>> Abovský hlásnik Jak pisac a čitac po hutoracki JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI - 1.Časť


Posledné z aktualít:

Ako prežívať PÔST počas pandémie


(22. 2. 2021) Začalo sa pôstne obdobie - čas 40-dňovej duchovnej prípravy na Veľkú noc. Možno sme si to popri každodenných starostiach ani nevšimli. Žijeme monotónne v pavučine opatrení a v odriekaní. Ani veselé fašiangy a zábavy neboli. Nevadí... Dajme si symbol kríža na čelo a otvorme myseľ a srdce. Skúsme sa na život  pozrieť optikou LÁSKY. Každý deň pôstu je príležitosťou na vďačnosť a radosť, za to čo máme, na odpustenie a na modlitbu za niekoho, kto to potrebuje, na optimizmus a dôveru Bohu, že bude dobre. Skúsme popri svojom JA objaviť MY.
TIP: Projekt Milovať a ctiť ponúka seriál Príprava na Veľkú noc v rodine. Nájdete ho na portáli Slovo plus.

Zatvorené obecné úrady!


(17. 2. 2021) Kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii sú obecné úrady zatvorené do odvolania (prípadne fungujú v obmedzenom režime)! Týka sa to aj stavebného úradu v Čani a jeho elokovaného pracoviska na Obecnom úrade Valaliky. Svoje písomné podania na stavebný úrad zasielajte poštou na adresu: Obec Valaliky, Poľná 165/8, Valaliky 044 13 alebo vložte do poštovej schránky obce, ktorá sa nachádza vo vnútri budovy pri vchodových dverách. Odporúčame pri riešení akýchkoľvek úradných záležitostí sa radšej vždy spojiť s obecným úradom telefonicky. Kontakty nájdete na webstránkach obcí.

Potraviny po 10. rokoch


(15.2.2021)  V Nižnej Hutke po desiatich rokoch otvorili predajňu potravín Kaštieľ. Nájdete ju na Hlavnej ulici 141. Otváracia doba od pondelka do soboty je 7:00 - 19:00, v nedeľu od 8:00 do 15:00 hod. Okrem potravín kúpite aj základný drogériový tovar.

Foto - slávnostné prestrihnutie pásky starostkou Ivetou Vasilenkovou.

Sánkovanie na Varhedi


(12.2.2021) Super nám nasnežilo, po metelici vyšlo slniečko. Čo s tým? Hurá na sánkovačku na kopec, ktorý poznajú v celej Európe! Bláznili sa takto na snehu aj naši praprapredkovia? A vôbec mali vtedy sneh?

 

Nové e-mailové kontakty


(8. 2. 2021)  Od nového roka vo viacerých obciach regiónu Hornád majú nové úradné e-mailové adresy. Tie staré už neplatia. Ide o Belžu, Gyňov, Kokšov-Bakšu, Nižnú Hutku, Skároš, Trstené pri Hornáde, Vyšnú Hutku, Vyšnú Myšľu a Ždaňu. V záložke KTO SME nájdete aktuálne kontakty. Aby ste predišli komplikáciám, skontrolujte si pred odoslaním správy aj kontakt (hlavne ak ho máte uložený alebo správu preposielate).

Plošné testovanie sa v okrese zopakuje


(28.1.2021) Skríningové testovanie na covid-19 odhalilo v okrese Košice-okolie viac ako 900 nových pozitívnych prípadov. Pozitivita dosiahla 1,72% a zaradila okres medzi tie, v ktorých sa testovanie znova zopakuje.

Antigénové testovanie v Ždani


(15.1.2021) K víkendovému testovaniu v Košiciach sa pripojí aj Ždaňa. Bezplatné antigénové testovanie prebehne v obci Ždaňa v sobotu 16. januára 2021 od 9:00 hod. do 17:00 hod.

Pri nehode asistoval alkohol


(12.1.2021) Pri nehode vo Vyšnej Myšli 29-ročná vodička nezvládla riadenie, dostala šmyk a vyletela z cesty. Po nehode nafúkala takmer 2 promile. Viac v Korzári.

Zapojte sa do čitateľskej súťaže!


(29.12.2020) Ani v tomto čísle Hlásnika nechýba pravidelná čitateľská súťaž. Odpovedzte, pri akej rieke bojovali muži z nášho regiónu v maďarskej armáde počas II. svetovej vojny, najneskôr do 10. februára 2021 mailom alebo poštou a získajte suvenír z Valalík. Viac o súťaži nájdete v Hlásniku.


Prvé rozhlasové vysielanie z Hanisky


(22.12.2020) V decembri roku 1925 zaznelo prvé rozhlasové vysielanie z rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske. V prvom skúšobnom vysielaní 20. decembra pred 95 rokmi zaznelo: "Haló – rádio – Košice – Haniska."
archiv regionu hornad

JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI - 1.Časť

Úvod do rubriky o nárečiach a abovskom nárečí

      Štátnym a úradným jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk – v jeho spisovnej podobe. S jeho osvojovaním začíname „s prvými dúškami materinského mlieka” a s jeho výukou od najútlejšieho veku v materských a základných školách s pokračovaním na ďalších typoch škôl. Súčasne od najútlejšieho veku sa väčšina obyvateľstva, najmä na vidieku, stretáva s nárečím (dialektom), ktoré je nespisovnou podobou slovenčiny. Toto označenie nárečia (že je nespisovnou podobou slovenčiny) neznamená, že je menejcenné ako úradný jazyk. Práve naopak. Jeho hodnota je v autentickosti jazyka tej-ktorej obce alebo historickej nárečovej oblasti. Lebo (parafrázujem): Štátnemu jazyku sa možno naučiť, ale nárečiu sa musíš narodiť.

      Spisovný jazyk je len jeden, nárečí je množstvo. Hovorí sa „Čo dolina – to reč iná”. V každom kúte Slovenska má nárečie inú podobu. Platí to najmä pre horské oblasti Slovenska, kde sa nárečie líši „od dediny k dedine” práve pre územnú nedostupnosť medzi nimi a tým aj sťažený kontakt ich obyvateľstva medzi sebou v minulosti. Dnes sa tento faktor nedostupnosti zotiera následkom rozvoja dopravnej infraštruktúry a s tým súvisiacej mobility obyvateľstva.

      Nárečie sa používa v rodinách, ale aj v každodennom spoločenskom a pracovnom styku. Vo zvýšenej miere na vidieku, v dedinách a pôvodných usadlostiach. Nárečia sú nehmotným kultúrnym dedičstvom národa spolu s náboženstvom, zvykmi a tradíciami, porekadlami, prísloviami a ostatnou slovesnosťou, ľudovými tancami a ľudovými remeslami. Nie všetci si toto dedičstvo národa, kraja a obce svojho pôvodu uvedomujeme. V súčasnom období sa teší toto kultúrne dedičstvo stvárnené v piesňach, tancoch a ľudovej hudbe zvýšenému záujmu obyvateľstva, ale aj pozornosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu v podobe celoštátnych a regionálnych programov a relácií (napríklad Zem spieva, Zahrajte mi túto).

      V našom každodennom živote má svoje nezastupiteľné miesto spisovný slovenský jazyk, ako aj nárečie. Nie je správny názor, že nárečie je menej cenné ako spisovná slovenčina, že je podradné, nepotrebné, že je len rečou pospolitého ľudu alebo prežitkom starších generácií. Mnohí mladí ľudia majú takýto názor a postoj k reči svojich rodičov a starých rodičov. Pritom je toľko vtipných a čarokrásnych slov (kapurkova, čavargoš, bortak, hombikalka) a slovných spojení (kvašni jak juha, šarpnuc sebe betehi, očivišňe dristac, pakovac sebe čereselka), ktoré si akiste nevšimli v nárečí svojho rodiska. Pri tvorbe a používaní nárečových slov a viet nachádzame množstvo vtipu a dômyselnosti našich predkov i súčasných našincov. A to ešte nehovoríme o melodike pri ich vyslovovaní. Pri lepšom poznaní a uvedomovaní si osobitostí nárečia by sa nemohlo stať, žeby sme ním opovrhovali.                           

Karol Dzugas