Celý rok okolo včiel

Húževnatá Natália Šiváková zo Sene pochádza z Ukrajiny. Na Slovensko prišla pred 12 rokmi. Pochádza z včelárskej rodiny a aj so svojím slovenským manželom, ktorý už nie je medzi nami, sa venovali chovu včiel.

Dnes je na všetko sama. Jej život by sme asi nenazvali sladkým, no jej tovar naďalej patrí medzi najvyhľadávanejšie v našej oblasti. „Mám 60 rodín včiel a štyri maringotky. Koncom leta som ich mohla mať blízko domova v Seni, ale niekedy musím cestovať aj 30 – 40 kilometrov, aby včely mali čo opeľovať,” hovorí Natália. Je to práca fyzicky namáhavá, zvlášť pre ženu, no ona ju miluje.

Okrem medu sa akčná žienka zo Sene zaoberá aj dodávaním ďalších včelích produktov – propolis, materská kašička, trúdie mlieko, fermentovaný peľ... Do pandémie ste ju mohli vídať hlavne na rôznych jarmokoch a obecných podujatiach. Dnes predáva najmä v Košiciach. Aj ona pocítila tohtoročné sucho. „Jarná znáška bola ešte dobrá, ale celkovo bol tento rok 2021 dosť slabý.”

V zime sa Natália tiež nenudí, veď pre toľko včelstiev treba pripraviť 300 či až 400 rámikov do úľov. Do predajného stánku potrebuje aspoň 6–7 druhov medu. „Stále sa nájdu ľudia, ktorí kryštalizujúci med považujú za nekvalitný a myslia si, že tekutý je lepší. Nie je to tak. Lesný má veľmi dobrú povesť, mnohí ho majú za všeliek, o kvetový a agátový nemajú až taký záujem. Ale dobré je medy striedať. Keď chcete kúpiť 10 kíl, najlepšie je každé kilo z iného,” odporúča.

     

Každý na niečo iné

Rôzne medy sú vhodné ako úľava pri rôznych zdravotných ťažkostiach. „Lipa pomáha na priedušky, kašeľ a hrdlo, agát je vynikajúci na žalúdok. Lesný je trošku ťažší, ale skvelý na alergie, lebo neobsahuje peľ. Slnečnicové a ostatné jesenné sú tiež vynikajúce, napríklad kombinácia bylín ľubovník a repík, tieto majú hnedo-zlatý odtieň,” znejú Natáliine rady. „A každý by mal mať doma propolis. Na kašeľ, ale aj ako antiseptikum na rany.”
   Najbližšie mesiace bude zamestnaná výrobou voskov, sviečok a medových darčekov na koniec roka. A v januári sa pre ňu začne ďalší kolotoč.

 
Autor článku: Anton Oberhauser
foto: archív Natálie Šivákovej
Uverejnené v Abovskom hlásniku č.3/2022. Klik do archívu :)