Kroje na mieru

Ešte som sa neusadila v kresle a nepoložila prvú otázku a už Margita Horňáková z Čane otvára skriňu a ukazuje mi jeden lajbik za druhým. Červený, ktorý jej ušila mama. Tyrkysový z čínskeho zamatu, ktorý ako prvý vyšiel spod jej rúk. Oba majú už vyše 50 rokov.

„Moja mamka šila kroje pre ženy v dedine, od nej som sa to naučila. Keď už nevládala, začala som jej pomáhať. Dnes mi jej šaty slúžia ako vzor,” rozpráva skromne pani Margita. „U nás doma sa kroj nosil bežne. Mali sme slávnostný na nedeľu do kostola, menej parádny do roboty i na doma. Len otec nosil oblek. Keďže nás bolo osem súrodencov, mamka mala stále čo opravovať. Až keď som sa vydala v šesťdesiatom prvom, prestala som nosiť kroj - prišla nová móda.”

            
   Pani Margita                        Lajbik od jej mamky Margity Semanovej, na foto vpravo so švagrinou        
Skúsenosti časom podoprela i vedomosťami. „Spravila som si kurz šitia, aby som vedela urobiť strih. Každá žena má inú postavu, tak aj strih musím podľa mier upraviť.” Na gauč s citom ukladá päť krojov speváckej skupiny Klubovčanka a k nim krásne spomienky. „Ženy ma do skupiny pritiahli v 55-ke. Ja som nechcela, lebo neviem tak pekne spievať ako ony... Tento červený s opleckami a bielymi zásterami je náš prvý.” Pamätám si, ako v nich ženy tancovali karičku v roku 2013 na Hlavnej v Košiciach. „Druhé som ušila modré, mali sme ho v rádiu aj v televíznej relácii Tajomstvo mojej kuchyne v 2016 ((na fotke dole). Potom som nám urobila bordové zo zamatu, zelené a čierne s čiernymi zásterami.” Jediné, čo farbu nemení, je čepiec. Stále červený.

              
                                                             
Obdivujem krásne vzory na lajbikoch. Odkiaľ sú? „Sama som ich navrhla a nakreslila. Ale ozdôbky a šnúrky na ne už zháňala naša vedúca Jolana Bittová.”Do krojov odela aj speváčky zo súborov Domovina a Ozvena. Ani chlapi neobišli naprázdno - hrdo nosia košele s vestami od pani Margity. Jej dielka majú majiteľov v Trstenom pri Hornáde, Skároši, Ždani i v Košiciach. Koľko môže trvať výroba jedného? „Ženský kroj pozostáva aspoň z dvoch spodničiek, vrchnej sukne, zástery, košele s opleckami, lajbiku a čepca. Takže asi týždeň. Vyrobím strih, postrihám diely, zošijem, podfutrujem. Najviac času mi zaberá zdobenie a ručné obšívanie,” vymenúva skúsená krajčírka, ktorej prácu ocenil starosta počas Dní obce Čaňa 2019.
           Sukne zdobené čipkou                     S novým kabátcom               Čepce vždy červené

Viac ako dve stovky krojov... Verili by ste, že všetko ušila na jedinom šijacom stroji Lucznik 432, ktorý si kúpila pred 50 rokmi v košickom Priori? Margita Horňáková šije celý život. Žiaľ, svoje skúsenosti nemá komu odovzdať


Autor článku: Monika Floriánová
foto: Monika Floriánová
Uverejnené v Abovskom hlásniku č.4/2021. Klik do archívu :)