>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Antigénové testovanie v Ždani


(15.1.2021) K víkendovému testovaniu v Košiciach sa pripojí aj Ždaňa. Bezplatné antigénové testovanie prebehne v obci Ždaňa v sobotu 16. januára 2021 od 9:00 hod. do 17:00 hod.

Pri nehode asistoval alkohol


(12.1.2021) Pri nehode vo Vyšnej Myšli 29-ročná vodička nezvládla riadenie, dostala šmyk a vyletela z cesty. Po nehode nafúkala takmer 2 promile. Viac v Korzári.

Zapojte sa do čitateľskej súťaže!


(29.12.2020) Ani v tomto čísle Hlásnika nechýba pravidelná čitateľská súťaž. Odpovedzte, pri akej rieke bojovali muži z nášho regiónu v maďarskej armáde počas II. svetovej vojny, najneskôr do 10. februára 2021 mailom alebo poštou a získajte suvenír z Valalík. Viac o súťaži nájdete v Hlásniku.


Prvé rozhlasové vysielanie z Hanisky


(22.12.2020) V decembri roku 1925 zaznelo prvé rozhlasové vysielanie z rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske. V prvom skúšobnom vysielaní 20. decembra pred 95 rokmi zaznelo: "Haló – rádio – Košice – Haniska."

Nový Hlásnik pod stromček


(21.12.2020) Jubilejný rok Abovského hlásnika sa pomaly chýli ku koncu. V poslednom tohtoročnom čísle prinášame prehľad najdôležitejších udalostí za 15 rokov Hlásnika, pri ktorých sme nemohli chýbať. Čítajte ako sa obce z regiónu zapojili do najväčšieho celoplošného testovania. Zistite ako pokračuje život počas pandémie a oveľa viac sa dozviete TU!


Šoféroval s troma promile


(10.12.2020) Vo Valalikoch šoféroval 40-ročný muž pod vplyvom alkoholu bez vodičského oprávnenia. Vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy a vrazil do brány a betónového oplotenia domu. Po nehode mu polícia namerala 3,25 promile alkoholu v dychu. Viac v Korzári.

Dostavba kanalizácie


(30.11.2020) Priaznivé novembrové počasie umožnilo ďalšiu výstavbu 60-metrového úseku kanalizácie v Sokoľanoch. Kanalizáciu v obci budujú po etapách s podporou dotácie z Environmentálneho fondu od roku 2018. Preinvestovaných už bolo vyše pol milióna eur.

V Čani asfaltovali


(28.11.2020) Cestný úsek z Čane smerom na kruhový objazd pri Haniske dostal nový asfaltový porvch. Ďalšia časť opravy vozovky je naplánová na jar. Viac v Korzári.


Zvony nad Skárošom


(25.11.2020) V pravidelnej rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou priblížili počas novembra poslucháčom rádia Regina našu dedinu Skároš, učupenú v náručí Slanských vrchov. Ako sa zmenila obec za vyše 800 rokov histórie, približuje v nahrávke súčasný starosta Ľubomír Vranka a jej obyvatelia. Rozhlasovú reláciu si môžete vypočuť TU.

Našiel sa mladý pes


(16.11.2020) V obci Valaliky sa našiel svetlohnedý mladý pes miešanej rasy. Majiteľ si môže psa vyzdvihnúť na obecnom úrade vo Valalikoch.

archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik