>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 3. časť


Posledné z aktualít:

Oslavy regiónu sa blížia!


(22.6.2024)  Vyberme si kalendár a zapíšme si dátum nedeľa 30. júna, 14:00 hod. Prečo? V ten deň oslavujeme Deň Regionálneho združenia obcí Hornád v amfiteátri v Skároši. Stretneme sa spolu už po 19-krát pri bohatom občerstvení, detských atrakciách i hudbe a speve našich folklórnych skupín. A kto bude hosť večera? Skupina GALAXIS - Žbirka revival :)  



Ďalšie podujatia nájdete v našom Kalendári podujatí :)

Príď na regionálny futbalový turnaj


(13.6.2024)  Šesť mužstiev z obcí regiónu Hornád - Čaňa, Haniska, Kokšov-Bakša, Sokoľany, Trstené pri Hornáde a Ždaňa - si zmerajú sily na futbalovom ihrisku v Ždani na Futbalovom turnaji RZOH. Príď ich povzbudiť v sobotu 15. júna, hra začína o 9:00 hod.
Kto tento rok získa putovný pohár? 

Pozývame na Valalický jarmok


(9.6.2024)  Srdečne pozývame na Dni obce Valaliky29. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začínajú v piatok 14.júna o 17:30 hod. Behom od studničky ku studničke (registrácia bežcov od 17.00 v KD Valaliky). Sobota 15.júna patrí športu - na futbalovom ihrisku sa hrá minifutbal mužov a v športovej hale stolnotenisový turnaj - a tiež Valalickému jarmoku s kultúrnym programom od 13:00 na dopravnom ihrisku. Okrem miestnych zoskupení vystúpi Maroš Bango, FS Železiar z Košíc a Adam Ďurica. Bude aj tombola, výstava hydiny a vtáctva drobnochovateľov, stánky remeselníkov a tvorivé dielne dielne pre deti.

Pozývame na Beh Vyšnou Myšľou


(30.5.2024)  Bežecký klub obce (BKO) Vyšná Myšľa a obec srdečne pozývajú túto sobotu 1. júna na 18. ročník Behu Vyšnou Myšľou. Oslávte Medzinárodný deň detí behom! Trať povedie pekným prírodným prostredím a vybrať si môžete dĺžku od 60 m pre najmenších až po 7 km. Prezentácia prebehne na futbalovom ihrisku od 12:30 hod. Na každého pretekára čaká unikátna medaila a pre deti je pripravená aj tombola. Podrobnejšie informácie nájdete na FB stránke BKO Vyšná Myšľa.



Pozvánky na ďalšie podujatia nájdete v našom kalendári - TU

Pozývame na folklórny festival do Čane


(10.5.2024)  Obec Čaňa, kultúrna komisia a čanianske ľudové spevácke skupiny vás pozývajú na 2. ročník Čanianskeho folklórneho festivalu ľudových piesní v nedeľu 12.5.2024.  Festival začína o 14:30 hod. sprievodom od obecného úradu k amfiteátru, kde vystúpi 13 súborov a špeciálny hosť FS Liptov. K celkovej spokojnosti bude k dispozícii skákací hrad pre deti, guláš i káva.

Abovský hlásnik so srdcami regiónu


(14.4.2024)  Sme radi, že vám môžeme predstaviť nové, prvé tohoročné číslo regionálneho štvťročníka Abovský hlásnik. Ako môžeme pomôcť Východoslovenským labkám? Vzniknú Pieniny v našom regióne? Je bowling viac ako krčmový šport?...toľko krátka ochutnávka. 
Štartujeme aj novú rubriku (anketu) Srdcia regiónu o ľuďoch, ktorí nezištne pomáhajú či rozvíjajú náš región, ktorí darujú seba pre dobrú vec, nezištne. V prvom čísle predstavujeme prvé dve nominácie - priatelľa trstenskej prírody a rodinu darcov krvi.


Archív všetkých čísiel nájdete TU.

SÚŤAŽ o sadenicu jablone


(9.4.2024) Odpovedzte na súťažnú otázku a vyhrajte sadenicu jablone od záhradkárov ZO SZZ v Ždani. Otázka znie: Aké stromy sú v erbe obce Ždaňa? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 8. mája 2024. Nezabudnite uviesť svoju adresu a telefonický kontakt.

Ďakujeme všetkým čitateľom, ktorí sa zapojili do predchádzajúcej súťaže. Zo zaslaných správnych odpovedí na otázku – Koľko chovateľov vystavovalo na Oblastnej výstave zvierat v Geči? 119 – sme vylosovali Emíliu Stankovičovú z Košíc. Odmenili sme ju vecnou cenou a posedením pri kávičke. Gratulujeme!

Voľba prezidenta SR - 2. kolo


(2.4.2024)  Keďže ani jeden z kandidátov na prezidenta SR nezískal v 1. kole voľby nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, stretneme sa opäť vo volebných miestnostiach v sobotu 6.4.2024. O post hlavy štátu na ďalších päť rokov sa uchádzajú Ivan Korčok - NEKA a Peter Pellegrini - HLAS. Volebné miestnosti budú otvorené celý deň, tak si nájdime čas a príďme povedať svoju voľbu.


Voliť v Ždani došiel aj 90-ročný Ladislav Jobbágy

Hokejový kemp pre amatérov


(8.3.2024)  Na veľký piatok 29.3.2024 na zimnom štadióne v Čani pripravujú pre hráčov amatérov hokejový kemp pod vedením profesionálnych trénerov. „Využi voľno, príď pre seba niečo spraviť a zamakať si spolu s nami. Začíname o 8:15 v telocvični, o 9:30 sa presunieme na ľadovú plochu, kde si dáme tréning - powerskating a práca s pukom. O 10:45 si pod vedením trénerov zahráme hokej 5 vs 5.”
Prihlasovanie prebieha emailom na zimnystadioncana@gmail.com. Viac info na ich webe alebo FB stránke.

archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

 

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

 

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda.

 

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

 

Chlapi pri kartáchTak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

• rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

 

Ladislav Bartko