Blázon, akých potrebujeme viac

Približne pred ôsmimi rokmi pri príležitosti Noci múzeí a galérií boli pod myšlianskym obecným múzeom – za výraznej podpory obce Nižná Myšľa – po dlhom čase sprístupnené podzemné chodby. Tajomná atmosféra plná sviečok, dotvorená zvukmi a hlavne fundovaným výkladom... Tento míľnik definitívne pritiahol k objavovaniu a prezentovaniu histórie vtedy 16-ročného miestneho mladíka.

Dnes je z Patrika Šteina čerstvý absolvent učiteľského štúdia matematiky Prírodovedeckej fakulte UPJŠ Košice a tiež obecný poslanec. No srdcovkou je preňho stále aj práca v občianskom združení Collegium Myssle, kde, mimochodom, začal pôsobiť pred troma desaťročiami už jeho otec. „Do sprievodcovstva ma zaúčala Helena Peterčáková, v samotnom múzeu Marta Grendelová.” Kým kaštieľ, domov múzea, zažil svoje časy najväčšej slávy v stredoveku, na Patrika si trpezlivo „počkal“ aj pravek. To odvtedy, keď ho – už ako člena občianskeho združenia – v roku 2019 oslovili, aby robil sprievodcu aj pre nich.

         

Silnými obdobiami exkurzií, ktorými Paťo sprevádza, sú najmä neskorá jar a skorá jeseň. „V máji chodia hlavne základné školy v rámci dejepisu, v júni sa pridávajú výlety, v septembri stredoškoláci. Mali sme tu už aj školy z Bardejova, zo Ždiaru.” V roku 2022 mu pribudlo poslancovanie, čo znamená aj spoluzodpovednosť za finančnú bilanciu obce a nemálo organizátorských aktivít. „Ja viem, že takým ako ja, ľudia niekedy vravia iniciatívny blázon,” poznamenáva s dávkou potrebnej, osviežujúcej sebairónie.

Takýchto „bláznov“ totiž dnes ani zďaleka nie je dosť. Pre Patrika – ako bývalého člena školskej kapely na Gymnáziu Poštová v Košiciach – to znamená pomáhať aj pri ozvučení rozličných kultúrnych a spoločenských akcií v obci.
   O archeoskanzen sa treba tiež starať a každý rok má už pomerne pravidelný kalendár akcií. Vari najviac práce majú s podujatím Starovek v Nižnej Myšli (tento rok 20. júla), kde na Patrika a kolegov zo združenia (najmä podobne zapálených Jana Kavuliča a Ivetu Janičkovú), čaká okrem zabezpečenia programu a sprievodných akcií aj organizácia dopravy.
 
     

S novým elánom

Srdcia ľudí, ktoré bijú naplno, žnú úspechy. Z rozpočtu občianskeho združenia, do ktorého prispieva obec, dobrovoľní darcovia, návštevníci či školy, sa dá zabezpečiť už solídne podujatie, ktorého zvuk medzitým prekonal nielen hranice nášho regiónu, ale i celého Slovenska. S tým prichádza stále väčšia zodpovednosť.

A ako to už býva, organizátori nemajú vždy svetlé chvíľky. „Je to určitý kolobeh. Keď sa niečo celkom nepodarí, hnevá nás to. Chceli by sme na chvíľu so všetkým praštiť. Ale zároveň rozmýšľame, ako vylepšiť to, čo celkom nevyšlo. Nakoniec zistíme, že máme toľko elánu a energie, že si povieme: ideme do toho znova a bude to iste lepšie!”

Najbližšie mesiace budú teda pre Patrika prelomové. Vie, že zostane v Myšli. Čaká ho pravdepodobne učiteľská dráha. No rozhovorí sa aj o svojom sne. „Bol by som rád, aby archeoskanzen bol oficiálnou vzdelávacou inštitúciou a školiacim centrom. Aby sme tak, ako iné pracoviská v prírode, školám ponúkali experimentálnu výučbu. Mali certifikát, vyškolených lektorov. Poskytovali archeologické cvičenia v teréne, učili historikov pútavo prezentovať dejiny. No nemuseli by sme zostať iba pri histórii a archeológii. Je mi blízka matematika a s kolegami z univerzity už máme prvé myšlienky o tom, ako učiť matematiku v prírode. A určite je archeoskanzen dobré miesto aj pre cudzie jazyky, cvičenie odbornej terminológie, tlmočenie a prezentácie pre zahraničných návštevníkov.”

     

Držíme palce, nech je z tohto sna čím skôr realita. Veď v Nižnej Myšli naozaj máme už dávno byť na čo hrdí.


Pripravil Anton Oberhauser
foto: archív redakcie

Uverejnené v Abovskom hlásniku č. 2/2024