>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 1.časť


Posledné z aktualít:

Rozbor vody v Košickej Polianke


Pri príležitosti dňa vody môžu občania Košickej Polianky doniesť vzorku vody zo studne na rozbor vo štvrtok 22. marca medzi 8.00 až 9.00 hod. na obecný úrad. Vzorku je potrebné doniesť v sklenenej fľašy označenej súpisným číslom domu.

Výluka pri Haniske


Na železničnom úseku Haniska - Veľká Ida je naplánovaná výluka v dňoch 18. až 21. marca v čase od 7.15 hod. do 12.20 hod. Na trati prebehne výmena betónových podvalov, doplnenie štrkového lôžka a ďalšie úpravy. Cestujúci budú prepravovaný náhradnou autobusovou dopravou.

Mesiac kníh v sokoľanskej knižnici


Obecná knižnica v Sokoľanoch
pozýva všetkých čitateľov na deň otvorených dverí. V piatok 15. marca o 9.30 hod. sa uskutoční prednáška spojená s marcom - mesiacom kníh.

Kvapka krvi v Sokoľanoch


Červený kríž Košice-okolie
v spolupráci s miestnym spolkom Červeného kríža organizuje v sobotu 9. marca v kultúrnom dome Sokoľany mobilný odber krvi. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0905447820 alebo priamo na obecnom úrade v Sokoľanoch.

Fašiangová zabíjačka


Košická Polianka
a Kultúrne centrum Abova pripravili pre všetkých gurmánskych priaznivcov tradičnú fašiangovú zabíjačku s bohatým kultúrnym programom. Na zábave 2. marca vystúpia v kultúrnom dome Košickej Polianky ŽSS Poľančanka, MSS Košicke špivaci a FS Jahodná.

Ambulancia v Haniske


V zdravotnom stredisku v Haniske bude od utorka 19. februára otvorená nová ambulancia všeobecného lekára. Ordinačné hodiny sú v utorok a štvrtok od 8.00 do 14.00 hod.


Železiar naďalej oslavuje


(12.2.2019)   Folklórny súbor Železiar pokračuje v oslavách 55. výročia založenia vo veľkom štýle. 24. februára vystúpi v Štátnom divadle v Košiciach s programom Ňe jeden, ňe dva, ani ňe tri. Hlavný program obohatia sprievodné podujatia. Aktuálne informácie na stránke súboru TU.


Valentínska zábava


(10.2.2019)   Zažite 16. februára o 19.00 hod. nezabudnuteľňú Valentínsku zábavu v kultúrnom dome v Seni. Hudobným večerom vás budú sprevádzať DuoSpectrum a DJ Robo.


Pošta hľadá doručovateľa


(7.2.2019)   Slovenská pošta hľadá pre Poštovné stredisko Trstenné pri Hornáde doručovateľa. Z dôvodu nedostatku personálu je toto stredisko od 1. februára zatvorené až do odvolania. Viac informácií o pracovnom mieste nájdete TU.

Nepremeškajte žiadne podujatie


(7.2.2019)   Nepremeškajte žiadne kultúrne, spoločenské ani športové podujatie v roku 2019. Všetky aktuálne akcie v mikroregióne Hornád nájdete v Kalendári podujatí.
archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 1.časť

ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA

 

ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...

Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK.

 

Tisícročný názov

Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?

  Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.

  Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).

 

Hľadanie pokračuje

V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica. 

A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski”, my Abovčania ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”

 

Hore je dole a naopak 

   Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín. 

   Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko").

 

Ladislav Bartko