>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 3. časť


Posledné z aktualít:

Tanečníci zo Srbska a Rumunska zavítajú do Valalík


Oslavy 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci Valaliky pokračujú! Urobte si v piatok 22. júna večer voľno, pretože do sály kultúrneho domu zavítajú zahraniční hostia - súbory Crisana z Rumunska a Djerdan zo Srbska v doprovode Oprášených krpcov zo Žiliny. Ich neopakovateľný energický tanec a spev začne o 19-tej. VSTUP je VOĽNÝ!


Krajšie zastávky v Sokoľanoch


Dve nové presklené autobusové zastávky v Sokoľanoch spríjemnia cestujúcim čakanie a ochránia ich pred nepriaznivým počasím. Nachádzajú sa v centre obce na pôvodnom mieste ako predošlé. Osadenie zrealizovala  firma ABRIS s.r.o. s pomocou aktivačných pracovníkov pod vedením Pavla Vargu.

Priemyselný park Haniska - Geologický prieskum a odškodnenie farmárov


Na pozemkoch pri Haniske prebieha od začiatku mája geologický prieskum pred výstavbou priemyselného parku. Štát sľubuje, že farmárom zaplatí odškodné za úrodu, ktorú im pri tomto prieskume zničí. Päť spoločností a súkromných farmárov dostane odškodné 15 centov za m2.

Najviac financií za zničenú úrodu a ušlé agrodotácie by mala zinkasovať spoločnosť Agro – Valaliky patriaca do skupiny Esin (cca 231 000 eur). Zaujímavosťou je, že Esin už tri roky bojuje o polia v okolí Hanisky, Valalík a Čane s farmárom Františkom Oravcom. Ten sa pre médiá viackrát vyjadril, že ho pred dvoma rokmi fyzicky napadol priamo na jeho poli človek pracujúci pre jednu z firiem Esinu a to len preto, lebo im odmietal predať farmu a pozemky.

Čítajte viac v Korzári:
link
Pokračovanie: str.1, str.2, str.3

V nedeľu na Fanfarafest!


Rozmýšľate, čo podniknúť cez víkend? Zavítajte do Trsteného pri Hornáde na Krajský festival mládežníckych dychových hudieb Fanfarafest! V nedeľu 10. júna o 16.00 hod hudobníci rozozvučia trúbky na miestnom futbalovom ihrisku. Organizátori Kultúrne centrum Abova, obec Trstené pri Hornáde a Dychový súbor Hornád sa už na vás tešia :) Ďalšie TIPY nájdete v Kalendári podujatí.

   

Nábor do FS Abovčan


Rád spievaš či tancuješ? Chceš byť súčasťou skvelého kolektívu? Neseď doma a SKOČ DO TANCA SPOLU S NAMI!
Privítame Ťa pondelok a štvrtok o 18.00 hod v areáli FK Čaňa (bývalé fitness centrum). Pred príchodom sa informuj na 0908 988 684 u Jozefa Ilenina alebo na FB: Folklórny súbor Abovčan.

Hlasujme za MŠ Gyňov


Chodíte na nákupy do čanianskeho Tesca? Tak vezmite žetón a podporte našich najmenších a ich vysnívaný dvor! Do 4.6.2018 prebieha hlasovanie v projekte TESCO – Vy rozhodujete, my pomáhame. O hlasy z regiónu sa uchádza aj projekt materskej  školy v Gyňove, ktorého cieľom je spríjemniť pobyt detí na školskom dvore zakúpením pružinových hojdačiek a vonkajších tabuliek. Vopred ďakujú za každý jeden odovzdaný hlas :))

Začína výkup pozemkov pod Strategický park Haniska


Spoločnosť InvEast SK, s.r.o. v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR informuje vlastníkov pozemkov, že im v najbližšom období začne zasielať kúpne zmluvy na odkúpenie pozemkov alebo zmluvy na zriadenie vecných bremien k pozemkom pod Strategický park Haniska. Návrhy zmlúv budú doručovať doporučenou poštou do vlastných rúk na adresu uvedenú v liste vlastníctva. Zároveň upozorňujú, aby vlastníci pozemkov v žiadnom prípade neuzatvárali kúpnu zmluvu k pozemkom s iným subjektom, pretože pozemky sú zabezpečené predkupným právom štátu.

Strategický park Haniska sa vybuduje za účelom prípravy územia pre budúcich investorov a na realizáciu nových investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja.

Nové stromy v Sokoľanoch


Verejnú plochu pri obecnom úrade od mája krášli 20 nových stromov. Borovice Pinus negra a smreky Picea pungens zabezpečila spoločnosť Eurocast Košice ako náhradu za vyrúbané stromy. O výsadbu a pravidelnú zálievku sa starajú aktivační pracovníci obce pod vedením koordinátora Pavla Vargu.

POZVÁNKA do jarnej prírody


Prechod Slanskými vrchmi medzi dvomi Poliankami bude v sobotu 12. mája. Pešia trasa s dĺžkou 16 km povedie z Dargovského priesmyku do Ďurkova s ukončením v Košickej Polianke. Účastníkmi 35. ročníka podujatia „Z Polianky do Polianky“ môžete byť aj vy, ak sa vopred prihlásite - Pozor, kapacita autobusu naplnená, prihlasovanie zastavené! Propozície so všetkými potrebnými údajmi nájdete v kalendári podujatí - klik. Dôležitý oznam organizátorov - klik.

Videofilm o obci Nižná Myšľa


Do rubriky KTO SME, v ktorej sa prezentujú jednotlivé obce Regionálneho združenia obcí Hornád, pribudla videonahrávka o živote v Nižnej Myšli. Pozrieť si môžete aj videovizitky o Geči, Haniske, Trstenom pri Hornáde, Valalikoch, Vyšnej Myšli a Ždani.
archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

 

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

 

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda...

 

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

 

Tak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

 

Ladislav Bartko