>> Abovský hlásnik O našej abovskej identite O našej abovskej identite - 3. časť


Posledné z aktualít:

Kam v lete?


(3.7.2025)  Náš región Hornád ponúka veľa aktivít, preto sme ich pre vás zhrnuli v Abovskom hlásniku č. 2/2025. Najnovšie vydanie štvrťročníka je opäť pestré a plné noviniek - prvá svadba v rozáriu, rodák z Belže riaditeľom Botanickej záhrady v Košiciach, ZUŠ Valaliky oslávila 50 rokov, dokončené projekty zvyšujúce komfort v obciach,... O včelách, tanci, múzach či pretekoch sa dočítate na 16 stranách, ktoré už vyšli aj z tlačiarne. Prajeme príjemné čítanie :)

Pozývame do archeoskanzenu


(13.6.2025)  Nemáte plány na sobotu 14. júna? Zavítajte do archeoskanzenu v Nižnej Myšli, kde prebehnú ukážky remesiel bronzového veku. Vrátite sa do doby bronzovej, 3500 rokov do minulosti. Obyvatelia pravekej pevnosti od 10:00 hod. predstavia dávno zabudnuté remeslá a ponúknu jedlá podľa starovekých receptov. Historická skupina Mercenarii Carpathiae priblíži život včasného stredoveku. Vstup na podujatie je zdarma. Parkovanie je možné pozdĺž príjazdovej cesty na ulici Lesná. V areáli je možnosť využiť bufet.



Info o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v kalendári - klik

Za vôňou a krásou ruží


(6.6.2025)  Srdečne vás pozývame na slávnosť Deň ruže u Bohušov do Nižnej Myšle. V sobotu 7. júna od 9:00 hod. v rozáriu slávnostne otvoria už šiestu sezónu. Uvedú aj nové ruže v expozícii slovenských šľachtiteľov. Pre návštevníkov je pripravená komentovaná prehliadka rozária.

   

Pozývame na Valalický jarmok


(6.6.2025)  Obec Valaliky srdečne pozýva na 30. ročník Valalického jarmoku v sobotu 7. júna. Od 13.00 hod. sa na dopravnom ihrisku v programe predstavia: učitelia a žiaci ZUŠ, Dychová hudba Valaliky, ŽSS Paradne ňevesti, FSk Kadlubek a Kadlubček, FS Vranovčan z Vranova nad Topľou a TOP hosť skupina HRDZA. Jarmok so stánkami remeselníkov obohatia  tombola a výstava hydiny a vtáctva drobnochovateľov. Deti pobavia tvorivé dielne - zdobenie perníkov, modelovanie z hliny či výroba z pálky. Nebude chýbať skákací hrad, maľovanie na tvár a bohaté občerstvenie. Až do 20:00 hod.

Majstrovstvá športovej kynológie


(30.5.2025)  Po celý víkend 31. 5. a 1. 6. prebiehajú na futbalovom ihrisku v Čani Majstrovstvá Slovenska ZŠK SR, 2. kvalifikačné preteky o postup na FCI IGP a WUSV. Trénované psy pod vedením kynológov budú súťažiť v troch disciplínach - stopa, obrana a poslušnosť.  Ukážu ako nadšene spolupracujú so psovodom. Ako presne a spoľahlivo plnia povely, sebavedomo a energicky bránia psovoda a ako samostatne pracuju s nosom a sledujú stopu. Srdečne pozývame! Podrobný program a mapku nájdete na FB stránke organizátora Kynologický klub Čaňa alebo na ich webe - TU.

Noc múzeí a galérií je tu!


(16.5.2025)  Európska Noc múzeí a galérií je tu! Myšlianske obecné múzeum opäť otvorí svoje brány vo večerných hodinách v sobotu 17. mája. Pripravené budú prehliadky múzea a podzemia kaštieľa so vstupmi o 18.00, 19:30, 21:00 a 22:00 hod. Vstupné pre dospelého je 2 eurá. Čaká vás archeologická, etnografická a cirkevná expozícia.

Pozvánka na túru Z Polianky do Polianky


(30.4.2025)  Obec Košická Polianka a Klub slovenských turistov Košická Polianka pozývajú na 42. ročník prechodu Slanskými vrchmi s názvom Z Polianky do Polianky - v sobotu 3. mája. Pešia trasa strednej náročnosti vedie z Dargovského priesmyku po značkovaných turistických chodníkoch pod zrúcaninu hradu Parustan do obce Cabov s ukončením v Kultúrnom dome v Sečovskej Polianke. Propozície si otvoríte kliknutím na obrázok. 


Pozývame na folklórny festival do Čane


(30.4.2025)  Obec Čaňa, kultúrna komisia a čanianske ľudové spevácke skupiny vás pozývajú na stavanie mája a 3. ročník Čanianskeho folklórneho festivalu ľudových piesní. V nedeľu 4. mája o 14:30 hod. odchádza sprievod od obecného úradu k amfiteátru, kde vystúpia mnohoraké súbory, napr. Lingov, Kraľovianka, Karoske beťare či Bakšanske Parobci a Hanka Servická. Pripravený bude aj stánok s občerstvením.
 
Zároveň pozývame na stavanie mája aj do Skároša 1. 5. , Kokšova-Bakše 3. 5. či do Nižnej Hutky 4. 5.  Informácie o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v našom kalendári - klik TU :) 

Pozor - uzatvorenie hraníc!


(15.4.2025)  Na základe rozhodnutia vlády SR sa od 8. apríla do 7. mája 2025 zavádzajú dočasné kontroly na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom. Dôvodom je hrozba šírenia vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky, ktorý na naše územie prenikol z Maďarska. Dočasne sú uzatvorené aj priechody s Maďarskom v našom regióne a to: Kechnec – AbaujvárTrstené pri Hornáde – Kéked, Skároš – Hollóháza.

Abovský hlásnik plný príbehov a zaujímavostí


(11.4.2025)  Ani nevieme, ako to zbehlo a už mikroregión Hornád vydáva časopis Abovský hlásnik 20. rok! Veľmi sa tešíme a s radosťou sme pripravovali aj prvé tohoročné číslo, ktoré nájdete v archíve. Predstavili sme šikovného rezbára Ferka Oleára z Valalík, jubilujúci folklórny súbor Rozmaring zo Sene či mladých Šarkaňov zo Ždane. Priniesli sme vám zaujímavý výlet z Hutky do Hutky aj spomienky na prvé podujatia roka. Posvietili sme si na stav kanalizácií v regióne i na vznikajúcu lakovňu v priemyselnom parku. A ešte veľa ďaľích zaujímavostí nájdete na 16 stranách hlásnika. Prajeme príjemné čítanie :)

archiv regionu hornad

O našej abovskej identite - 3. časť

NAŠA HUTORACKA BEŠEDA

 

Vtáka po perí, človeka po reči (poznať)... Staré známe, výstižné príslovie. Áno, aj nás Abovčanov ako ľudí žijúcich na tomto našom kúsku zeme zvanom ABOV, ľudia z iných končín ako takých ľahko identifikujú práve podľa našej reči, presnejšie podľa nárečia, ktorým hovoríme.

Aké je toto naše nárečie a čím sa odlišuje od nárečí našich susedov – Spišiakov, Šarišanov a Zemplínčanov?

 

Pred odpoveďou na túto otázku žiada sa uviesť tri krátke poznámky:

  1.  Na rozdiel od azda väčšiny obyvateľov historického Spiša, u ktorých ešte aj dnes možno bežne počuť, že rečuju po śpiski, podobne od Šarišanov, ktorí hvarja po šariski, i Zemplínčanov, ktorí hutorja po zempľinski, vo výsledkoch našich dávnejších nárečových výskumov (dnešný stav už môže byť trochu iný) nemáme záznam, že by sa u nás v Above hutorelo po abovski (ani – podľa starších podôb názvu stolice – po abaujski alebo po abaujsko-turňanski). Vždy len: hutorime po hutoracki, mi hutoraci.

  2.  Ak dnes v niektorej našej obci počujeme slovo nareče, je to iba hláskovo upravený spisovný výraz. Príslušníci staršej generácie obyvateľov, ktorých ešte môžeme označiť za ako-tak spoľahlivých nositeľov nárečia, ho nepoužívajú. Na označenie "svojej" ľudovej reči, odlišnej od spisovného jazyka, využívajú slovo BEŠEDA. Preto sa do názvu tohto nášho príspevku dostala naša hutoracka bešeda.

 

  3.  Musíme veľmi stručne uviesť aj to, že ak sa o našich nárečiach hovorí ako o spišských, šarišských a ďalších, neznamená to, že nárečia všetkých obcí príslušnej bývalej stolice sú rovnaké a charakterizujú ich všetky znaky typické pre túto nárečovú oblasť. Naopak, môžu byť a aj sú medzi nimi určité rozdiely, najmä v okrajových častiach území stolíc, kde dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu sa nárečí obcí susediacich stolíc. Tak je to aj v našom Above. V nárečiach obcí na severe nachádzame znaky šarišské, vo východnej časti znaky zemplínske a na severozápade znaky spišské.

       Dokonca ako osobitné nárečie sa vymedzuje tzv. západoabovské nárečie (obce Poproč, Rudník a ich okolie), v ktorých – ako dôsledok starších presídľovacích procesov – ešte aj dnes fungujú znaky sotáckych nárečí z okolia Humenného. Takže nakoniec našu (abovskú) hutoracku bešedu reprezentujú nárečia obcí stredného a južného (nie "horného") Abova, ku ktorým, zhodou okolností, patria všetky obce nášho Mikroregiónu Hornád.

 

Chlapi pri kartáchTak je to správne

Po abovsky, teda našou hutorackou bešedou, hovorí čiže hutori ten, kto vo svojej reči uplatňuje súbor typických znakov tohto nárečia (nie iba niektorý z nich, lebo viaceré sa jednotlivo vyskytujú aj v iných oblastiach). Popri takých znakoch, ktorými sa nárečie našej oblasti zaraďuje do celej skupiny východoslovenských nárečí, ako sú napríklad:

- absencia dlhých hlások (laska, bivam),

- prízvuk na predostatnej slabike v troj- a viacslabičných slovách (paradne ňevesti),

- vyrovnávanie rodov a pádov (dva dubi, ženi, mesta, o hlopoh, ženoh, mestoh),

- a ďalších, ktoré má spoločné so šarišskými a spišskými nárečiami (typy parobek, dzevečka, teho dobreho oproti zemplínskemu parobok, dzivočka, toho dobroho) sú to najmä:

• podoby slov typu hvezda, šedzem, obed (nie hvizda, śidzem, obid);

• rovnako podoby typu pojd, moj, stoj! (nie pujd, muj, stuj!);

• podoby slov jek, jeki, jeki-teki, tekoj (v juž. Above jak, jaki, jaki-taki, takoj);

• spoluhláska h aj namiesto ch (muha, horoba, hodzic);

• spoluhlásky š, ž aj namiesto mäkkých ś, ź (šeno, širota, žeľeň, žima);

• podoby slov typu krev, ovca, bratov (nie kref, ofca, bratuf);

• výslovnosť predložky ku všade ako gu (gu koscelu, gu mňe, gu nam);

• tvary slov typu z hlopama, zo ženama (v stred. Above) a z hlopami, zo ženami (v juž.  Above);

• tvary typu babovi, nenovi, Marišovi, Milkovi;

• podoby slovies typu robel, vidzel, pel, žel (v juž. Above robel, vidzel, ale v  jednoslabičných slovách formy pil, žil);

slovesné tvary typu vidzic, hviždžic, ľecic, kričic;

slovesné tvary typu ňesol/ňes, žedol/žed, spadnul/spadol/spad;

• slovesné tvary typov bol, stanol, kopnol, čol (v juž. Above bul, stanul, kopnul, čul);

• formy typu f Košici, v Rozhanovci (v juž. Above f Košicoh, v Rozhanovcoh);

• celý rad slov typických len pre našu hutoracku bešedu: furmaňec -hradská, kavač - štrk, breskiňa - marhuľa, kompere - zemiaky, lepetka - nočný motýľ, daraž - ovad, fergeťov - oplen, humno - stodola.  

 

Ladislav Bartko