Zaknihovaná história obce

Marta Janáčiková verne zaznamenáva míľniky v živote Nižnej Hutky už vyše 20 rokov. Pokračuje tak v stope, ktorá sa vinie už celé stáročia. Prácu kronikárov si tak dokážu prečítať aj nasledujúce generácie – a preto chce vedenie obce svojej kronikárke aj touto cestou poďakovať. Dajme teraz slovo pani Marte.  

„Pochádzam z obce Veľký Meder na Žitnom ostrove. Do Nižnej Hutky sme sa s manželom prisťahovali roku 1970, keď sme začali pôsobiť v dvojtriednej škole ako učitelia. Škola bola nová, tesne pred naším príchodom si ju občania postavili svojpomocne. V obci som pôsobila iba päť rokov, keďže menšie školy sa za socializmu integrovali. Do života obce som sa naďalej zapájala ako funkcionárka červeného kríža, zväzu žien, pracovala som s mládežou. Nacvičili sme estrádne pásmo, s ktorým sme vystupovali v okolitých obciach a zo vstupného sme sa zúčastnili výletu do Bratislavy. Prenocovali sme tam na lodi na Dunaji, čo bol pre mladých v tom období obrovský zážitok. Ako učiteľka som so žiakmi školy pripravovala kultúrny program na rôzne oslavy, predviedli sa i v rozprávkových divadielkach. Po zániku školy stagnovala, žiaľ, aj kultúra v obci.

V roku 2000 ma obecné zastupiteľstvo vymenovalo za kronikárku Nižnej Hutky. Kroniku som začala písať spätne od roku 1999. Zápisy sa snažím zaznamenávať pravdivo, zrozumiteľne a čo najvýstižnejšie. Celoročne zachytávam všetky hlavné udalosti v obci. Sledujem počet obyvateľstva, narodených i zosnulých spoluobčanov. Snažím sa zachytiť hospodárske, kultúrne, športové aktivity a to, ako činnosť obecného zastupiteľstva celkovo ovplyvňuje život v Nižnej Hutke. Nedávno som napríklad zdokumentovala vylepšenie a rozšírenie verejného osvetlenia, obecného rozhlasu, asfaltovanie ciest, brigády na ochranu a skrášľovanie životného prostredia.

V našej kronike sú zachytené všetky voľby – na obecnej úrovni či v celoštátnom meradle, udalosti v prírode, ako sú občasné povodne či zosuvy pôdy. Zaujímam sa i o vesmírne úkazy, svedectvá o tomto úchvatnom divadle podrobne vpisujem do kroniky. Celoročne sledujem a zapisujem vývoj počasia a jeho vplyv na životné prostredie – obdobia veľkého sucha, horúčav, dažde – všetky prejavy globálneho otepľovania a klimatickej krízy.

Do kroniky rada zaznamenávam radostné udalosti ako diamantové svadby, deň detí, posedenie s dôchodcami, oslavy Mikuláša či Vianoc v kultúrnom dome. Popri našej ženskej speváckej skupine Hutienka a detskom súbore Čeresielko, ktoré aktuálne vedú Silvia Olejárová a Jana Vojvodová, sa tam predstavujú ďalšie umelecké kolektívy. Nevynechávam ani nepríjemné udalosti, lebo i tie patria k nášmu životu – príkladom je požiar v rodinnom dome alebo pandémia ochorenia na nový koronavírus, COVID-19.”


Autor článku: Anton Oberhauser
Uverejnené v Abovskom hlásniku č.1/2021. Klik do archívu :)