Zázrak prírody

Víta nás Pavol Bohuš, zakladateľ rozária v Nižnej Myšli. Jeho pomocník, sympatický mládenec Martin Jano, kvôli ktorému kráľovstvo ruží tentoraz navštevujeme, práve do vedra zhrabúva opadnuté lupene.

 „V plnej sezóne ich denne odveziem aj za sedem fúrikov,“ usmieva sa. Býva v obci a v šesťročnom rozáriu pomáha piaty rok. Cez prázdniny, počas školského roka po vyučovaní, má tu aj odbornú prax. A ako nám vraví pán Bohuš, nielen ruže, ale aj tento mladík je zázrak prírody. Toto prekvapivé konštatovanie hneď rozmieňa na drobné:
    „Hneď vie, čo treba. Ba ešte to len spomeniem a o chvíľu je to urobené. Pedantne, poriadne. Maťo pracuje s úžasným záujmom a veľkým nasadením. Má veľký cit pre kvety a rastliny, zvláda aj náročné ošetrovanie kríkov na rebríku. Je mne aj mojej manželke Aničke pravou rukou. A ak potrebujem dačo riešiť s počítačom, len zapískam, on sa objaví z tej časti záhrady, ktorú práve dáva do poriadku, a vec vyrieši.“

Tohto roku Maťo maturuje na košickej Strednej odbornej škole poľnohospodárskej a služieb na vidieku. Predsedal školskému parlamentu, ktorý v súťaži Košického samosprávneho kraja získal strieborné ocenenie, zastupuje 400 študentov. Pani Bohušová, ktorá sa k nám pridáva, rada spomína na návštevu jeho členov u nich v rozáriu aj vo fóliovníkoch so zeleninou.
    Reprezentoval školu na celoslovenskej súťaži NAJ agro dievča/chlapec  Porote okrem toho, že jej predstavil svoju prácu v rozáriu, prezradil, že jeho obľúbenou je biela ruža Ján Pavol II s krásnou vôňou a že pri predaji ruží v črepníkoch najviac „letia“ žlté odrody. Na webe Maťovej školy sme zas našli foto z apríla tohto roku. Na medzinárodnej súťaži Košický kuchár získal bronzové pásmo za chutné kačacie prsia so zemiakovými šúľancami a medvedím cesnakom.

Prechádzame sa medzi ružami s týmto talentovaným všestranným mládencom, on medzitým odstriháva kvety. Viac ráz spontánne namietame: „Ou nie! Veď tá je krásna, netreba ju ešte odstrihnúť.“ On sa len usmeje, potrasie lupienkami a tie hneď opadnú. „Do večera by nevydržali,“ podotýka. Vie svoje, rovnako aj to, ktoré kríky ešte teraz na jeseň zakvitnú a ktoré treba liečiť postrekom. Obľúbená práca? „Všetko“.
    Ďalšia dráha? „Chystám sa na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.“
    Hobby? „Rád chodím chytať ryby do Hornádu alebo na jazero v Geči, tiež rád si poriadne dám do tela vo fitness.“  „A pomáha svojím mladším sestrám, ochraňuje ich,“ podotýka pani Anička.
    Maťo, akým mottom sa v živote riadite? Vraví. „Prednedávnom som ho dával na moju FB stránku: Žijem sny, nie výhovorky. Budúcnosť patrí tým, čo na nej makajú.“


Pripravila Katarína Čániová
foto: autorka

Uverejnené v Abovskom hlásniku č. 3/2025