>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Začína výkup pozemkov pod Strategický park Haniska


Spoločnosť InvEast SK, s.r.o. v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR informuje vlastníkov pozemkov, že im v najbližšom období začne zasielať kúpne zmluvy na odkúpenie pozemkov alebo zmluvy na zriadenie vecných bremien k pozemkom pod Strategický park Haniska. Návrhy zmlúv budú doručovať doporučenou poštou do vlastných rúk na adresu uvedenú v liste vlastníctva. Zároveň upozorňujú, aby vlastníci pozemkov v žiadnom prípade neuzatvárali kúpnu zmluvu k pozemkom s iným subjektom, pretože pozemky sú zabezpečené predkupným právom štátu.

Strategický park Haniska sa vybuduje za účelom prípravy územia pre budúcich investorov a na realizáciu nových investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja.

Nové stromy v Sokoľanoch


Verejnú plochu pri obecnom úrade od mája krášli 20 nových stromov. Borovice Pinus negra a smreky Picea pungens zabezpečila spoločnosť Eurocast Košice ako náhradu za vyrúbané stromy. O výsadbu a pravidelnú zálievku sa starajú aktivační pracovníci obce pod vedením koordinátora Pavla Vargu.

POZVÁNKA do jarnej prírody


Prechod Slanskými vrchmi medzi dvomi Poliankami bude v sobotu 12. mája. Pešia trasa s dĺžkou 16 km povedie z Dargovského priesmyku do Ďurkova s ukončením v Košickej Polianke. Účastníkmi 35. ročníka podujatia „Z Polianky do Polianky“ môžete byť aj vy, ak sa vopred prihlásite - Pozor, kapacita autobusu naplnená, prihlasovanie zastavené! Propozície so všetkými potrebnými údajmi nájdete v kalendári podujatí - klik. Dôležitý oznam organizátorov - klik.

Videofilm o obci Nižná Myšľa


Do rubriky KTO SME, v ktorej sa prezentujú jednotlivé obce Regionálneho združenia obcí Hornád, pribudla videonahrávka o živote v Nižnej Myšli. Pozrieť si môžete aj videovizitky o Geči, Haniske, Trstenom pri Hornáde, Valalikoch, Vyšnej Myšli a Ždani.

Videli ste nový Abovský hlásnik?


Nie? Nuž kliknite hneď na archív nášho štvrťročníka! Odhaľujeme fluidum noblesy i dušu kameňa. Radíme čo potrebujete, ak chcete stavať. Prinášame rozhovory so šampiónmi. Predstavujeme Veselú päťku a Ľadové labute. A keďže je tu krásna jar, redaktorka Katka pozýva do prírody na netradičnú potulku. Príjemné lúskanie článkov vám prajeme!

Potravinové balíčky do Sokolian


Poverené osoby Slovenského Červeného kríža, Želmíra Bérešová a Blažena Gažová, rozdali v Sokoľanoch ľuďom v hmotnej núdzi 93 potravinových balíčkov. Menný zoznam občanov poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 10-kilové balenie obsahuje základné potraviny: cestoviny, ryžu, olej, múku či mäsové konzervy. Pomoc sa v obci realizuje od r. 2016 v rámci OP potravinovej a materiálnej výpomoci financovanej Európskou Úniou.

    

Jarná burza kníh


Radi čítate a zháňate staršiu literatúru? Valalická knižnica opäť pripravila burzu. Do 26. marca sú knihy vystavené vo vestibule Obecného úradu Valaliky a v Obecnej knižnici. Zakúpiť si ich môžete za symbolickú cenu 0,20 €/ks

Pôstne inšpirácie veľkých osobností


Pôstne obdobie sa prehuplo do svojej druhej polovice. Ani ste si to nevšimli? A načo je pôst vlastne dobrý?
Stíšiť sa, niečo si odoprieť, pomôcť či obdarovať, odľahčiť telo i dušu. 
Ponúkame vám desať výrokov veľkých osobností Cirkvi, v ktorých slovách určite nájdete inšpiráciu i odpovede. KLIK TU.

Auto v Hornáde


V sobotu večer (17. 2. 2018) sa v Ždani stala vážna dopravná nehoda. Auto, ktoré riadil 18-ročný muž najprv zrazilo chodca, potom letelo desiatky metrov a nakoniec skončilo v Hornáde. Zrazeného 59-ročného muža okamžite previezli do nemocnice. Podstúpil náročnú operáciu, napriek snahe lekárov však zraneniam podľahol. Viac čítajte v Korzári.

Sociálne poradenstvo v Haniske


V regióne máme ďalšiu možnosť bezplatného sociálneho poradenstva pre osoby, ktoré sú v náročnej sociálnej situácii z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, dôchodkového veku alebo chudoby. V Haniske ju začalo poskytovať OZ Cassovia Academica každú druhú stredu v mesiaci (v nepárnych týždňoch) v čase od 8:00 do 15:30 hod. v modrom salóniku na Obecnom úrade. Vedia Vám poradiť, pomôcť a odborne Vás sprevádzať.
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik