>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Nové tribúny v Ždani


Futbalový priaznivci v Ždani si môžu futbalové zápasy v V. lige Košicko-gemerskej-dospelí (VsFZ) vychutnávať na nových tribúnach z kapacitou 112 miest na sedenie. O celkový náklad 24 731 EUR sa obec podelila so Slovenským futbalovým zväzom, ktorý sa prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu podieľal sumou 10 000.- EUR.

Gečanka pokrstila CD


Ženská spevácka skupina z Geče nahrala s cimbalovou muzikou Tomáša Oravca svoje už piate CD. Do života ho uviedli krstom, šampanským nešetril krstný otec starosta obce Patrik Rusňák. Nechýbala ani veľká ružová torta s kvietkami.

Požiar v Košickej Polianke hasili takmer tri hodiny


S rozsiahlym požiarom haly v Košickej Polianke, ktorý vypukol v stredu večer, bojovali takmer tri hodiny dobrovoľní hasiči z obce a profesionáli z Košíc a Bidoviec. Na mieste mali šesť kusov techniky, zasahovalo 14 hasičov.  „Predpokladáme, že niekto zapálil predmety v hale a začalo horieť. Príčinou požiaru je úmyselné zapálenie neznámou osobou,“ skonštatovali. Budova v tomto roku bola podpálená už druhýkrát. Prípad vyšetruje polícia, po páchateľovi pátra.

   
Čítajte viac v Korzári: TU

Tanečníci zo Srbska a Rumunska zavítajú do Valalík


Oslavy 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci Valaliky pokračujú! Urobte si v piatok 22. júna večer voľno, pretože do sály kultúrneho domu zavítajú zahraniční hostia - súbory Crisana z Rumunska a Djerdan zo Srbska v doprovode Oprášených krpcov zo Žiliny. Ich neopakovateľný energický tanec a spev začne o 19-tej. VSTUP je VOĽNÝ!


Krajšie zastávky v Sokoľanoch


Dve nové presklené autobusové zastávky v Sokoľanoch spríjemnia cestujúcim čakanie a ochránia ich pred nepriaznivým počasím. Nachádzajú sa v centre obce na pôvodnom mieste ako predošlé. Osadenie zrealizovala  firma ABRIS s.r.o. s pomocou aktivačných pracovníkov pod vedením Pavla Vargu.

Priemyselný park Haniska - Geologický prieskum a odškodnenie farmárov


Na pozemkoch pri Haniske prebieha od začiatku mája geologický prieskum pred výstavbou priemyselného parku. Štát sľubuje, že farmárom zaplatí odškodné za úrodu, ktorú im pri tomto prieskume zničí. Päť spoločností a súkromných farmárov dostane odškodné 15 centov za m2.

Najviac financií za zničenú úrodu a ušlé agrodotácie by mala zinkasovať spoločnosť Agro – Valaliky patriaca do skupiny Esin (cca 231 000 eur). Zaujímavosťou je, že Esin už tri roky bojuje o polia v okolí Hanisky, Valalík a Čane s farmárom Františkom Oravcom. Ten sa pre médiá viackrát vyjadril, že ho pred dvoma rokmi fyzicky napadol priamo na jeho poli človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu a to len preto, lebo im odmietal predať farmu a pozemky.

Čítajte viac v Korzári:
link
Pokračovanie: str.1, str.2, str.3

V nedeľu na Fanfarafest!


Rozmýšľate, čo podniknúť cez víkend? Zavítajte do Trsteného pri Hornáde na Krajský festival mládežníckych dychových hudieb Fanfarafest! V nedeľu 10. júna o 16.00 hod hudobníci rozozvučia trúbky na miestnom futbalovom ihrisku. Organizátori Kultúrne centrum Abova, obec Trstené pri Hornáde a Dychový súbor Hornád sa už na vás tešia :) Ďalšie TIPY nájdete v Kalendári podujatí.

   

Nábor do FS Abovčan


Rád spievaš či tancuješ? Chceš byť súčasťou skvelého kolektívu? Neseď doma a SKOČ DO TANCA SPOLU S NAMI!
Privítame Ťa pondelok a štvrtok o 18.00 hod v areáli FK Čaňa (bývalé fitness centrum). Pred príchodom sa informuj na 0908 988 684 u Jozefa Ilenina alebo na FB: Folklórny súbor Abovčan.

Hlasujme za MŠ Gyňov


Chodíte na nákupy do čanianskeho Tesca? Tak vezmite žetón a podporte našich najmenších a ich vysnívaný dvor! Do 4.6.2018 prebieha hlasovanie v projekte TESCO – Vy rozhodujete, my pomáhame. O hlasy z regiónu sa uchádza aj projekt materskej  školy v Gyňove, ktorého cieľom je spríjemniť pobyt detí na školskom dvore zakúpením pružinových hojdačiek a vonkajších tabuliek. Vopred ďakujú za každý jeden odovzdaný hlas :))

Začína výkup pozemkov pod Strategický park Haniska


Spoločnosť InvEast SK, s.r.o. v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR informuje vlastníkov pozemkov, že im v najbližšom období začne zasielať kúpne zmluvy na odkúpenie pozemkov alebo zmluvy na zriadenie vecných bremien k pozemkom pod Strategický park Haniska. Návrhy zmlúv budú doručovať doporučenou poštou do vlastných rúk na adresu uvedenú v liste vlastníctva. Zároveň upozorňujú, aby vlastníci pozemkov v žiadnom prípade neuzatvárali kúpnu zmluvu k pozemkom s iným subjektom, pretože pozemky sú zabezpečené predkupným právom štátu.

Strategický park Haniska sa vybuduje za účelom prípravy územia pre budúcich investorov a na realizáciu nových investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja.
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik