>> Kam ísť FOLKLÓR v regióne


Posledné z aktualít:

Smútočné oznámenie


(26.2.2026) S hlbokým zármutkom oznamujeme priateľom, občanom a príbuzným, že vo veku nedožitých 98 rokov nás navždy opustila Alžbeta Vargová, rod. Magyarová (16.12.1928 - 24.2.2026), najstaršia obyvateľka obce Čaňa.

Posledná rozlúčka s drahou zosnulou sa uskutoční v piatok 27. februára 2026 o 14:00 v Dome smútku v Čani.

Česť jej pamiatke.

Karneval vo Vyšnej Myšli


(11.2.2026) Obec Vyšná Myšľa pozýva všetkých malých aj veľkých na karneval, ktorý sa uskutoční v nedeľu 15. februára 2026 o 15:00 v sále Kultúrneho domu Vyšná Myšľa. Účastníkov čaká zábavné popoludnie plné radosti, hudby a tanca. Pripravené je prekvapenie, diskotéka aj tombola. Vstupné je 1 €.

Stolnotenisový turnaj – memoriál Štefana Horvátha


(11.2.2026) Obec Seňa a Komisia pre šport, športové a voľnočasové aktivity pozývajú verejnosť na stolnotenisový turnaj – memoriál Štefana Horvátha, ktorý sa uskutoční v sobotu 14. februára 2026 o 9:00 v telocvični ZŠ Seňa (vchod zo školského ihriska). Prezentácia a rozcvičovanie súťažiacich prebehne od 8:30 do 8:50. Súťaží sa podľa pravidiel stolného tenisu.

Kategórie:
1. ženy a deti
2. muži do 50 rokov
3. muži nad 50 rokov

Vstup do telocvične je možný len v čistej obuvi.

33. Fašiangový ples KDK


(6.2.2026) Pozývame Vás na 33. Fašiangový ples KDK, ktorý sa uskutoční v sobotu 14. februára 2026 o 19:00 v KD Valaliky. Cena vstupenky pre dve osoby je 130 €. V cene vstupenky je večera, ½ litra vína, nealkoholické nápoje, káva, zákusok, kultúrny program a polnočné jedlo. Vstupenky si môžete zakúpiť v Obecnej knižnici Valaliky.

Obecná zabíjačka v Ždani


(6.2.2026) Starosta obce Ždaňa a poslanci obecného zastupiteľstva pozývajú verejnosť na Obecnú zabíjačku, ktorá sa uskutoční v sobotu 7. februára 2026 o 11:30 v parku pri obecnom úrade v Ždani. Pre návštevníkov je pripravená ochutnávka zabíjačkových špecialít, teplý čaj a vystúpenie ľudovej skupiny Hudáci. Tešíme sa na Vás!

Detský karneval v Nižnej Myšli


(30.1.2026) Obec Nižná Myšľa a OZ Dúhová stonožka pozývajú všetky deti na Detský karneval, ktorý sa uskutoční v nedeľu 1. februára 2026 o 15:30 v Kultúrnom dome v Nižnej Myšli. Podmienkou vstupu je maska. Pre deti je pripravená spoločná zábava, súťaže a odmena pre každú masku. Vstupné: 1 €


Logis One Park Košice má prvého nájomcu


(28.1.2026) Priemyselno-logistický park Logis One Park Košice má prvého nájomcu. Spoločnosť Eurofit (MC Syncro), subdodávateľ automobilky Volvo, si v areáli prenajme priestory s rozlohou približne 5-tisíc štvorcových metrov.
Projekt vzniká na území s rozlohou 42 hektárov v blízkosti pripravovaného závodu Volvo Cars a je určený ako zázemie pre výrobu, logistiku a subdodávateľský priemysel. Kolaudácia objektu je plánovaná na september 2026.

Viac informácií sa dočítate v pôvodnom článku.

Pozývame na Valentínsku zábavu do Sene


(26.1.2026) Obec Seňa pozýva všetkých na Valentínsku zábavu, ktorá sa uskutoční v piatok 14. februára 2026 o 19:00 v Kultúrnom dome v Seni. Vstupné je 25 € a zahŕňa prípitok, večeru, dezert či kávu. Lístky si môžete zakúpiť na obecnom úrade počas úradných hodín.

Divadelné predstavenie Rysavá jalovica v Seni


(26.1.2026) Divadlo na Predmestí uvedie hru Martina Kukučína Rysavá jalovica v nedeľu 8. februára 2026 o 18:00 v Kultúrnom dome v Seni. Vstupné je 10 €. Lístky si môžete zakúpiť na obecnom úrade počas úradných hodín.

Pozývame na mobilnú kvapku krvi


(13.1.2026) Obec Ždaňa v spolupráci s nemocnicou AGEL vás pozývajú na Mobilnú kvapku krvi. Akcia sa uskutoční 27. januára 2026 od 9:00 do 12:00 na obecnom úrade, v sále Kultúrneho domu Ždaňa. Darovaním krvi môžete zachrániť ľudské životy alebo pomôcť človeku, ktorý to potrebuje. Všetky potrebné informácie nájdete na darca.agel.sk
archiv regionu hornad

FOLKLÓR v regióne

    SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY         

V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.  

Pozývame vás na miestne podujatia

 DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, 
 v auguste ŽDAŇANSKÝ JARMOK a FOLKLÓRNY FESTIVAL v Haniske a               VALALICKÚ KROJOVANÚ PARÁDU v októbri vo Valalikoch.  

Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí.


         ABOVSKÉ NÁREČIE       

V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch. 

               - Babo, dze idzece na tej bicigľi ?  - Ta na cinter.                                                      - A hto ju priňeše nazad...?

Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!

 

    PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA        

Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.

Po Doroce visňu šmati na ploce  ---   Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca  ---    Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.

Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča   ---   Dohtor ľeči, Boh uzdravuje   ---   Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej   ---   Trime jak pes ježa    ---    Idze jak v ľece na sankoh. 

 

     TRADIČNÉ OBLEČENIE      

Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.  

ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Opleckárukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštekgeroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.

                    

Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.

MUŽI nosili košeleširoké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vestylajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.

                                      

                    DEDIČSTVO NA TANIERI     

Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny.  Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.  

         Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.

Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.

Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom. 

Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.

Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.

Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.

  

     ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY


Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.

 

 

Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005 

            2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003

            3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008

             4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik