Posledné z aktualít:
Okúste život v praveku
Vráťte sa na tri dni (24. až 26. augusta) do predhistorickej doby a zažite každodenný život v pravekej osade na Várhegy pri Nižnej Myšli. Vyskúšajte odlievanie bronzu, vypaľovanie keramiky, stavbu pece a mnohé ďalšie praveké práce. Nenechajte si ujsť 7. ročník podujatia Návrat na Várhegy. Odporúčame :))
V Kokšove-Bakši bezpečnejšie
Kokšov-Bakša získala z Ministerstva vnútra SR finančné prostriedky vo výške 5000 eur na realizáciu projektu „Inštalácia kamerového systému v obci Kokšov-Bakša”. Vybudovaný kamerový systém bol spustený do prevádzky koncom júla a úspešne dohliada na bezpečnosť obyvateľov obce.
Futbalisti z nášho regiónu dobojovali
V 2. kole prestížnej súťaže Slovnaft Cup privítalo doma mužstvo FK Čana fortunaligovú Podbrezovú. Na zápas prišlo okolo 350 divákov. „Bol to pre nás menší futbalový sviatok, veď prvoligista tu nechodí každý deň,” povedal čaniansky kapitán Jaroslav Gorej, napriek vysokej prehre 0:5. V dramatickom zápase sa stretli FK Geča 73 s Kechnecom. Po vyrovnanom stave 1:1 sa po polčase do dvojgólového vedenia dostal FK Kechnec. Ani početná prevaha na ihrisku po hre rukou a následná využitá penalta nepomohla našim futbalistom vyrovnať a podľahli 3:2. Tretie mužstvo FK Hornád Ždaňa skončilo už v 1. kole súťaže po prehre 3:7 s regionálnym kolegom FK Geča 73. Viac podrobností o súťaži TU.
BMW do Hanisky nepríde
Miliardová investícia nemeckej automobilky BMW nepoputuje do priemyselného parku Haniska. „Viem, že názory na vznik tohto priemyselného parku boli rôzne, ale plusy by predsa len prevládali nad mínusmi," vraví starosta Hanisky Miloš Barcal. Závod by zabral 900 hektárov a zamestnával by okolo tisíc ľudí. Namiesto Hanisky sa spoločnosť BMW rozhodla postaviť automobilku v maďarskom Debrecíne. Výhodná lokalita strategického parku Haniska a dostupná pracovná sila sú pozitívne faktory pre získanie nového investora. Čítajte viac v Korzári TU.
Obnovené sedenie pri Koscelku
Na lúke pri Koscelku neďaleko Nižnej Myšle čaká na turistov nové posedenie. Verejnoprospešní pracovníci s L. Ruščákom st. postavili drevené lavice a stoly. Veríme, že vydržia aspoň tak dlho, ako tie pôvodné. Veď sú určené na oddych všetkým okoloidúcim.
Nový Hlásnik prichádza rozžiariť letné dni!
Čas prázdnin a dovoleniek je v plnom prúde a čítanie nového Abovského hlásnika vám určite spríjemní chvíle pohody a oddychu. Granáty, kidle, celebrity,... Okrúhle oslavy nášho regiónu, obce Valaliky i chrámu v Belži. Pestré a slnečné strany odkryvajú aj plány jednotlivých obcí do budúcna a úspechy mládeže ,,od Hornádu,, na súťažiach. A ešte viac... Druhé číslo je uložené aj v archíve - TU.
V prestížnej futbalovej súťaži mužstvá z nášho regiónu
Na jubilejnom 50. ročníku Slovnaft Cupu zabojujú o titul „Víťaz Slovenského pohára“ tri mužstvá z nášho regiónu. Nováčik súťaže TJ HORNÁD Ždaňa privíta 22. júla o 17.00 hod v domácom prostredí FK Geča 73. Futbalisti FK Čaňa odohrajú zápas na súperovom ihrisku proti FK Košická Nová Ves tiež 22. júla o 17.00 hod. Z rekordných 236 prihlásených tímov je 60 z východu. Príďte povzbudiť svojho favorita už túto nedeľu. Informácie o priebehu súťaže a mužstvách nájdete TU.
Nové tribúny v Ždani
Futbalový priaznivci v Ždani si môžu futbalové zápasy v V. lige Košicko-gemerskej-dospelí (VsFZ) vychutnávať na nových tribúnach z kapacitou 112 miest na sedenie. O celkový náklad 24 731 EUR sa obec podelila so Slovenským futbalovým zväzom, ktorý sa prostredníctvom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu podieľal sumou 10 000.- EUR.
Gečanka pokrstila CD
Ženská spevácka skupina z Geče nahrala s cimbalovou muzikou Tomáša Oravca svoje už piate CD. Do života ho uviedli krstom, šampanským nešetril krstný otec starosta obce Patrik Rusňák. Nechýbala ani veľká ružová torta s kvietkami.
Požiar v Košickej Polianke hasili takmer tri hodiny
S rozsiahlym požiarom haly v Košickej Polianke, ktorý vypukol v stredu večer, bojovali takmer tri hodiny dobrovoľní hasiči z obce a profesionáli z Košíc a Bidoviec. Na mieste mali šesť kusov techniky, zasahovalo 14 hasičov. „Predpokladáme, že niekto zapálil predmety v hale a začalo horieť. Príčinou požiaru je úmyselné zapálenie neznámou osobou,“ skonštatovali. Budova v tomto roku bola podpálená už druhýkrát. Prípad vyšetruje polícia, po páchateľovi pátra.
Čítajte viac v Korzári: TU
O našej abovskej identite - 1.časť
ABOV VYCHÁDZA ZO ZABUDNUTIA
ABOV. Ešte neubehlo veľa času odvtedy, čo sme sa s pomenovaniami a slovami Abov, Abovčan, abovský, abovčina v širšom verejnom jazykovom dorozumievaní mohli stretnúť len veľmi zriedkavo. Z rozhlasu sa ozývali spišské, šarišské a zemplínske ľudové piesne, ale abovské...? Akoby ich nebolo. Pre Bratislavčana alebo trebárs aj pre Zvolenčana východniar mohol byť maximálne Spišiak, Šarišan a Zemplínčan, o nejakom Abovčanovi v živote nepočul...
Dnes je situácia lepšia. Uvedené slová výrazne zvýšili svoju frekvenciu v mediálnom priestore. Zásluhu na tom máme predovšetkým my Abovčania. O svojej oblasti hovoríme ako o Above, svoje piesne, nárečia a mnohé ďalšie naše hodnoty označujeme za abovské, aj tlačový orgán nášho regionálneho združenia nesie meno ABOVSKÝ HLÁSNIK...
Tisícročný názov
Aký pôvod má tento náš názov? Prečo pred pár desaťročiami takmer upadol do zabudnutia?
Pôvod názvu Abov úzko súvisí s dejinami našej oblasti, konkrétne s udalosťami po smrti prvého uhorského kráľa Štefana I. (1038). Územím obývaným našimi starými slovenskými predkami, po ľavej strane Hornádu od juhu na sever postupujúce maďarské obyvateľstvo muselo svoj postup zastaviť (niekoľko kilometrov južne od dnešnej slovensko-maďarskej hranice), a to až dovtedy, kým sa mu nepodarilo zlomiť odpor posádky hradu ležiaceho na opačnej strane Hornádu, pri obci Seňa, známeho pod názvom Starý hrad.
Toto maďarské obyvateľstvo v tom čase vybudovalo „új vár”, teda „nový hrad”, a keďže to bolo v rokoch vlády kráľa Samuela Abu (1041 – 1044), názov hradu neskôr dostal podobu Abaújvár (dnes slúži ako názov dediny, ktorá tam vznikla), v preklade „Abov Novohrad”. Na dlhý čas sa hrad stal sídlom neskôr vytvorenej administratívno-správnej oblasti (komitátu, stolice).
Hľadanie pokračuje
V našej staršej odbornej literatúre sa postupne vystriedalo používanie viacerých podôb názvu tejto stolice - Abovnovohradská, Abaujvárska, Abaujská, až sa nakoniec (približne od polovice minulého storočia) ustálila terajšia podoba ABOV. Dodajme, že náš dnešný Abov územne tvorí len severnú časť bývalej stolice (jej južná polovica po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadla Maďarsku) a po zrušení stolíc (žúp) reprezentuje jednu z našich etnograficko-nárečových oblastí. Jej južnú hranicu tvorí slovensko-maďarská štátna hranica.
A práve v „premenlivosti” názvu našej stolice (popri tom, že patrí medzi malé, navyše s etnicky zmiešaným obyvateľstvom) zrejme treba hľadať odpoveď na vyššie vyslovenú druhú otázku – o príčinách jeho vytrácania sa z nášho vedomia v nedávnej minulosti. Nemal dosť času na to, aby zapustil korene a natrvalo sa zaužíval. A tak na rozdiel od Šarišanov, ktorí „hvarja po šariski”, alebo Zemplínčanov, ktorí „hutorja po zempľinski”, my Abovčania „ňehutorime po abovski, aľe po hutoracki”...
Hore je dole a naopak
Ešte jedna poznámka. Na označovanie polohy menších častí väčších územných oblastí sa popri štandardnom spôsobe podľa svetových strán (S-J-V-Z) niekde ešte využíva aj označovanie podľa ich nadmorskej výšky. Tú určuje najmä smer vodných tokov. Takže sa sem-tam stretávame s označeniami typu horný Šariš, dolný Zemplín.
Rieky v našom Above (Hornád, Torysa, Olšava) tečú od severu na juh, mohli by sme teda - ak by sme to uznali za potrebné - hovoriť o severnom, strednom a južnom Above. Na nemalé prekvapenie našimi najjužnejšími, teda dolnoabovskými, obcami (napr. Trstené pri Hornáde a Skároš) vedie náučný chodník „Horný Abov” (akoby podľa názvu „Horné Uhorsko")...
Ladislav Bartko