Myslel som, že budem elektrikár

V Gyňove technologická novinka

Poľná cesta ešte pred železničným priecestím v Gyňove nás zavedie do dvora. Na ňom hneď upútajú nielen moderné traktory, ale aj malý „skanzen“ starých aj 70 - ročných poľnohospodárskych strojov. František Oravec – majiteľ hospodárskeho dvora Agroor obľubuje históriu. „Moji starí rodičia a rodičia boli telom i dušou poľnohospodári. Dedo už pred vojnou pochopil, že produktu, ktorý agrosektor vyrába, treba pridať hodnotu. Zo slnečnice preto lisoval olej. Bol službár a ja som následne po 48-mich rokoch nútenej socialistickej prestávky v službách pokračoval,“ začína rozprávať svoj príbeh absolvent elektrotechnickej priemyslovky a strednej školy požiarnej ochrany.


Roľnícka práca odrádzala

„Ako chlapec som chodil kosiť, k mláteniu. Myslel som však, že budem elektrikár. No nemal som šťastie. Ani som to nedokázal,“ vysvetľuje rodák z Hanisky František Oravec vo svojej kancelárii. Po požiarnej škole sa z neho stal radový hasič. „Vždy som chcel napredovať. Zvykne sa hovoriť, čo je komu kódované, to bude robiť. No netušil som, že spadnem do agrosektoru. Hoci som vedel, že mi v tele pumpuje roľnícka krv, odrádzala ma ťažká drina,“ opisuje neľahkú cestu k terajšiemu chlebíku. Keď ho finančná situácia pritlačila, kúpil stroje a začal pracovať so starou socialistickou technikou pre poľnohospodárske firmy, súkromných ľudí i pre družstvo. Zameral sa hlavne výmlat. „Keď je žatva, ožívam, páči sa mi najviac zo všetkých poľnohospodárskych prác,“ vyznáva sa.

Takmer 2 000 hektárov pôdy

Keď už mal František Oravec na dvore tri staré kombajny, zakúpil si nový. Hoci strojov pribúdalo, peňazí bolo stále málo. Poľnohospodárske podniky mu za služby nevedeli platiť. Vtedy prišlo rozhodnutie: „Radšej som situáciu zvážil a kúpil som dvadsať rokov nefunkčný poľnohospodársky dvor v Gyňove na nevysporiadanom pozemku. Len budovy v dezolátnom stave.“ Postupne začali obnovovať. „Za to, čo sme tu vybudovali, vďačím hlavne ľuďom, s ktorými sa mi podarilo spojiť. Jeden človek sám veľa nezmôže.“
Jeho pomocníčkou sa stala bývalá spolužiačka Kamila Behúnová z Hanisky. Potom pribudol kamarát Stano Kuco. „Okrem toho vďačím aj Katke a Anne Čigášovej z Čane. Dobrému traktoristovi Števovi Oravcovi z Hanisky, tiež Jánovi Karafovi z Perína. Aj iným. Badal som u nich jednu prevažujúcu vlastnosť. Boli nezamestnaní a chceli pracovať, hoci aj v inej oblasti ako predtým. Keď máte vôľu, preorientujete sa na hocičo.“
Pri podnikaní sa inšpirovali skúsenosťami zo západnej Európy a z návštev fariem. Gro techniky nakupovali z prostriedkov fondov EÚ. Bez nich by bolo napredovanie dvakrát také dlhé. „Keď  nám prešiel prvý projekt, podali sme ich viac. Nové stroje ma privádzali do úžasu. Urobia prácu rýchlejšie a za viacero ľudí,“ vysvetľuje podnikateľ. V súčasnosti obhospodaruje 21 ľudí výmeru 1 800 hektárov. Sejú, starajú sa o úrodu, požnú, vyčistia a dosušia obilie. Na dvore stretávame niekdajšieho predsedu poľnohospodárskeho družstva Čaňa - Gyňov Juraja Bokoča. K aktuálnej situácii v odvetví dodáva: „Niektorí ľudia zabúdajú, že láska ide cez žalúdok. Poľnohospodárstvu treba venovať väčšiu pozornosť. S Františkom Oravcom sa vrátila kultúra na pozemky Gyňova.“

Z rizika k energii

Väčšina produkcie jačmeňa sladovníckeho putuje do sladov a pivovarov. Do mlynov pestujú pšenicu, kukuricu dodávali minulý rok do liehovaru, ktorý v Starej Ľubovni vyrába Spišskú hrušku. Repku olejnú z Gyňova možno nájsť v oleji Raciol.
Agrosektor je však rizikové odvetvie. Živočíšna výroba stagnuje dvadsať rokov. „Síce sme poľnohospodári a chceme robiť aj mäso, mlieko, potraviny, nevieme v tomto systéme konkurovať zahraničiu,“ dozvedáme sa. Pôvodný zámer stať sa elektrikárom F. Oravcovi asi predsa len vyjde, hoci v inej forme. „Chceme vyrábať elektrickú energiu. Bioplynovú stanicu budujeme 2,5 roka. Do roka a pol by sme mohli byť hotoví,“ hovorí o plánoch majiteľ dvora. Betónová krava, ako sa pripravované technologické zariadenie zvykne nazývať v Nemecku alebo v Rakúsku, má dva betónové hrnce s priemerom 25 metrov. V jednej nádrži bez prístupu vzduchu a svetla vzniká anaeróbny proces. Vstupná surovina - kukuričná siláž hnije, vylučuje sa metán. Dočisťuje sa a plynárenskou rúrou a odvádza sa do motorov. Tie točia generátory a ony produkujú elektrickú energiu. „V druhej betónovej nádrži sa na minimálne šesť mesiacov uskladňuje odpad. Na jar a v jeseni sa vyváža na pole, kde slúži ako hnojivo,“ uzatvára František Oravec.  
Katarína Šimková, Abovský hlásnik 02/2009

Pred vstupom do Gyňova rastie moderný komplex

Františka Oravca sme sa opýtali aj na spoluprácu s mikroregiónom Hornád: „Vypomáhame so zimnou údržbou v Gyňove a v Haniske. Do Gyňova radi poskytneme aj traktor, ak treba. Keďže sa zaoberáme agroenergetikou, odoberáme drevný odpad z Gyňova a z Čane. Čaniansky traktor tu chodí možno aj dvakrát do dňa.“  
O AGROORe hovorí aj starostka Gyňova Bc. Denisa Vargová: „Počas mojej pôsobnosti máme veľmi dobrú spoluprácu. Príjmy na daniach pre obec od firmy tvoria 54,66 %. Viackrát sponzorovali obecné akcie, investujú i do rozvoja Gyňova. Často sa na firmu obraciame so žiadosťou o pomoc, či už pri zimnej údržbe, alebo pri zapožičaní rôznych mechanizmov. Niektorí občania sa sťažovali na hlučnosť sušičky obilia. Pán Oravec nám prisľúbil, že vybuduje protihlukovú bariéru. Môžem konštatovať, že pred vstupom do našej obce rastie moderný ucelený komplex, ktorý sa aj v tak neľahkej dobe zaoberá poľnohospodárskou výrobou.“