Posledné z aktualít:
Zlatá baňa prichádza do Sene
(13.4.2026) Pozývame vás na divadelné predstavenie Zlatá baňa, ktoré sa uskutoční v nedeľu 19. apríla 2026 o 17:00 v Kultúrnom dome v Seni. Tešiť sa môžete na skvelé herecké obsadenie – Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Marián Labuda ml. a Marek Majeský – pod režijným vedením Juraja Bielika.
Vstupné je 15 € a vstupenky si môžete zakúpiť na Obecnom úrade. Nenechajte si ujsť príjemný kultúrny zážitok – tešíme sa na vás.
Čistý revír = čistá príroda
(9.4.2026) Poľovnícke združenie Domaška pozýva všetkých dobrovoľníkov a milovníkov prírody na podujatie Čistý revír = čistá príroda, ktoré sa uskutoční v sobotu 11. apríla 2026 o 08:00.
Stretnutie účastníkov bude na parkovisku pri pomníku v Skároši. Spoločne prispejeme k čistejšiemu a krajšiemu prostrediu nášho regiónu.
Pre všetkých účastníkov bude po skončení pripravené občerstvenie.
Pridajte sa k nám!
Koncert filmovej hudby
(9.4.2026) Pozývame vás na jedinečný Koncert filmovej hudby pri sviečkach v Kultúrnom dome Vyšná Myšľa, ktorý povedú manželia Jámborovci. Podujatie sa uskutoční v nedeľu 12. apríla 2026 o 18:00. Vstupné je dobrovoľné, pripravené bude aj malé občerstvenie. Príďte si vychutnať príjemnú atmosféru – tešíme sa na vás.
Košické Volvo napreduje: prvé karosérie už testujú vo Švédsku
(6.4.2026) V košickom závode Volvo je čoraz rušnejšie. Stovky robotov už pracujú na výrobných linkách a prvé karosérie putovali na testovanie až do Švédska. Závod sa postupne pripravuje na spustenie testovacej prevádzky, pričom sériová výroba je už na dohľad.
Výstavba jednej z najväčších investícií na východnom Slovensku tak naberá reálne kontúry a spolu s ňou rastie aj počet pracovných príležitostí. Celý článok si môžete prečítať tu.
Hala prešla obnovou
(31.3.2026) Športová hala v Čani je po rekonštrukcii opäť v prevádzke a pripravená „zastrešiť“ súboje v rozličných halových športových odvetviach. Na slávnostnom otvorení sa v piatok 27. marca zúčastnil Tomáš Červeňák, generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva cestovného ruchu a športu SR. Nasledoval obed v reštaurácii Zimač.
Veľkonočné tvorivé dielne
(27.3.2026) Obec Nižná Myšľa v spolupráci s OZ Dúhová Stonožka pozýva všetky deti v sprievode rodičov na Veľkonočné tvorivé dielne. Tešíme sa na vás v Kultúrnom Dome v sobotu 28. marca 2026 o 16:00. Vstupné sú 2 eurá.
Veľkonočné tvorenie s deťmi
(25.3.2026) Obec Trstené pri Hornáde v spolupráci s Farskou charitou pozýva všetky trstenské detičky na veľkonočné tvorenie, ktoré sa uskutoční v šatniach na futbalovom ihrisku túto sobotu 28. marca 2026 od 14:00. (Nezabudnite si priniesť vyfúknuté vajíčko.) Následne po tvorivých chvíľkach sa od 16:00 premietne rozprávka KRÁĽ KRÁĽOV v sále Kultúrneho domu. Vstup je zadarmo, tešíme sa na vás.
Pozvánka na Valalické maľované vajíčko
(23.3.2026) Pozývame Vás na výstavu Valalické maľované vajíčko, ktoré sa uskutoční v nedeľu 29. marca 2026 od 15.00 vo veľkej sále KD Valaliky. Okrem tradičných vajíčok, dekorácií, či ručných prác nebude chýbať ani výstava obrazov. Sprievodným podujatím bude súťaž o najkrajšie vajíčko, výstava vajíčok drobnochovateľov a živé prekvapenie pre malých a veľkých.
Blížiaca sa jar
(13.3.2026) Náš región má veľa krás. K najznámejším z nich patrí takzvaných „7 divov nášho regiónu“, ktorým sme vyhradili samostatnú záložku v časti „KAM ÍSŤ“. S prichádzajúcou jarou a prebúdzajúcou sa prírodou budú o to väčšou pastvou pre oči. Ak by ste ako naši cenní čitatelia mali ďalší tip na div z nášho regiónu a chceli by ste, aby bol pridaný do zoznamu, môžete sa ozvať s nápadom redakcii Abovského Hlásnika na adrese regionhornad@gmail.com.
Za dobrý návrh vás odmeníme peknou knihou z tvorivej dielne vedúcej redaktorky Kataríny Čániovej.
Nábor dobrovoľných hasičov
(9.3.2026) Už ste niekedy premýšľali nad tým, aké by to bolo byť dobrovoľným hasičom? Alebo možno to bol váš detský sen, o ktorom ste ako malí snívali. Ak túžite robiť výnimočnú a obetavú prácu a pri nej pomáhať iným, je tu jedinečná príležitosť, ako si tento sen splniť. V sobotu 28.3.2026 o 13:00 sa na hasičskej zbrojnici v Seni bude konať nábor nových hasičov do DHZO Seňa.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik