Posledné z aktualít:
Pozývame na Beh Myšľou
(10.10.2025) OZ Športový klub Nižná Myšľa a obec s podporou KSK organizujú v sobotu 18.10.2025 so začiatkom o 10:00 hod. 13. ročník tradičného Behu Nižnou Myšľou v archeologickej lokalite. Tešíme sa na každého športovca - bežca, pre všetky zúčastnené deti bude pripravený šarkan na Šarkaniádu, ktorá sa uskutoční po behu. Pripravili sme aj malé občerstvenie.
Pozývame na Beh do Nižnej Hutky
(26.9.2025) Srdečne pozývame do Nižnej Hutky na beh Hutčanska 5 s vierou v nedeľu 28. septembra o 14:00 hod. Ide o beh s kresťanskou tematikou, ktorý spája radosť z pohybu s duchovnou atmosférou a spoločným prežitím viery. Podujatie pre dospelých aj deti prináša rodinnú atmosféru, povzbudenie a zábavu. Môžete sa tešiť na občerstvenie, ako aj na inšpiratívne rozhovory od legendy slovenského behu Petra Poláka a katolíckeho kňaza, riaditeľa OÁZY pre Nový život Petra Gombitu.
Pozývame na Beh Ždaňou
(9.9.2025) Obec Ždaňa srdečne pozýva na bežecké preteky Beh Ždaňou - v nedeľu 14. septembra o 17:00 hod. Od obecného úradu sa pobeží 2,5 a 5 km trasa. Príďte povzdbudiť športovcov!
Pozvánka na sobotu
(4.9.2025) Pestrý a veselý program ponúkajú obce nášho regiónu aj túto SOBOTU 6. septembra:
- V Skároši to ožije hudbou a tancom na Abovských folklórnych slávnostiach v prírodnom amfiteátri od 13:00 hod.
- Vo Vyšnej Myšli sa stretnú furmani s tátošmi na Furmanských pretekoch od 9:00 hod. na ploche pri futbalovom ihrisku.
- V Čani sa predstavia šikovný modelári na súťaži a výstave Plastic model Čaňa od 10:00 hod. v sále na obecnom úrade.
- V Sokoľanoch sa rozlúčia s letom chutnými pirohami, vystúpením kapiel Kalap, Petra Band, MISHELL Band, atrakciami a turnajmi od 15:00 hod.
Detaily nájdete na plagátoch v našom kalendári podujatí - TU
Pestré akcie na záver prázdnin
(28.8.2025) Vychutnajte si posledný prázdninový víkend na podujatiach v regióne Hornád. Je z čoho vyberať!
V piatok 29. augusta oslavujú v Čani Deň obce so skupinami Sám sebou, Ščamba či Elizabeth, vo Vyšnej Myšli premietajú komédie cez túlavé kino a v Skároši si pripomenú 81. výročie SNP pri Pamätníku Oslobodenia.
V sobotu 30. augusta je v Ždani tradičný Ždaniansky jarmok s remesleníkmi a chovateľmi.
V nedeľu 31. augusta sa môžete vybrať do prírody na Prechod Slanským pohorím.
Detaily k podujatiam nájdete na plagátoch v našom kalendári podujatí - TU.
Pozvánka na najbližší víkend
(18.8.2025) Rozmýšľate, čo podniknúť s rodinou či priateľmi tento víkend? Región Hornád ponúka nasledovné:
- V Haniske v sobotu 23. augusta oslavujú Deň obce. Na námestí program začína od 16:00 hod., okrem domácich skupín vystúpia ľudvá hudba Primáš a Mafia Corner. Rôzne detské atrakcie doplnia stánky s občerstvením a balkánskou zmrzlinou.
- V Skároši v nedeľu 24. augusta chystajú Rozlúčku s letom. V prírodnom amfiteátri od 14:00 hod. sú pripravené: divadielko Šaška Jaška, ukážka práce polície, penová šou hasičov a párty s Detičkovom a maskotmi. Nebude chýbať ani tombola.
Pozývame na kino pod hviezdami
(11.8.2025) Máte radi neopakovateľnú atmosféru pozerania filmov vonku pod hviezdami? Pozývame vás na túlavé kino v našich obciach:
15.8. Valaliky - Duchoň
24.8. Košická Polianka - Duchoň
29.8. Vyšná Myšľa - Ježko Sonic 3
30.8. Vyšná Myšľa - Duchoň
Zmena programu je možná. Vstup zdarma :)
Pozývame do Gyňova na oslavy 770. výročia
(4.8.2025) Obec Gyňov srdečne pozýva na oslavy 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci - v sobotu 9. augusta. Pestrý program začne o 16.30 hod. na futbalovom ihrisku. Vystúpia hudobná skupina Zarubany klin, gitarista a spevák Martin Krausz a o ôsmej večer hviezda programu Eva Máziková.
Info o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v kalendári
755. výročie Nižnej Myšle
(16.7.2025) Obec Nižná Myšľa pri príležitosti 755. výročia od prvej písomnej zmienky o obci vás srdečne pozývajú na oslavy - v nedeľu 20. júla do archeoskanzenu.
Slávnostná odpustová sv. omša sv. Márie Magdalény prebehne na Koscleku o 10:30 hod., celebruje Igor Giboda.
Kultúrny program odštaruje o 17:00 hod., vystúpia Nižnomyšľanka, MSS Raboľ z Vyšnej Myšle, FS Železiar z Košíc, hudobná skupina Rolland z Čirča. Obdivovať budete môcť aj automobilových veteránov. O občerstvenie nebude núdza v bufetových stánkoch.
Info o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v kalendári
Kam v lete?
(3.7.2025) Náš región Hornád ponúka veľa aktivít, preto sme ich pre vás zhrnuli v Abovskom hlásniku č. 2/2025. Najnovšie vydanie štvrťročníka je opäť pestré a plné noviniek - prvá svadba v rozáriu, rodák z Belže riaditeľom Botanickej záhrady v Košiciach, ZUŠ Valaliky oslávila 50 rokov, dokončené projekty zvyšujúce komfort v obciach,... O včelách, tanci, múzach či pretekoch sa dočítate na 16 stranách, ktoré už vyšli aj z tlačiarne. Prajeme príjemné čítanie :)
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik