Život na krídlach

Už dnes sa dá povedať, že má zážitkov na niekoľko životov. A stále je pri sile, ktorú využíva nielen vo svojej práci ako lekár-anestéziológ, ale aj ako amatérsky ornitológ. Od roku 1988 občan Nižnej Hutky. To všetko – a asi ešte o dosť viac – je MUDr. Ján Švehlík st.

Jeho láska k prírode, zvlášť k živočíchom, vznikla ešte za chlapčenstva, keď sa vo Východoslovenskom múzeu zoznámil s pánom, ktorý tam preparoval vtáky pre stálu prírodovednú expozíciu. Puto sa ešte posilnilo, keď Janko ako vysokoškolský študent začal v múzeu pracovať na čiastočný úväzok. Mladý nadšenec neskôr venoval do tamojšej zbierky aj svoju kolekciu vypreparovaných motýľov. Za odmenu dostal nádhernú knihu Dravé vtáky sveta, v tom čase unikátne dielo svojho druhu.

Keď Ján Švehlík začal pôsobiť ako lekár, príroda musela bokom. Práca popretkávaná nočnými i dennými službami, stavba domu v Hutke, medzitým niekoľkoročná pracovná stáž v Líbyi... Tam ochutnal zmes rôznych kultúr a musel si poradiť s najrôznejšími náročnými situáciami. „Líbya ma naučila hlavne vychádzať s ľuďmi.“

Dravce tu sú

Dnes si už Ján Švehlík môže do istej miery určovať, koľko toho odpracuje. Preto svoj vzťah k operencom, najmä tým dravým, môže rozvíjať. Je to práve on, kto má najväčší prehľad, kde v chotári Nižnej Hutky hniezdia sťahovavé vtáky. Tieto hniezdiská aj dokumentuje. Svoj domov u nás má myšiak hôrny, jastrab krahulec, krkavce.

           
Myšiak hôrny    -    jastrab krahulec    -    včelárik zlatý

Napríklad už piatym rokom sleduje jedinca orla kráľovského. „U nás v Hutke nemáme skaly, preto sa orol väčšinou usídľuje na vyšších konároch.“ Žiaľ, takýto krásny dospelý vták býva skôr výnimkou. „Mláďatá majú vysokú úmrtnosť, veľa z nich sa nedožije roka.“ Možno od hladu, na následky zranenia alebo vplyvom predátorov. Úlohou ornitológov je tiež vedieť o možnom výrube dreva a upozorniť, aby táto činnosť neohrozila hniezdiace vtáky.

No nielen dravcami je ornitológ „živý“. V posledných rokoch si asi všetci všímame výrazný úbytok hmyzožravých vtákov, napríklad lastovičiek. Ján Švehlík sa s tým rozhodol niečo urobiť. Na budove polikliniky na Panelovej ulici, kde v Košiciach pôsobí, nechal upevniť niekoľko búdok pre dážďovníky, tých skvelých letcov, ktorí nás ohurujú svojou rýchlosťou a akrobaciou najmä pred dažďom. „Urobili sme to po tom, čo zatepľovali okolité bloky a vtáčiky tam už hniezdiť nemohli. Ja by som pokladal za veľkú česť, keby sa na mojom dome nejaké ubytovali,“ hovorí.

Nedávno zanechal aj v domovskej obci hmatateľnú stopu – postaral sa o podložku pod hniezdom belorítok, hneď v susedstve obecného úradu. Nižná Hutka bola svojho času mekkou čerešní. Na kopci nad obcou ostalo len torzo z voľakedajších sadov. No časy sa, našťastie, menia. Desiatky nových stromov zasadil práve Ján Švehlík. Lebo vtáky majú radi čerešne. Srdce Jána Švehlíka tak stále bije aj pre našich operených spoločníkov. Akoby aj ono malo svoje krídla, perute, ktoré ešte vždy lietajú vysoko, až tam, kam môžu len tí najcieľavedomejší.

 
Pripravil Anton Oberhauser
foto: autor, archív Jána Švehlíka

Uverejnené v Abovskom hlásniku č. 2/2025