JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI - 4. časť

Dlhé slabiky a dĺžne v abovskom nárečí

     V slovenčine je dĺžeň znamienko nad samohláskou (a, e, i , o, u, y) alebo hláskou (r, l), ktorým sa vyjadruje jej dĺžka pri hovorenom prejave – v reči.

     Slabiky v spisovných slovách s týmito dlhými samohláskami (á, é, í, ó, ú, ý, resp. ŕ, ĺ) napríklad: náš chotár, staré víno, draví sokolíci, bystrý ekonóm, vyrúbaný les, ťažký stôl, resp. ľudských sŕdc, drevené stĺpy čítame, t. j. vyslovujeme dlhšie ako slabiky s krátkymi samohláskami. V našom abovskom nárečí sú všetky slabiky vo všetkých slovách krátke. Ak by sme chceli tieto výrazy povedať a zapísať v abovskom nárečí (urobiť preklad a transkripciu), mali by takúto grafickú podobu s krátkou vyslovnosťou všetkých týchto slov: naš hotar, stare vino, drave sokoľe, bistri ekonom, virubani ľes, češki stol, resp. ľuckih šercoh, drevene slupi. 
     Ako vidíme, abovské nárečie, rovnako ako v podstate všetky východoslovenské nárečia, si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti”. Sú mu ukradnuté. Doslova. Môžeme teda zhrnúť: V našom nárečí dĺžne nepoužívame. Ani v reči a tým pádom ani pri jej zaznamenávaní (transkripcii) do písomnej podoby. 
   
   „Mi vihodňare ňemame čas na zacahovaňe dajakih samohlaskoh,
   bo mi še furt ponahľame: do roboti, do karčmi abo do koscela.”
Takýto obraz o „šaľenih vihodňaroh” majú západniari a stredoslováci. V ich vnímaní my pri reči len melieme a melieme, prúd reči z nás vychádza jedným tempom ako z mlynčeka. Slabiky všetkých slov sú rovnako dlhé, lepšie povedané: rovnako krátke. Žiadna slabika nie je dlhá, všetky sú krátke. Nepoužívanie dĺžňov v zapísaných textoch piesní v nárečí ste mnohí už akiste postrehli. Príklad:

1.
[: Na košickej turňi dva holubki šedza, :]
[: ľudze im zavidza, ľudze im zavidza, že še radzi vidza.:]

2.
[: Ach, ľudze, preľudze, ňezavice že jim, :]
[: šak je to šumna vec, šak je to šumna vec, dzifče i mlaďeňec.:]

Zapamätajme si: V abovskom nárečí pri zapisovaní textov dĺžne nepíšeme, lebo dlhé slabiky v reči nepoužívame. Dĺžeň sa môže použiť výnimočne, pri expresívnych prejavoch, napríklad pri zvolaniach: „Pomóc !”  „Varúúúúj!“ a podobne.

Karol Dzugas