Posledné z aktualít:
Rozbor vody v Košickej Polianke
Pri príležitosti dňa vody môžu občania Košickej Polianky doniesť vzorku vody zo studne na rozbor vo štvrtok 22. marca medzi 8.00 až 9.00 hod. na obecný úrad. Vzorku je potrebné doniesť v sklenenej fľašy označenej súpisným číslom domu.
Výluka pri Haniske
Na železničnom úseku Haniska - Veľká Ida je naplánovaná výluka v dňoch 18. až 21. marca v čase od 7.15 hod. do 12.20 hod. Na trati prebehne výmena betónových podvalov, doplnenie štrkového lôžka a ďalšie úpravy. Cestujúci budú prepravovaný náhradnou autobusovou dopravou.
Mesiac kníh v sokoľanskej knižnici
Obecná knižnica v Sokoľanoch pozýva všetkých čitateľov na deň otvorených dverí. V piatok 15. marca o 9.30 hod. sa uskutoční prednáška spojená s marcom - mesiacom kníh.
Kvapka krvi v Sokoľanoch
Červený kríž Košice-okolie v spolupráci s miestnym spolkom Červeného kríža organizuje v sobotu 9. marca v kultúrnom dome Sokoľany mobilný odber krvi. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0905447820 alebo priamo na obecnom úrade v Sokoľanoch.
Fašiangová zabíjačka
Košická Polianka a Kultúrne centrum Abova pripravili pre všetkých gurmánskych priaznivcov tradičnú fašiangovú zabíjačku s bohatým kultúrnym programom. Na zábave 2. marca vystúpia v kultúrnom dome Košickej Polianky ŽSS Poľančanka, MSS Košicke špivaci a FS Jahodná.
Ambulancia v Haniske
V zdravotnom stredisku v Haniske bude od utorka 19. februára otvorená nová ambulancia všeobecného lekára. Ordinačné hodiny sú v utorok a štvrtok od 8.00 do 14.00 hod.
Železiar naďalej oslavuje
(12.2.2019) Folklórny súbor Železiar pokračuje v oslavách 55. výročia založenia vo veľkom štýle. 24. februára vystúpi v Štátnom divadle v Košiciach s programom Ňe jeden, ňe dva, ani ňe tri. Hlavný program obohatia sprievodné podujatia. Aktuálne informácie na stránke súboru TU.
Valentínska zábava
(10.2.2019) Zažite 16. februára o 19.00 hod. nezabudnuteľňú Valentínsku zábavu v kultúrnom dome v Seni. Hudobným večerom vás budú sprevádzať DuoSpectrum a DJ Robo.
Pošta hľadá doručovateľa
(7.2.2019) Slovenská pošta hľadá pre Poštovné stredisko Trstenné pri Hornáde doručovateľa. Z dôvodu nedostatku personálu je toto stredisko od 1. februára zatvorené až do odvolania. Viac informácií o pracovnom mieste nájdete TU.
Nepremeškajte žiadne podujatie
(7.2.2019) Nepremeškajte žiadne kultúrne, spoločenské ani športové podujatie v roku 2019. Všetky aktuálne akcie v mikroregióne Hornád nájdete v Kalendári podujatí.
JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI - 1.Časť
Úvod do rubriky o nárečiach a abovskom nárečí
Štátnym a úradným jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk - v jeho spisovnej podobe. S jeho osvojovaním začíname „s prvými dúškami materinského mlieka” a s jeho výukou od najútlejšieho veku v materských a základných školách s pokračovaním na ďalších typoch škôl. Súčasne od najútlejšieho veku sa väčšina obyvateľstva, najmä na vidieku, stretáva s nárečím (dialektom), ktoré je nespisovnou podobou slovenčiny.
Spisovný jazyk je len jeden, nárečí je množstvo. Hovorí sa „Čo dolina – to reč iná”. V každom kúte Slovenska má nárečie inú podobu. Platí to najmä pre horské oblasti Slovenska, kde sa nárečie líši „od dediny k dedine” práve pre územnú nedostupnosť medzi nimi a tým aj sťažený kontakt ich obyvateľstva v minulosti, čiastočne aj dnes.
Nárečie sa používa v každodennom spoločenskom a pracovnom styku, medzi blízkymi, v rodinách a podobne. Vo zvýšenej miere na vidieku, v dedinách. Nárečia sú nehmotným kultúrnym dedičstvom národa spolu s náboženstvom, zvykmi a tradíciami, porekadlami, prísloviami a ostatnou slovesnosťou, ľudovými tancami a ľudovými remeslami. Nie všetci si toto dedičstvo národa, kraja a obce svojho pôvodu uvedomujeme.
V našom každodennom živote má svoje nezastupiteľné miesto spisovný slovenský jazyk, ako aj nárečie. Nie je správny názor, že nárečie je menej cenné ako spisovná slovenčina, že je podradné, nepotrebné, že je len rečou pospolitého ľudu alebo prežitkom starších generácií. Mnohí mladí ľudia majú takýto názor a postoj k reči svojich rodičov a starých rodičov. Pritom je toľko vtipných a čarokrásnych slov (kapurkova, čavargoš, bortak, hombikalka) a slovných spojení (kvaśna juška, šarpnuc sebe betehi, očiviśňe dristac, pakovac sebe čereselka), ktoré si akiste nevšimli v nárečí svojho rodiska. Pri tvorbe a používaní nárečových slov a viet nachádzame množstvo vtipu a dômyselnosti našich predkov i súčasných našincov. A to ešte nehovoríme o melodike pri ich vyslovovaní. Pri lepšom poznaní a uvedomovaní si osobitostí nárečia by sa nemohlo stať, žeby sme ním opovrhovali.
Karol Dzugas