Neničme si Božiu záhradu

Pani Irene Vargovej pristane úsmev. A ten jej na tvári vždy vyčarí príroda alebo, ako ona hovorí, Božia záhradka. Nazýva tak všetky miesta, kde rastú liečivé rastliny. Osobitne lúky nad Skárošom, ktoré jej prirástli  k srdcu.

Hoci býva v Čani, poštárku robila dve desiatky rokov práve v Skároši, kde vyrastala v časti zvanej Malá Praha. „Radšej som denne do práce dochádzala autobusom. Podhorská oblasť plná zázrakov mi to bohato nahradila,” vraví a pokračuje. „Veľa ma o bylinkách naučila babka Rošková. Mala som asi 10 rokov, ona vyše 80. Bývala sama v  slamenej chalúpke a jej deti žili v Česku. Koľkokrát mi povedala: Dones mi to, čo kvitne na bielo, aj to, čo kvitne na fialovo... U druhej babky Vojčíkovej z Trsteného som sa tiež kde-čomu priučila.”

Raz sa pani Vargová škaredo zranila pádom z bicykla. Babka Rošková jej priložila na ranu čerstvé skorocelové listy a tie boľačku rýchlo zacelili. Neskôr ju zas trápili ekzémy na rukách. Lieky nepomáhali. Postihnuté miesta si  začala každý deň máčať v odvare z repíka, šalvie a nechtíka. Za dva týždne nebolo po trápení ani stopy. Pomáha tak aj iným.

Schody v dome, obývačku aj iné priestory má zaplnené škatuľami so starostlivo nastrihanými bylinkami a voňavými vreckami. Na policiach sirupy – napríklad  žihľavový či agátový. Aj rôzne tinktúry. V príjemnej kuchyni pijeme čaj zo šalvie, medovky a bobuliek čiernej bazy. Dochutený výborným bazovým sirupom. Ochutnávam jej lahodný zákusok. Čo zbiera teraz, začiatkom jesene? Ginko dvojlaločné na pamäť, šípky na prechladnutie, hloh na srdiečko, listy čiernych ríbezlí – na kašeľ...

Jej štyri deti  ju v celoživotnej záľube podporujú. „Mama je stále na lúkach. Aj sa obávame, kde sa až zatúlala, voláme jej, našťastie, vždy je v poriadku,” vraví najstaršia dcéra Evka. Druhá dcéra Andrea býva dva roky vo Zvončíne pri Trnave. „Mama, je tam potok, lúky, príď, pozýva ma. Vari mi to dakedy vyjde. Som v Čani kostolníčkou, tak ako moja mama a otec. Zatiaľ neviem, kto by ma aspoň na týždeň zastúpil.”

Zhlboka si vzdychne a do očí jej vhŕknu slzy. „Čo bolo harmančeku nad Skárošom! A šalvie lekárskej! Až svah pod cintorínom fialovel. Teraz ich už nevidím. Postrekmi a necitlivosťou si ničíme záhradu, ktorú nám Boh dal do užívania. V okolí Čane už takmer niet bylinkových miest. Ešteže pri jazere možno zbierať lipu a myší chvostík.”
   Pestuje bylinky aj na záhrade. Rada by ich rozsadila aj na ďalšie miesta, ale vnuci a vnučky potrebujú miesto na guľovačku či letné bláznenie. A ich návšteve je vždy veľmi rada. Najstaršia Ivanka ide v jej stopách.


RECEPT a rady pani Ireny

Petržlenové víno - na srdce
   Do 1 l bieleho vína bez siričitanov dáme 10 stoniek petržlenu s listami. Pridáme 1 lyžicu vínneho octu. Varíme 10 minút. Vytvorí sa pena, tú ale nezbierame. Pridáme 300 gramov domáceho medu, varíme ešte 4 minútky a scedíme. Dáme do fliaš. Užívame každý deň poldeci pred jedlom. Do vypitia 1 litra, potom mesiac pauza a kúru možno zopakovať. Víno môže byť trochu mútne, treba vypiť aj spodok. 

♦     Petržlenová vňať je vhodná i na posilnenie močových ciest a obličiek
♦     Šípky nekombinujte s inými bylinkami 
♦     Trnky sú dobré na chudnutie


Autor článku: Katarína Čániová
foto: Katarína Čániová, internet
Uverejnené v Abovskom hlásniku č.3/2021. Klik do archívu :)