Príroda ako životný štýl

„Pamätám si úlovok bez jediného výstrelu. Postaral sa o to môj pes, vbehol do krovia a vyšiel s bažantom. Otočil sa tuším trikrát. Bol to divoch, zadrhol aj susedove sliepky. Keď dostal i mačiatko mojich detí, manželka mi dala ultimátum – buď ja alebo pes!“

Vraví s úsmevom sympatický sedemdesiatnik Ernest Takáč z Vyšnej Myšle, poľovník a tajomník PZ Družba, tri volebné obdobia pôsobiaci aj v Dozornej rade OV SPZ Košice-okolie. Pani Marta ani deti s otcom nechodili na postriežky. „Raz som dcére ukázal v kufri auta uloveného srnca a povedala mi: Oci, pekný, ale viacej nestrieľaj.“ „Mám veľmi rád spoločné poľovačky. Chodili sme aj na tri dni a prespávali na chate v lese. Boli to radostné stretnutia kamarátov. A nielen pri love. V Nižnej Myšli sme mali bažantnicu, kde sme chovali takmer 2 000 kusov. V jeseni sme ich vypúšťali na rôznych miestach. Krásny pohľad.“

K poľovníctvu ho priviedol kmotor Vincent Guľaš v r. 1983. „Po zranení kolena som už nemohol hrať futbal. Keďže ma zaujímala príroda a zver, prihlásil som sa k poľovníkom.“ Po zložení poľovníckych skúšok pôsobil dva roky v Rešici, v PZ Družba nebolo voľné miesto. „Je určené, že na 100 ha plochy pripadá jeden poľovník. Zo začiatku malo združenie 17 členov, dnes pri rozlohe revíru 2 757 ha je nás 29 a máme dvoch záujemcov - čakateľov.“

Pre pána Ernesta je najväčšou výzvou uloviť diviaka. „Je  veľký a nebezpečný, neraz psom rozpáral brucho. Raz som bol na 10 krokov od jedného zraneného. Zrazu s fučaním vstal – nemohol som vystreliť, lebo v muške stál môj kamarát – a vybehol na nás. Našťastie sme stihli uskočiť,“ spomína na úlovok, ktorý skončil v obľúbenom guľáši.

V súčasnosti silno vníma, že sa vytratila rovnováha. „Za čias JRD (Jednotné roľnícke družstvo) sa pestovala cukrová repa, kukurica, zemiaky, v Nižnej Myšli aj zelenina. Pestrá sadba lákala rozmanitú zver, ktorá sa tu držala. Teraz sa pestuje jednotvárne, hlavne pšenica, zver to má horšie a mnohé z revíra čiastočne vymizli, napríklad  diviaky a zajace. Prevažuje raticová zver, túto zimu aj predminulú sa tu objavili vlci, ktorí tu predtým neboli a zver má pred nimi rešpekt. Líšky sa lovili pre vzácnu kožušinu, ktorú vykupovali za slušnú cenu, dnes už sa strieľa ako škodná, nikto sa nezaoberá kožuchom.“

   Dôležitá je aj starostlivosť o revír. „Na jar a jeseň organizujeme brigády – žiaľ, mladí poľovníci o ne veľký záujem nemajú, čistíme les od odpadkov, opravujeme posedy a krmelce.. V zime dokrmujeme zver zrnom či silážou.“ Pán Takáč pevne verí, že aj toto si nová generácia osvojí, aby mohol pokojne odísť aj do poľovníckeho dôchodku.  Pán Ernest má ocenení plnú zásuvku, ale najviac si váži Zlatého kamzíka od SPZ.



Autor článku: Monika Floriánová
foto: Monika Floriánová
Uverejnené v Abovskom hlásniku č.2/2021. Klik do archívu :)