O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda...

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

Tak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

• rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

• slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

• slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

Ladislav Bartko