>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 3. časť


Posledné z aktualít:

Videofilm o obci Nižná Myšľa


Do rubriky KTO SME, v ktorej sa prezentujú jednotlivé obce Regionálneho združenia obcí Hornád, pribudla videonahrávka o živote v Nižnej Myšli. Pozrieť si môžete aj videovizitky o Geči, Haniske, Trstenom pri Hornáde, Valalikoch, Vyšnej Myšli a Ždani.

Videli ste nový Abovský hlásnik?


Nie? Nuž kliknite hneď na archív nášho štvrťročníka! Odhaľujeme fluidum noblesy i dušu kameňa. Radíme čo potrebujete, ak chcete stavať. Prinášame rozhovory so šampiónmi. Predstavujeme Veselú päťku a Ľadové labute. A keďže je tu krásna jar, redaktorka Katka pozýva do prírody na netradičnú potulku. Príjemné lúskanie článkov vám prajeme!

Potravinové balíčky do Sokolian


Poverené osoby Slovenského Červeného kríža, Želmíra Bérešová a Blažena Gažová, rozdali v Sokoľanoch ľuďom v hmotnej núdzi 93 potravinových balíčkov. Menný zoznam občanov poskytol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 10-kilové balenie obsahuje základné potraviny: cestoviny, ryžu, olej, múku či mäsové konzervy. Pomoc sa v obci realizuje od r. 2016 v rámci OP potravinovej a materiálnej výpomoci financovanej Európskou Úniou.

    

Jarná burza kníh


Radi čítate a zháňate staršiu literatúru? Valalická knižnica opäť pripravila burzu. Do 26. marca sú knihy vystavené vo vestibule Obecného úradu Valaliky a v Obecnej knižnici. Zakúpiť si ich môžete za symbolickú cenu 0,20 €/ks

Pôstne inšpirácie veľkých osobností


Pôstne obdobie sa prehuplo do svojej druhej polovice. Ani ste si to nevšimli? A načo je pôst vlastne dobrý?
Stíšiť sa, niečo si odoprieť, pomôcť či obdarovať, odľahčiť telo i dušu. 
Ponúkame vám desať výrokov veľkých osobností Cirkvi, v ktorých slovách určite nájdete inšpiráciu i odpovede. KLIK TU.

Auto v Hornáde


V sobotu večer (17. 2. 2018) sa v Ždani stala vážna dopravná nehoda. Auto, ktoré riadil 18-ročný muž najprv zrazilo chodca, potom letelo desiatky metrov a nakoniec skončilo v Hornáde. Zrazeného 59-ročného muža okamžite previezli do nemocnice. Podstúpil náročnú operáciu, napriek snahe lekárov však zraneniam podľahol. Viac čítajte v Korzári.

Sociálne poradenstvo v Haniske


V regióne máme ďalšiu možnosť bezplatného sociálneho poradenstva pre osoby, ktoré sú v náročnej sociálnej situácii z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, dôchodkového veku alebo chudoby. V Haniske ju začalo poskytovať OZ Cassovia Academica každú druhú stredu v mesiaci (v nepárnych týždňoch) v čase od 8:00 do 15:30 hod. v modrom salóniku na Obecnom úrade. Vedia Vám poradiť, pomôcť a odborne Vás sprevádzať.

Nábor do FS Abovčan


Rád spievaš či tancuješ? Chceš byť súčasťou skvelého kolektívu? Neseď doma a SKOČ DO TANCA SPOLU S NAMI!
Privítame Ťa pondelok a štvrtok o 18.00 hod v areáli FK Čaňa (bývalé fitness centrum). Pred príchodom sa informuj na 0908 988 684 u Jozefa Ilenina alebo na FB: Folklórny súbor Abovčan.

Poďakovanie z Belže


„Ďakujem za uverejnenie článku (pozn. red. Grófka z Betliara v Belži - Poradila deťom v AH č.4/2017). Detičky, ktorých sa týkal, boli veľmi prekvapené a šťastné, že aj o nich sa píše. Číslo si aj odložili :-). Je to pre nich povzbudzujúce i do ďalších aktivít." Napísala do redakcie Katka Hanušovská Tóthová z OZ Belžanskí priatelia. Veľmi si to ceníme!

Gratulujeme víťazom fotosúťaže


Regionálna fotosúťaž „Ako Čaňu vidím ja”, ktorú ešte v lete vyhlásila obec, má svojich víťazov. Odborná porota zvolila za najlepšiu fotografiu Pohľad na večernú Čaňu od Jána Falisa. Na ďalších miestach skončili Jozef IleninŠtefan Schnurer. Spolu s ďalšími súťažnými fotkami sa aj ich zábery stanú súčasťou obecného kalendára Čane na budúci rok. Víťazná snímka:

archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

 

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

 

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda...

 

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

 

Tak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

 

Ladislav Bartko