Posledné z aktualít:
Videofilm o obci Nižná Myšľa
Do rubriky KTO SME, v ktorej sa prezentujú jednotlivé obce Regionálneho združenia obcí Hornád, pribudla videonahrávka o živote v Nižnej Myšli. Pozrieť si môžete aj videovizitky o Geči, Haniske, Trstenom pri Hornáde, Valalikoch, Vyšnej Myšli a Ždani.
Videli ste nový Abovský hlásnik?
Nie? Nuž kliknite hneď na archív nášho štvrťročníka! Odhaľujeme fluidum noblesy i dušu kameňa. Radíme čo potrebujete, ak chcete stavať. Prinášame rozhovory so šampiónmi. Predstavujeme Veselú päťku a Ľadové labute. A keďže je tu krásna jar, redaktorka Katka pozýva do prírody na netradičnú potulku. Príjemné lúskanie článkov vám prajeme!
Potravinové balíčky do Sokolian
Poverené osoby Slovenského Červeného kríža, Želmíra Bérešová a Blažena Gažová, rozdali v Sokoľanoch ľuďom v hmotnej núdzi 93 potravinových balíčkov. Menný zoznam občanov poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 10-kilové balenie obsahuje základné potraviny: cestoviny, ryžu, olej, múku či mäsové konzervy. Pomoc sa v obci realizuje od r. 2016 v rámci OP potravinovej a materiálnej výpomoci financovanej Európskou Úniou.
Jarná burza kníh
Radi čítate a zháňate staršiu literatúru? Valalická knižnica opäť pripravila burzu. Do 26. marca sú knihy vystavené vo vestibule Obecného úradu Valaliky a v Obecnej knižnici. Zakúpiť si ich môžete za symbolickú cenu 0,20 €/ks.
Pôstne inšpirácie veľkých osobností
Pôstne obdobie sa prehuplo do svojej druhej polovice. Ani ste si to nevšimli? A načo je pôst vlastne dobrý?
Stíšiť sa, niečo si odoprieť, pomôcť či obdarovať, odľahčiť telo i dušu.
Ponúkame vám desať výrokov veľkých osobností Cirkvi, v ktorých slovách určite nájdete inšpiráciu i odpovede. KLIK TU.
Auto v Hornáde
V sobotu večer (17. 2. 2018) sa v Ždani stala vážna dopravná nehoda. Auto, ktoré riadil 18-ročný muž najprv zrazilo chodca, potom letelo desiatky metrov a nakoniec skončilo v Hornáde. Zrazeného 59-ročného muža okamžite previezli do nemocnice. Podstúpil náročnú operáciu, napriek snahe lekárov však zraneniam podľahol. Viac čítajte v Korzári.
Sociálne poradenstvo v Haniske
V regióne máme ďalšiu možnosť bezplatného sociálneho poradenstva pre osoby, ktoré sú v náročnej sociálnej situácii z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, dôchodkového veku alebo chudoby. V Haniske ju začalo poskytovať OZ Cassovia Academica každú druhú stredu v mesiaci (v nepárnych týždňoch) v čase od 8:00 do 15:30 hod. v modrom salóniku na Obecnom úrade. Vedia Vám poradiť, pomôcť a odborne Vás sprevádzať.
Nábor do FS Abovčan
Rád spievaš či tancuješ? Chceš byť súčasťou skvelého kolektívu? Neseď doma a SKOČ DO TANCA SPOLU S NAMI!
Privítame Ťa pondelok a štvrtok o 18.00 hod v areáli FK Čaňa (bývalé fitness centrum). Pred príchodom sa informuj na 0908 988 684 u Jozefa Ilenina alebo na FB: Folklórny súbor Abovčan.
Poďakovanie z Belže
„Ďakujem za uverejnenie článku (pozn. red. Grófka z Betliara v Belži - Poradila deťom v AH č.4/2017). Detičky, ktorých sa týkal, boli veľmi prekvapené a šťastné, že aj o nich sa píše. Číslo si aj odložili :-). Je to pre nich povzbudzujúce i do ďalších aktivít." Napísala do redakcie Katka Hanušovská Tóthová z OZ Belžanskí priatelia. Veľmi si to ceníme!
Gratulujeme víťazom fotosúťaže
Regionálna fotosúťaž „Ako Čaňu vidím ja”, ktorú ešte v lete vyhlásila obec, má svojich víťazov. Odborná porota zvolila za najlepšiu fotografiu Pohľad na večernú Čaňu od Jána Falisa. Na ďalších miestach skončili Jozef Ilenin a Štefan Schnurer. Spolu s ďalšími súťažnými fotkami sa aj ich zábery stanú súčasťou obecného kalendára Čane na budúci rok. Víťazná snímka:
O našej abovskej identite - 1.časť
ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA
ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...
Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK...
Tisícročný názov
Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?
Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.
Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).
Hľadanie pokračuje
V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica.
A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí „hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí „hutorja po zempľinski”, my Abovčania „ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”...
Hore je dole a naopak
Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín.
Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko")...
Ladislav Bartko