Posledné z aktualít:
Záhradkári pozývajú do Ždane
(21.9.2023) ZO SZZ v Ždani pozýva na záhradkársku výstavu ovocia a zeleniny do kultúrneho domu v nedeľu 24. septembra od 13:00 hod., poobede prebehne vyhodnotenie súťaží o Jablko roka, naj záhradnícky exponát a súťaž v aranžovaní. Z donesenej úrody pestovateľov sa budú vážiť zemiak a tekvica, tie najťažšie získajú odmenu. Výstavu môžete navštíviť aj v pondelok 25. 9. od 8.00 do 12:00 hod.

Poďakovanie otcovi Paľovčíkovi
(15.9.2023) Takmer 15 rokov bol v božej pastoračnej službe v gréckokatolíckej farnosti Nanebovstúpenia Pána v Belži Peter Paľovčík. Kňazské povinnosti ho už vedú inde. Veriaci z Belže a z filiálky v Gyňove mu posielajú za jeho vľúdnu a obetavú prácu veľké ďakujem. Jeho nástupcom sa stal Stanislav Zimovčák – deviaty duchovný otec vo farnosti od jej obnovenia v roku 1968.

Na snímke Peter Paľovčík v chráme s rodinou.
Furmani a folkloristi - už túto sobotu
(6.9.2023) Srdečne vás pozývame v sobotu 9. septembra na dve krásne podujatia.
Do Vyšnej Myšle na Furmanské preteky, kde od 9:00 hod. predvedú svoju šikovnosť furmani so svojimi koňmi. Súčasťou akcie sú rôzne detské atrakcie, umelecký kováč, občerstvenie a tombola.
Do Skároša na Abovské folklórne slávnosti, kde program začne o 14:00 hod. Predstavia sa folklórne súbory z Abova, zapojiť sa môžete aj do škôl tanca a spevu i remeselných tvorivých dielní.
Viac o podujatiach na plagátikoch v kalendári podujatí.
Pestrý prázdninový víkend
(25.8.2023) Leto pekne fičí a je pred nami pestrý prázdninový víkend. Kam ísť? Ponúk je hneď niekoľko.
V sobotu 26. augusta slávia v Haniske Deň obce, o tretej do miestneho amfiteátra zavítajú aj hráči HC Košice a FC Košice, vystúpia folklórne súbory a Roland z Čirča. Ak máte radi atmosféru jarmoku, vyberte sa v sobotu do Ždane na Ždaniansky jarmok. Program začína o jednej a zabavia vás Vilo Kalman, Tomáš Oravec i hudobná skupina Sady „N”.
Pre priaznivcov turistiky a prírody organizuje obec Skároš už 43. ročník Prechodu Slanskými vrchmi, zraz je v nedeľu 27. augusta o 10:30 pred obecným úradom.
Podrobnosti nájdete v pozvánkach v našom kalendári podujatí - TU.
Obnovili valalický kanál
(19.8.2023) Odvodňovací kanál vo Valalikoch, vybudovaný ešte za socializmu, obnovili novými metódami, šetrnejšími k prírode. Prečistili 2,5 km úsek. Kanál idú prekladať aj do novej časti (v dĺžke 1777 m) a bude ústiť do pôvodného kanála. Tým sa zabezpečí zachytávanie prepadových vôd a odvodnenie celého územia výstavby budúcej automobilky Volvo. Kanál počíta aj s novou rekreačnou zónou. Vytvoria sa biokoridory, izolačná zeleň. Štátny podnik Hydromeliorácie chce kanál prenajímať miestnym združeniam a komunitám.
Zdroj: Hlavné správy RTVS
(Celú reportáž si môžete vypočuť v archíve RTVS 16.8., minutáž 42:55)

O našom regióne v TV AHOJ
(15.8.2023) Rozmanitosť a jednota nášho regiónu zaujala internetovú televíziu a noviny východného Slovenska TV AHOJ. Zavítala k nám ešte počas našich spoločných osláv a v rozhovore so starostami Čane, Gyňova, Nižnej Myšle, Skároša a Ždaňe zisťovala, ako funguje spolupráca 17 obcí pod hlavičkou Regionálneho združenia obcí Hornád. Ich 4-minútovú videoreportáž si môžete pozrieť a hlavne vypočuť na tomto linku - TU. Oplatí sa :)
Ak ste ešte nevideli fotografie z osláv Dňa RZOH, tak šup klik na fotogalériu. Pridali sme tam zopár nových foto od Milana Bagoniho zo Skároša.

LETNÁ SÚŤAŽ :))
(25.7.2023) V súťažení s našim webom RZOH pokračujeme ďalej! Tentoraz nájdite odpoveď na otázku: Ako sa volá skalný výtvor vo Vyšnej Myšli, ktorý je zvyškom lávového prúdu z útrob vulkánu Bradlo? Odpovede posielajte na e-mail regionhornad@gmail.com do 15. augusta 2023. Nezabudnite uviesť svoju adresu a telefonický kontakt.
Zo zaslaných odpovedí na otázku z Abovského hlásnika č. 1/2023 sme vylosovali Zuzanu Čigášovú z Čane. Odmeníme ju vecnou cenou a posedením pri kávičke. Gratulujeme! A aká bola správna odpoveď na otázku: Meno ktorého grófa nesie kaštieľ v Sokoľanoch? Žiadneho. Jeho majiteľmi boli viaceré grófske rodiny Stahremberg a Péchy-Zichy.
Leto s Abovským hlásnikom
(7.7.2023) Domáce zlato. Poľovníci a muzika. Symbolické dvanástky. Srdce pre zákazníkov. Veľké ďakujem. Starovek a večné sľuby. Čo sa skrýva za týmito titulkami? Otvorte si letné číslo Abovského hlásnika - štvrťročníka nášho regiónu a objavujte! Udalosti, príbehy, ľudské osudy, ... Prajeme vám pekné čítanie.

Všetky čísla nájdete v archíve - TU
Oslavy RZOH už tento víkend!
(21.6.2023) Oslávte s nami po 18. raz spolupatričnosť regiónu Hornád, jeho rozmanitosť a korene, ale zároveň jednotu a vzájomnú toleranciu. Jednotlivé obce si pre vás pripravili pestrý kultúrny program s finálovou bombou - Peter Bič Project. Tešíme sa na vás pod slniečkom, pri dobrom pive a guláši v amfiteátri v Skároši!

Valalický jarmok je tu!
(13.6.2023) Srdečme pozývame na Dni obce Valaliky a 28. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začnú v piatok 16.júna športovými podujatiami. V sobotu 17.júna o 14.00 hod. vystúpia v programe miestni žiaci a folklórne kupiny, terchovský orchester ľudových nástrojov BOBÁŇOVCI, ŽSS Čriepky, FS Terchovec a DsFS Terchovček. Ťahákom podujatia je vystúpenie Lukáša Adamca s kapelou. Jarmok obohatí vyhodnotenie športových súťaží a súťaže o najkrajšiu záhradku, tombola, výstava hydiny a vtáctva, stánky remeselníkov i pestré tvorivé dielne.


O našej abovskej identite - 3. časť
NAŠA HUTORACKA BEŠEDA
Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.
Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?
Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:
1. Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.
2. Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda.
3. Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.
Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.
Tak je to správne
Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:
- absencia dlhých hlások (laska, bivam),
- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),
- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),
- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:
• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);
• rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);
• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);
• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);
• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);
• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);
• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);
• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž. Above);
• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;
• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v jednoslabičných slovách formy pil, žil);
• slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;
• slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;
• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);
• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);
• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.
Ladislav Bartko