani sa v sobotu 18. apríla 2026 stretnú folklórne talenty z celého kraja. Na krajských kolách súťaží Vidiečanova Habovka a Šaffova ostroha sa predstavia speváci, hudobníci aj tanečníci na jednom pódiu. Tradičné ľudové umenie ožije v priestoroch kultúrneho domu. Organizátorom oboch súťaží je Centrum kultúry Košického kraja.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik