>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 1.časť


Posledné z aktualít:

Nábor do FS Abovčan


Rád spievaš či tancuješ? Chceš byť súčasťou skvelého kolektívu? Neseď doma a SKOČ DO TANCA SPOLU S NAMI!
Privítame Ťa pondelok a štvrtok o 18.00 hod v areáli FK Čaňa (bývalé fitness centrum). Pred príchodom sa informuj na 0908 988 684 u Jozefa Ilenina alebo na FB: Folklórny súbor Abovčan.

Poďakovanie z Belže


„Ďakujem za uverejnenie článku (pozn. red. Grófka z Betliara v Belži - Poradila deťom v AH č.4/2017). Detičky, ktorých sa týkal, boli veľmi prekvapené a šťastné, že aj o nich sa píše. Číslo si aj odložili :-). Je to pre nich povzbudzujúce i do ďalších aktivít." Napísala do redakcie Katka Hanušovská Tóthová z OZ Belžanskí priatelia. Veľmi si to ceníme!

Gratulujeme víťazom fotosúťaže


Regionálna fotosúťaž „Ako Čaňu vidím ja”, ktorú ešte v lete vyhlásila obec, má svojich víťazov. Odborná porota zvolila za najlepšiu fotografiu Pohľad na večernú Čaňu od Jána Falisa. Na ďalších miestach skončili Jozef IleninŠtefan Schnurer. Spolu s ďalšími súťažnými fotkami sa aj ich zábery stanú súčasťou obecného kalendára Čane na budúci rok. Víťazná snímka:

Štvrtý Abovský hlásnik prichádza


Kto porazil draka a kde sa ukrýva tajomný Balwankew? Aké vízie majú noví zástupcovia nášho regiónu v zastupiteľstve KSK? Ako urobiť dobré fotky a vianočné perníčky? Využívate už sociálny taxík? 

Nové štvrté číslo Abovského hlásnika a zároveň posledné v roku 2017 prináša rady, inšpirácie aj príbehy. Prajeme vám príjemné a objavné čítanie :) Redaktori Katka, Monika, Veronika a Tóno

Pohár majstrov v Kokšove-Bakši


Dobrovoľní hasiči v Kokšove-Bakši majú veľkú radosť. Putovný pohár pre majstrov okresu v kategórii muži nad 35 rokov už majú doma! Odovzdal im ho predseda Miroslav Semanič na schôdzi územnej organizácie DPO SR Košice-okolie. Ďakujeme, že chlapi úspešne prezentujú obec aj náš región.

Haniska pozýva na komédiu


Divadelná komédia Zlatá baňa v podaní Mareka Majeského, Andrei Karnasovej, Mariána Labudu ml. a Andrei Profantovej v Haniske! Vo štvrtok 30. novembra v Kultúrnom dome o 18.00 hod. Načo chodiť do Košíc? Vstupenky v hodnote 10,- eur si môžete zakúpiť na Obecnom úrade v Haniske.

Burza kníh vo Valalikoch


Valalická obecná knižnica vyradila 460 kusov kníh, starých alebo poškodených. Od 18. septembra do 26. novembra 2017 si ich môžete prostredníctvom burzy za symbolickú cenu 0,20 €/ks zakúpiť. Burza je otvorená: pondelok 12.30-15.30, streda 7.30-12.00 a 12.30-18.30, štvrtok 7.30-12.00 a 12.30-15.30.

TIP redakcie: Seminár Financie podľa Biblie


Pozývame Vás na celodenný seminár „Financie podľa Biblie”, určený pre laickú verejnosť. Rečníkom je Peter Briscoe z Holandska, ktorý sa dlhé roky zaoberá témou financií z biblickej perspektívy a ponúka praktické riešenia pre dnešný život kresťana. Seminár prebehne v sobotu 25. novembra od 9:00 do 16:30 vo Veritase v Košiciach (vedľa Dominikánskeho kostola). Kvôli obmedzenej kapacite je nutná registrácia. Viac info v pozvánke.

Jesenný Abovský hlásnik vytlačený!


Je tu babie leto a s ním aj tretí Abovský hlásnik. Kým odznejú slnečné dni, nájdete vo svojich schránkach čerstvý farebný výtlačok. Dozviete sa kto kandiduje do parlamentu Košického samosprávneho kraja, čo o našom regióne Hornád prezradil Števo Skrúcaný a Biba  Ondrejková.
Viete správne parkovať? Poznáte technickú pamiatku vo Vyšnej Myšli? Aké super projekty sa podarilo v obciach zrealizovať? Dočítate sa v novom Abovskom hlásniku! Už aj na webe v ARCHÍVE :)

Pestovateľ marihuany z Geče vo väzbe


Pri domovej prehliadke sa u Kamila Z. (27) z Geče našlo 7 kusov 50-litrových vriec, v ktorých bolo 461 gramov sušiny s priemerným obsahom 12,3 percenta THC. Okresný súd Košice– okolie rozhodol o jeho vzatí do väzby pre zločin nedovolenej výroby, držania a obchodovania s omamnými látkami. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Viac čítaj v Korzári.
archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 1.časť

ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA

 

ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...

Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK...

 

Tisícročný názov

Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?

  Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.

  Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).

 

Hľadanie pokračuje

V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica. 

A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski”, my Abovčania ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”... 


Hore je dole a naopak 

   Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín. 

   Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko")...

 

Ladislav Bartko