>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 1.časť


Posledné z aktualít:

Záhradkári pozývajú do Ždane


(21.9.2023)  ZO SZZ v Ždani pozýva na záhradkársku výstavu ovocia a zeleniny do kultúrneho domu v nedeľu 24. septembra od 13:00 hod., poobede prebehne vyhodnotenie súťaží o Jablko roka, naj záhradnícky exponát a súťaž v aranžovaní. Z donesenej úrody pestovateľov sa budú vážiť zemiak a tekvica, tie najťažšie získajú odmenu. Výstavu môžete navštíviť aj v pondelok 25. 9. od 8.00 do 12:00 hod.

Poďakovanie otcovi Paľovčíkovi


(15.9.2023)  Takmer 15 rokov bol v božej pastoračnej službe v gréckokatolíckej farnosti Nanebovstúpenia Pána v Belži Peter Paľovčík. Kňazské povinnosti ho už vedú inde. Veriaci z Belže a z filiálky v Gyňove mu posielajú za jeho vľúdnu a obetavú prácu veľké ďakujem. Jeho nástupcom sa stal Stanislav Zimovčák – deviaty duchovný otec vo farnosti od jej obnovenia v roku 1968.


Na snímke Peter Paľovčík v chráme s rodinou.

Furmani a folkloristi - už túto sobotu


(6.9.2023)  Srdečne vás pozývame v sobotu 9. septembra na dve krásne podujatia.
   Do Vyšnej Myšle na Furmanské preteky, kde od 9:00 hod. predvedú svoju šikovnosť furmani so svojimi koňmi. Súčasťou akcie sú rôzne detské atrakcie, umelecký kováč, občerstvenie a tombola.
   Do Skároša na Abovské folklórne slávnosti, kde program začne o 14:00 hod. Predstavia sa folklórne súbory z Abova, zapojiť sa môžete aj do škôl tanca a spevu i remeselných tvorivých dielní.
   Viac o podujatiach na plagátikoch v kalendári podujatí.

Pestrý prázdninový víkend


(25.8.2023)  Leto pekne fičí a je pred nami pestrý prázdninový víkend. Kam ísť? Ponúk je hneď niekoľko.
   V sobotu 26. augusta slávia v Haniske Deň obce, o tretej do miestneho amfiteátra zavítajú aj hráči HC Košice a FC Košice, vystúpia folklórne súbory a Roland z Čirča. Ak máte radi atmosféru jarmoku, vyberte sa v sobotu do Ždane na Ždaniansky jarmok. Program začína o jednej a zabavia vás Vilo Kalman, Tomáš Oravec i hudobná skupina Sady „N”. 
   Pre priaznivcov turistiky a prírody organizuje obec Skároš už 43. ročník Prechodu Slanskými vrchmi, zraz je v nedeľu 27. augusta o 10:30 pred obecným úradom. 
   Podrobnosti nájdete v pozvánkach v našom kalendári podujatí - TU.

Obnovili valalický kanál


(19.8.2023)  Odvodňovací kanál vo Valalikoch, vybudovaný ešte za socializmu, obnovili novými metódami, šetrnejšími k prírode. Prečistili 2,5 km úsek. Kanál idú prekladať aj do novej časti (v dĺžke 1777 m) a bude ústiť do pôvodného kanála. Tým sa zabezpečí zachytávanie prepadových vôd a odvodnenie celého územia výstavby budúcej automobilky Volvo. Kanál počíta aj s novou rekreačnou zónou. Vytvoria sa biokoridory, izolačná zeleň. Štátny podnik Hydromeliorácie chce kanál prenajímať miestnym združeniam a komunitám. 
Zdroj: Hlavné správy RTVS 
(Celú reportáž si môžete vypočuť v archíve RTVS 16.8., minutáž 42:55)

O našom regióne v TV AHOJ


(15.8.2023)  Rozmanitosť a jednota nášho regiónu zaujala internetovú televíziu a noviny východného Slovenska TV AHOJ. Zavítala k nám ešte počas našich spoločných osláv a v rozhovore so starostami Čane, Gyňova, Nižnej Myšle, Skároša a Ždaňe zisťovala, ako funguje spolupráca 17 obcí pod hlavičkou Regionálneho združenia obcí Hornád. Ich 4-minútovú videoreportáž si môžete pozrieť a hlavne vypočuť na tomto linku - TU. Oplatí sa :) 
    Ak ste ešte nevideli fotografie z osláv Dňa RZOH, tak šup klik na fotogalériu. Pridali sme tam zopár nových foto od Milana Bagoniho zo Skároša.

LETNÁ SÚŤAŽ :))


(25.7.2023)  V súťažení s našim webom RZOH pokračujeme ďalej! Tentoraz nájdite odpoveď na otázku: Ako sa volá skalný výtvor vo Vyšnej Myšli, ktorý je zvyškom lávového prúdu z útrob vulkánu Bradlo? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 15. augusta 2023. Nezabudnite uviesť svoju adresu a telefonický kontakt.

Zo zaslaných odpovedí na otázku z Abovského hlásnika č. 1/2023 sme vylosovali Zuzanu Čigášovú z Čane. Odmeníme ju vecnou cenou a posedením pri kávičke. Gratulujeme! A aká bola správna odpoveď na otázku: Meno ktorého grófa nesie kaštieľ v Sokoľanoch? Žiadneho. Jeho majiteľmi boli viaceré grófske rodiny Stahremberg a Péchy-Zichy.

Leto s Abovským hlásnikom


(7.7.2023)  Domáce zlato. Poľovníci a muzika. Symbolické dvanástky. Srdce pre zákazníkov. Veľké ďakujem. Starovek a večné sľuby. Čo sa skrýva za týmito titulkami? Otvorte si letné číslo Abovského hlásnika - štvrťročníka nášho regiónu a objavujte! Udalosti, príbehy, ľudské osudy, ... Prajeme vám pekné čítanie.


Všetky čísla nájdete v archíve - TU

Oslavy RZOH už tento víkend!


(21.6.2023) Oslávte s nami po 18. raz spolupatričnosť regiónu Hornád, jeho rozmanitosť a korene, ale zároveň jednotu a vzájomnú toleranciu. Jednotlivé obce si pre vás pripravili pestrý kultúrny program s finálovou bombou - Peter Bič Project. Tešíme sa na vás pod slniečkom, pri dobrom pive a guláši v amfiteátri v Skároši!

Valalický jarmok je tu!


(13.6.2023) Srdečme pozývame na Dni obce Valaliky a 28. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začnú v piatok 16.júna športovými podujatiami. V sobotu 17.júna o 14.00 hod. vystúpia v programe miestni žiaci a folklórne kupiny, terchovský orchester ľudových nástrojov BOBÁŇOVCI, ŽSS Čriepky, FS Terchovec a DsFS Terchovček. Ťahákom podujatia je vystúpenie Lukáša Adamca s kapelou. Jarmok obohatí vyhodnotenie športových súťaží a súťaže o najkrajšiu záhradku, tombola, výstava hydiny a vtáctva, stánky remeselníkov i pestré tvorivé dielne.

archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 1.časť

ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA

 

ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...

Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK.

 

Tisícročný názov

Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?

  Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.

  Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).

 

Hľadanie pokračuje

V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica. 

A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski”, my Abovčania ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”

 

Hore je dole a naopak 

   Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín. 

   Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko").

 

Ladislav Bartko