>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Jesenný Abovský hlásnik vytlačený!


Je tu babie leto a s ním aj tretí Abovský hlásnik. Kým odznejú slnečné dni, nájdete vo svojich schránkach čerstvý farebný výtlačok. Dozviete sa kto kandiduje do parlamentu Košického samosprávneho kraja, čo o našom regióne Hornád prezradil Števo Skrúcaný a Biba  Ondrejková.
Viete správne parkovať? Poznáte technickú pamiatku vo Vyšnej Myšli? Aké super projekty sa podarilo v obciach zrealizovať? Dočítate sa v novom Abovskom hlásniku! 

Pestovateľ marihuany z Geče vo väzbe


Pri domovej prehliadke sa u Kamila Z. (27) z Geče našlo 7 kusov 50-litrových vriec, v ktorých bolo 461 gramov sušiny s priemerným obsahom 12,3 percenta THC. Okresný súd Košice– okolie rozhodol o jeho vzatí do väzby pre zločin nedovolenej výroby, držania a obchodovania s omamnými látkami. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Viac čítaj v Korzári.

Burza kníh vo Valalikoch


Valalická obecná knižnica vyradila 460 kusov kníh, starých alebo poškodených. Od 18. septembra do 26. novembra 2017 si ich môžete prostredníctvom burzy za symbolickú cenu 0,20 €/ks zakúpiť. Burza je otvorená: pondelok 12.30-15.30, streda 7.30-12.00 a 12.30-18.30, štvrtok 7.30-12.00 a 12.30-15.30.

POZOR na ZLODEJOV!


V obci Belža opäť vyčíňajú dlhoprstí zlodeji. Upozorňujeme a žiadame všetkých občanov, aj z okolitých obcí, aby si zamykali brány a príbytky a chránili tak svoj majetok. Všímajte si pozornejšie ľudí vo svojom okolí!

Belža má Izbu ľudovej kultúry


Pri návšteve Belže určite zájdite na obecný úrad. V jeho priestoroch objavíte malý poklad – Izbu ľudovej kultúry, ktorú slávnostne otvorili v septembri na oslave 785. výročia prvej písomnej zmienky o obci. S myšlienkou prišla Margita Vargovčáková, ktorú zaujímajú ľudové remeslá, najviac tkanie. Steny izby zdobia krásne ukážky tkaných obrusov. Uprostred nájdete rozložené krosná, na ktorých pani Margita tká. 

Izba ľudovej kultúry je jednou z troch miestností, ktoré plnia kultúrno-spoločenský význam v obci. Približuje ľuďom tradíciu a zriedkavé remeslo. Ostatné dve slúžia drobcom ako Materské centrum a Klub mamičiek v spolupráci s OZ Belžanskí priatelia.

Fotonávraty na Várhegy


Archeologickú lokalitu v Nižnej Myšli aj tento rok navštívili stovky ľudí. Chladné počasie dodalo podujatiu Návrat na Várhegy novú dimenziu. Ako ľudia v dobe bronzovej odolávali chladu s tým čo mali a poznali? Návštevníci mohli sledovať vypaľovanie keramiky v peci v zemi, obdivovať výrobky remeselníkov a navštíviť Myšľanské obecné múzeum. Vráťte sa s nami na Várhegy cez fotografie v galérii obce - KLIK.

DHZ Kokšov-Bakša v prvej desiatke


Prvá septembrová sobota v Kokšove-Bakši patrila hasičom. Futbalové ihrisko sa premenilo na cvičisko, kde si vo finálovom siedmom kole hasičskej súťaže Košickej Hasičskej Ligy zmeralo sily 21 družstiev (16 mužských a päť ženských). Naše kokšovbakšanské družstvo obsadilo krásne 9. miesto. Blahoželáme!

Foťte Čaňu a vyhrajte!


Obec Čaňa vyhlásila SÚŤAŽ o najkrajšiu FOTOGRAFIU na tému „Ako Čaňu vidím ja″. Fotografie môžete posielať do 15. septembra na e-mailovú adresu: fotosutaz.cana@gmail.com.
Autorov troch najkrajších fotografií obec odmení peknými cenami: 1. Digitálny fotoaparát  NIKON, 2. externý záložný disk ADATA HD 650 1 TB, 3. USB Kingston Traveler 64 GB. Navyše stovka vybraných fotografií bude uverejnená v kalendári Čane na rok 2018. Zapojiť sa môžu súťažiaci s trvalým pobytom v ktorejkoľvek obci mikroregiónu Hornád.

V nových krojoch


Parádne nevesti z Valalík sa zaodeli do nových krojov, ktoré sa v regióne nosili v predvojnovom období. Aby boli naozaj autentické, prehľadali staré fotoalbumy a poradili sa s etnologičkou. Výsledok je parádny, veď posúďte sami.

Monografia obce Trstené pri Hornáde


V našom regióne uzrela svetlo ďalšia knižná novinka: Trstené pri Hornáde, Kapitoly dejín od Štefana Kolivoška. Okrem histórie obce obsahuje aj sedem poviedok Literárnej spoločnosti Pravé orechové. Slávnostne ju pokrstili na odpustovej slávnosti.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik