Posledné z aktualít:
Kadlubek Ťa pozýva do tanca
Folklórna skupina Kadlubek z Valalík pozýva medzi seba nových členov. Si to Ty? Príď si vycibriť svoje tanečné zručnosti vo štvrtok o 17:30 hod alebo v nedeľu o 15:00 hod do bývalej jedálne na Hlavnú 165. Nezabudni si zobrať pohodlnú obuv, úbor na prezlečenie a hlavne dobrú náladu. Viac informácií na 0907 048 386 u Pavla Kacvinského.
V Košickej Polianke vyčíňa podpaľač
V areáli bývalého družstva horelo už piatykrát. Tentoraz sa v stredu večer 5.9.2018 ocitol v plameňoch sklad CO. Hasiči požiar zlikvidovali vysokým tlakom vody. „V tomto prípade ide o manipuláciu s otvoreným ohňom, teda zapálenie neznámou osobou,” skonštatovali hasiči. Polícia už vyšetruje udalosti. Viac sa dozviete v Korzári.
Hľadá sa čierna doga
Minulý týždeň (31.8.2018) sa pri Bohdanovciach stratila fenka čiernej dogy s modrým obojkom. Spoznáte ju podľa svetlých labiek a výrazného bieleho pásu na hrudi. Majiteľka ponúka nálezcovi finančnú odmenu. V prípade získania informácií o nej volajte na číslo 0911 936 302.
V Geči plánujú novú zeleň
Na projekt "Budovanie prvkov zelenej infraštruktúry v obci Geča" získala obec z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nenávratný finančný príspevok vo výške 450 099 eur. Súčasťou plánovanej výstavby je oddychová a multifunkčná zóna pre obyvateľov a výsadba parkovej zelene. Vizualizáciu si viete pozrieť na webovej stránke obce - klik.
Nové stromy popri cyklotrase do Skároša
K lipovému stromoradiu pribudnú nové stromy v priebehu septembra. „Vysadíme 30 líp v zelenom pásme v okolí cyklotrasy medzi Skárošom - Trstenom pri Hornáde,” uviedol starosta Skároša Ľubomír Vranka. Obec získala dotáciu zo Slovenskej agentúry životného prostredia vo výške viac ako 4560 eur. V rámci projektu sa zrealizujú aj úpravy centrálnej časti obce určenej na relax a oddych.
Nábor do hokejovej akadémie
So začiatkom školského roka začína aj nová hokejová sezóna na zimnom štadióne v Čani. LIBA ACADEMY 11 pozýva rodičov a deti vyskúšať si pôvab ľadového hokeja. Viac informácií na igorliba.sk.
Rekonštrukcia ciest v Sokoľanoch
Nového asfaltového povrchu sa dočkali najviac poškodené cesty na ulici nazývanej Valal v Sokoľanoch. Od roku 2011 po vybudovaní kanalizácie zostali v zlom tecdhnickom stave. Kompletná rekonštrukcia miestnej komunikácie začala v júli a trvala až do polovice augusta. Spolu s novým asfaltovým kobercom boli osadené žľaby, zabezpečené odvodnenie a vytvorená nová cestná kanalizácia.
V Nižnej Myšli horel rušeň
V utorok (21.8.) na stanici v Nižnej Myšli vzbĺkol z neznámych príčin odstavený dieslový rušeň. Na mieste požiaru zasahovali hasiči z Čane. Kvôli hustému čiernemu dymu museli použiť dýchacie prístroje. Po vypnutí trakčného vedenia oheň zlikvidovali vysokým tlakom vody.
Viac podrobností o priebehu zásahu nájdete v Korzári.
Okúste život v praveku
Vráťte sa na tri dni (24. až 26. augusta) do predhistorickej doby a zažite každodenný život v pravekej osade na Várhegy pri Nižnej Myšli. Vyskúšajte odlievanie bronzu, vypaľovanie keramiky, stavbu pece a mnohé ďalšie praveké práce. Nenechajte si ujsť 7. ročník podujatia Návrat na Várhegy. Odporúčame :))
V Kokšove-Bakši bezpečnejšie
Kokšov-Bakša získala z Ministerstva vnútra SR finančné prostriedky vo výške 5000 eur na realizáciu projektu „Inštalácia kamerového systému v obci Kokšov-Bakša”. Vybudovaný kamerový systém bol spustený do prevádzky koncom júla a úspešne dohliada na bezpečnosť obyvateľov obce.
JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI - 1.Časť
Úvod do rubriky o nárečiach a abovskom nárečí
Štátnym a úradným jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk - v jeho spisovnej podobe. S jeho osvojovaním začíname „s prvými dúškami materinského mlieka” a s jeho výukou od najútlejšieho veku v materských a základných školách s pokračovaním na ďalších typoch škôl. Súčasne od najútlejšieho veku sa väčšina obyvateľstva, najmä na vidieku, stretáva s nárečím (dialektom), ktoré je nespisovnou podobou slovenčiny.
Spisovný jazyk je len jeden, nárečí je množstvo. Hovorí sa „Čo dolina – to reč iná”. V každom kúte Slovenska má nárečie inú podobu. Platí to najmä pre horské oblasti Slovenska, kde sa nárečie líši „od dediny k dedine” práve pre územnú nedostupnosť medzi nimi a tým aj sťažený kontakt ich obyvateľstva v minulosti, čiastočne aj dnes.
Nárečie sa používa v každodennom spoločenskom a pracovnom styku, medzi blízkymi, v rodinách a podobne. Vo zvýšenej miere na vidieku, v dedinách. Nárečia sú nehmotným kultúrnym dedičstvom národa spolu s náboženstvom, zvykmi a tradíciami, porekadlami, prísloviami a ostatnou slovesnosťou, ľudovými tancami a ľudovými remeslami. Nie všetci si toto dedičstvo národa, kraja a obce svojho pôvodu uvedomujeme.
V našom každodennom živote má svoje nezastupiteľné miesto spisovný slovenský jazyk, ako aj nárečie. Nie je správny názor, že nárečie je menej cenné ako spisovná slovenčina, že je podradné, nepotrebné, že je len rečou pospolitého ľudu alebo prežitkom starších generácií. Mnohí mladí ľudia majú takýto názor a postoj k reči svojich rodičov a starých rodičov. Pritom je toľko vtipných a čarokrásnych slov (kapurkova, čavargoš, bortak, hombikalka) a slovných spojení (kvaśna juška, šarpnuc sebe betehi, očiviśňe dristac, pakovac sebe čereselka), ktoré si akiste nevšimli v nárečí svojho rodiska. Pri tvorbe a používaní nárečových slov a viet nachádzame množstvo vtipu a dômyselnosti našich predkov i súčasných našincov. A to ešte nehovoríme o melodike pri ich vyslovovaní. Pri lepšom poznaní a uvedomovaní si osobitostí nárečia by sa nemohlo stať, žeby sme ním opovrhovali.
Karol Dzugas