>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 2. časť


Posledné z aktualít:

Rozbor vody v Košickej Polianke


Pri príležitosti dňa vody môžu občania Košickej Polianky doniesť vzorku vody zo studne na rozbor vo štvrtok 22. marca medzi 8.00 až 9.00 hod. na obecný úrad. Vzorku je potrebné doniesť v sklenenej fľašy označenej súpisným číslom domu.

Výluka pri Haniske


Na železničnom úseku Haniska - Veľká Ida je naplánovaná výluka v dňoch 18. až 21. marca v čase od 7.15 hod. do 12.20 hod. Na trati prebehne výmena betónových podvalov, doplnenie štrkového lôžka a ďalšie úpravy. Cestujúci budú prepravovaný náhradnou autobusovou dopravou.

Mesiac kníh v sokoľanskej knižnici


Obecná knižnica v Sokoľanoch
pozýva všetkých čitateľov na deň otvorených dverí. V piatok 15. marca o 9.30 hod. sa uskutoční prednáška spojená s marcom - mesiacom kníh.

Kvapka krvi v Sokoľanoch


Červený kríž Košice-okolie
v spolupráci s miestnym spolkom Červeného kríža organizuje v sobotu 9. marca v kultúrnom dome Sokoľany mobilný odber krvi. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0905447820 alebo priamo na obecnom úrade v Sokoľanoch.

Fašiangová zabíjačka


Košická Polianka
a Kultúrne centrum Abova pripravili pre všetkých gurmánskych priaznivcov tradičnú fašiangovú zabíjačku s bohatým kultúrnym programom. Na zábave 2. marca vystúpia v kultúrnom dome Košickej Polianky ŽSS Poľančanka, MSS Košicke špivaci a FS Jahodná.

Ambulancia v Haniske


V zdravotnom stredisku v Haniske bude od utorka 19. februára otvorená nová ambulancia všeobecného lekára. Ordinačné hodiny sú v utorok a štvrtok od 8.00 do 14.00 hod.


Železiar naďalej oslavuje


(12.2.2019)   Folklórny súbor Železiar pokračuje v oslavách 55. výročia založenia vo veľkom štýle. 24. februára vystúpi v Štátnom divadle v Košiciach s programom Ňe jeden, ňe dva, ani ňe tri. Hlavný program obohatia sprievodné podujatia. Aktuálne informácie na stránke súboru TU.


Valentínska zábava


(10.2.2019)   Zažite 16. februára o 19.00 hod. nezabudnuteľňú Valentínsku zábavu v kultúrnom dome v Seni. Hudobným večerom vás budú sprevádzať DuoSpectrum a DJ Robo.


Pošta hľadá doručovateľa


(7.2.2019)   Slovenská pošta hľadá pre Poštovné stredisko Trstenné pri Hornáde doručovateľa. Z dôvodu nedostatku personálu je toto stredisko od 1. februára zatvorené až do odvolania. Viac informácií o pracovnom mieste nájdete TU.

Nepremeškajte žiadne podujatie


(7.2.2019)   Nepremeškajte žiadne kultúrne, spoločenské ani športové podujatie v roku 2019. Všetky aktuálne akcie v mikroregióne Hornád nájdete v Kalendári podujatí.
archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 2. časť

O PôVODE NÁZVU HORNÁD

 

Rieka Hornád je nami Abovčanmi odnepamäti vnímaná ako "naša", ako jedna z najvýraznejších osobitostí prírodných pomerov našej oblasti, a teda ako jeden zo znakov našej abovskej identity. Nič na tom nemení ani to, že preteká aj územiami susediacich stolíc – Spiša a Šariša. Jej názvom sa dnes hrdia viaceré folklórne skupiny a súbory pôsobiace v našej oblasti, ba jeho názov si osvojil aj náš mikroregión HORNÁD

 

Hádanky v etymológii 

Hneď na úvod treba uviesť, že náš Hornád patrí do kategórie väčších, svojím spôsobom významných riek. Názvy takýchto tokov sú spravidla staršie ako pomenovania malých riek, riečičiek a potokov. O nich platí, že dokázali odolať tlaku rôznych zmien etnicko-jazykových pomerov svojich používateľov a zachovali si svoju pôvodnú, neraz len nepatrne zmenenú, podobu. Najmä práve preto značne sťažujú všetky pokusy o výklad ich pôvodu.

Tak je to aj s naším Hornádom. O etymológiu, teda o výklad pôvodu názvu sa doteraz pokúšalo mnoho našich i cudzích historikov a jazykovedcov. Výsledkom ich úsilia je celý rad teórií, neraz aj úplne protichodných. Aspoň stručne niekoľko zovšeobecňujúcich záverov o týchto ich pokusoch:

 1.

Východiskom pre všetky úvahy sú najstaršie známe záznamy názvu našej rieky v Anonymovej kronike z obdobia okolo roku 1200, a to v podobe Honrat, Honrad. K tomu sa pridružil aj poznatok, že Anonymus existenciu tohto názvu predpokladal už v období pred príchodom Maďarov do povodia hornej Tisy, teda pred 10. storočím, a teda naznačil jeho slovansko-slovenský pôvod.

 2.

Všetci autori usilujúci sa  o etymológiu názvu Hornád museli zohľadňovať zložitosť problematiky danú nielen značnou veľkosťou a členitosťou terénu, ale aj veľkou rozmanitosťou a pestrosťou vývinu etnicko-jazykových pomerov oblasti (na začiatku letopočtu germánske kmene, po nich Kelti, neskôr Slovania, slovansko-avarské spolužitie, Maďari, nemeckí kolonisti, skupiny Poliakov, Rusov, Valachov...). Úmerne s  rôznymi spôsobmi vyrovnania sa s touto zložitosťou autori prác celkom prirodzene dospeli k rôznym záverom – jedni o neznámom predslovanskom, iní o maďarskom alebo nemeckom pôvode a v najväčšom počte tí, čo názvu Hornád priznávajú slovansko-slovenský pôvod, pričom toto tvrdenie dokladajú vierohodnými (aj archeologickými) argumentmi.

 3.

Podľa nášho najlepšieho etymológa z ostatného obdobia, prof. Šimona Ondruša, s čím sa možno bez problémov stotožniť, rieka Hornád má svoje pomenovanie podľa slov hora – horný s príponou -at:-ad, čo treba chápať tak, že pre prichádzajúcich kolonistov z juhu prameň Hornádu bol ďaleko na severe – "hore" a príponu -ad možno označiť za pozostatok z praslovančiny – "voda": Horn-ad, Hornad. 


Ladislav Bartko