>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 3. časť


Posledné z aktualít:

Dažde zdvihli hladinu Hornádu nebezpečne vysoko


(15.10.2020) Výdatné dažde v posledných dňoch výrazne zdvihli hladinu rieky Hornád. Vo vodomernej stanici v Ždani evidovali tretí stupeň povodňovej aktivity. Povodňová voda zaplavila cestu medzi Čaňou a Ždaňou. Obec Čaňu od zaplavenia ochránil protipovodňový val. Viac v Korzári.


Vychutnajte si jeseň s Abovským hlásnikom!


(12.10.2020) Spríjemnite si jeseň novým číslom Abovského hlásnika. Začítajte sa, aké podujatia sa napriek nepriaznivým okolnostiam pandémie podarilo zorganizovať počas leta. Zistite, ako v obciach napredujú s opravami a skrášľujú náš región. V Hlásniku nechýba ani tradičná čitateľská súťaž. Čítajte TU!


Chutný nápad


(29.9.2020) Náhradnú výsadbu drevín uchopili v Haniske inak. Na verejné priestranstvá sadia ovocné stromy. Okolo detských ihrísk zapúšťajú korene jabloň, broskyňa, slivka, marhuľa, aj menšie kríky ríbezlí, malín a egrešov. Na prvých plodoch si pochutili decká už minulé leto. Ak sa o nich miestni budú dobre starať, možno príde rad aj na varenie obecného džemu.

Zvony nad Kokšovom-Bakšou


(28.9.2020) V pravidelnej rozhlasovej relácii Zvony nad krajinou tentoraz priblížili poslucháčom rádia Regina malebnú dedinu Kokšov-Bakša na pravom brehu rieky Hornád neďaleko Košíc. Ako sa zmenila obec za vyše 700 rokov histórie približuje v nahrávke súčasný starosta Mikuláš Hudák, bývalý starosta Cyril Hudák a ďalší. Rozhlasovú reláciu si môžete vypočuť TU.


Na vlne folklóru


(12.9.2020) Roztancovaný sprievod Valalikami začne v nedeľu 20. septembra o 14:00 hod. pri železničnej stanici alebo sledujte prvýkrát živý prenos podujatia na internete. Súčasťou programu je uvedenie knihy Tisíc slov Abovského nárečia do života.

Vycestujte do praveku


(11.9.2020) Jedinečná cesta do praveku začína už tento utorok 15. septembra o 8.30 hod. na železničnej stanici v Košiciach. Nostalgická jazda historickým vlakom povedie do archeoskanzenu v Nižnej Myšli, kde na každého čaká okrem prehliadky aj bohatý sprievodný program. Kompletné informácie o jazde nájdete TU!


Hľadá sa predavačka


(2.9.2020) Do novootvorenej predajne potravín v Nižnej Hutke príjmu predavačku. Viac informácií na telefónnom čísle 0907103313.

V Nižnej Myšli bezpečnejšie


(29.8.2020) V priebehu augusta bola v Nižnej Myšli dokončená kompletná inštalácia kamerového systému na stĺpoch verejného osvetlenia. Rozhodnutie schválené obecným zastupiteľstvom má predchádzať kriminalite, zvýšiť ochranu zdravia a majetku v obci a zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov.

Strašidelná noc na Várhegy


(19.8.2020) V piatok 21. augusta 2020 čaká na všetkých odvážlivcov strašidelná cesta tajuplným Várhegyom. Tajomný program sa začne o 20.30 hod. na Malej nemeckej ulici v Nižnej Myšli. V archeoskanzene čaká na všetkých pozorovanie nočnej oblohy a ohňová show.

archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

 

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

 

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda.

 

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

 

Chlapi pri kartáchTak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

• rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

 

Ladislav Bartko