>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Kadlubek Ťa pozýva do tanca


Folklórna skupina Kadlubek z Valalík pozýva medzi seba nových členov. Si to Ty? Príď si vycibriť svoje tanečné zručnosti vo štvrtok o 17:30 hod alebo v nedeľu o 15:00 hod do bývalej jedálne na Hlavnú 165. Nezabudni si zobrať pohodlnú obuv, úbor na prezlečenie a hlavne dobrú náladu. Viac informácií na 0907 048 386 u Pavla Kacvinského.

V Košickej Polianke vyčíňa podpaľač


V areáli bývalého družstva horelo už piatykrát. Tentoraz sa v stredu večer 5.9.2018 ocitol v plameňoch sklad CO. Hasiči požiar zlikvidovali vysokým tlakom vody. „V tomto prípade ide o manipuláciu s otvoreným ohňom, teda zapálenie neznámou osobou,” skonštatovali hasiči. Polícia už vyšetruje udalosti. Viac sa dozviete v Korzári.

Hľadá sa čierna doga


Minulý týždeň (31.8.2018) sa pri Bohdanovciach stratila fenka čiernej dogy s modrým obojkom. Spoznáte ju podľa svetlých labiek a výrazného bieleho pásu na hrudi. Majiteľka ponúka nálezcovi finančnú odmenu. V prípade získania informácií o nej volajte na číslo 0911 936 302.

V Geči plánujú novú zeleň


Na projekt "Budovanie prvkov zelenej infraštruktúry v obci Geča" získala obec z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nenávratný finančný príspevok vo výške 450 099 eur. Súčasťou plánovanej výstavby je oddychová a multifunkčná zóna pre obyvateľov a výsadba parkovej zelene. Vizualizáciu si viete pozrieť na webovej stránke obce - klik.

Nové stromy popri cyklotrase do Skároša


K lipovému stromoradiu pribudnú nové stromy v priebehu septembra. „Vysadíme 30 líp v zelenom pásme v okolí cyklotrasy medzi Skárošom - Trstenom pri Hornáde,” uviedol starosta Skároša Ľubomír Vranka. Obec získala dotáciu zo Slovenskej agentúry životného prostredia vo výške viac ako 4560 eur. V rámci projektu sa zrealizujú aj úpravy centrálnej časti obce určenej na relax a oddych.

Nábor do hokejovej akadémie


So začiatkom školského roka začína aj nová hokejová sezóna na zimnom štadióne v Čani. LIBA ACADEMY 11 pozýva rodičov a deti vyskúšať si pôvab ľadového hokeja. Viac informácií na igorliba.sk.

Rekonštrukcia ciest v Sokoľanoch


Nového asfaltového povrchu sa dočkali najviac poškodené cesty na ulici nazývanej Valal v Sokoľanoch. Od roku 2011 po vybudovaní kanalizácie zostali v zlom tecdhnickom stave. Kompletná rekonštrukcia miestnej komunikácie začala v júli a trvala až do polovice augusta. Spolu s novým asfaltovým kobercom boli osadené žľaby, zabezpečené odvodnenie a vytvorená nová cestná kanalizácia.

V Nižnej Myšli horel rušeň


V utorok (21.8.) na stanici v Nižnej Myšli vzbĺkol z neznámych príčin odstavený dieslový rušeň. Na mieste požiaru zasahovali hasiči z Čane. Kvôli hustému čiernemu dymu museli použiť dýchacie prístroje. Po vypnutí trakčného vedenia oheň zlikvidovali vysokým tlakom vody.



Viac podrobností o priebehu zásahu nájdete v Korzári.

Okúste život v praveku


Vráťte sa na tri dni (24. 26. augusta) do predhistorickej doby a zažite každodenný život v pravekej osade na Várhegy pri Nižnej Myšli. Vyskúšajte  odlievanie bronzu, vypaľovanie keramiky, stavbu pece a mnohé ďalšie praveké práce. Nenechajte si ujsť 7. ročník podujatia Návrat na Várhegy. Odporúčame :))

V Kokšove-Bakši bezpečnejšie


Kokšov-Bakša získala z Ministerstva vnútra SR finančné prostriedky vo výške 5000 eur na realizáciu projektu „Inštalácia kamerového systému v obci Kokšov-Bakša”. Vybudovaný kamerový systém bol spustený do prevádzky koncom júla a úspešne dohliada na bezpečnosť obyvateľov obce.

kamerový systém
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik