Valaliky: Pri maľovaní sa zabudnem (3)

pokračovanie
„V ateliéri sme sa zišli ľudia z rôznych zamestnaní, ktorých spojila jedna vášeň. Ľudsky sme si veľmi sadli. Vždy sa teším na naše stretnutia. Pri nich som si uvedomila, ako obraz hovorí o tom, čo prežívate. Navonok môžete pôsobiť radostne, ale tmavé farby prezradia, že ste smutný, ostré chaotické kontúry, že ste nahnevaný,...”   

        

Aj Márii zmenil nutný lockdown život. „Bola som päť mesiacov doma a veľmi mi chýbali kamaráti či kávička v meste. Našťastie bývam v rodinnom dome, môžem vyjsť na záhradu na čerstvý vzduch. Aby som mohla ďalej maľovať, vytvorila som si v garáži ateliér. Môj malý farebný svet.”

Od akrylových farieb postupne prešla na olejové: „Majú žiarivejšie a pestrejšie odtiene, no musela som sa naučiť novú techniku maľby. Začínam s pozadím, musím počkať, kým vrstva zaschne, potom namaľujem ďalšiu, opäť čakám a tak dookola. Maliar musí udržať disciplínu a neponáhľať sa, inak svoje dielo pokazí. Ja som netrpezlivá, preto maľujem na viacerých plátnach naraz. Hotové dielko fixujem špeciálnym lakom.”
  
Kde môžeme jej obrazy vidieť?
„Vystavujem ich na Valalickom maľovanom vajíčku v kultúrnom dome. Moje práce, spolu s ďalšími valalickými umelcami (Štefan Hudy, Severín Brestovič, František Andrejkovič), uverejnili v obecnom kalendári na rok 2016, ktorý získal 1. miesto v súťaži Najkrajší kalendár Slovenska.” Vlastnú výstavu pani Hricišonová ešte nemala, ale verím, že sa tak stane.



Ďalšie zaujímavé príbehy ľudí z regiónu Hornád nájdete v Abovskom hlásniku č. 2/2021. Klik do archívu :)

Článok spracovala Monika Floriánová