Posledné z aktualít:
Pozvánka na túru Z Polianky do Polianky
(30.4.2025) Obec Košická Polianka a Klub slovenských turistov Košická Polianka pozývajú na 42. ročník prechodu Slanskými vrchmi s názvom Z Polianky do Polianky - v sobotu 3. mája. Pešia trasa strednej náročnosti vedie z Dargovského priesmyku po značkovaných turistických chodníkoch pod zrúcaninu hradu Parustan do obce Cabov s ukončením v Kultúrnom dome v Sečovskej Polianke. Propozície si otvoríte kliknutím na obrázok.
Pozývame na folklórny festival do Čane
(30.4.2025) Obec Čaňa, kultúrna komisia a čanianske ľudové spevácke skupiny vás pozývajú na stavanie mája a 3. ročník Čanianskeho folklórneho festivalu ľudových piesní. V nedeľu 4. mája o 14:30 hod. odchádza sprievod od obecného úradu k amfiteátru, kde vystúpia mnohoraké súbory, napr. Lingov, Kraľovianka, Karoske beťare či Bakšanske Parobci a Hanka Servická. Pripravený bude aj stánok s občerstvením.
Zároveň pozývame na stavanie mája aj do Skároša 1. 5. , Kokšova-Bakše 3. 5. či do Nižnej Hutky 4. 5. Informácie o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v našom kalendári - klik TU :)
Pozor - uzatvorenie hraníc!
(15.4.2025) Na základe rozhodnutia vlády SR sa od 8. apríla do 7. mája 2025 zavádzajú dočasné kontroly na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom. Dôvodom je hrozba šírenia vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky, ktorý na naše územie prenikol z Maďarska. Dočasne sú uzatvorené aj priechody s Maďarskom v našom regióne a to: Kechnec – Abaujvár, Trstené pri Hornáde – Kéked, Skároš – Hollóháza.
Abovský hlásnik plný príbehov a zaujímavostí
(11.4.2025) Ani nevieme, ako to zbehlo a už mikroregión Hornád vydáva časopis Abovský hlásnik 20. rok! Veľmi sa tešíme a s radosťou sme pripravovali aj prvé tohoročné číslo, ktoré nájdete v archíve. Predstavili sme šikovného rezbára Ferka Oleára z Valalík, jubilujúci folklórny súbor Rozmaring zo Sene či mladých Šarkaňov zo Ždane. Priniesli sme vám zaujímavý výlet z Hutky do Hutky aj spomienky na prvé podujatia roka. Posvietili sme si na stav kanalizácií v regióne i na vznikajúcu lakovňu v priemyselnom parku. A ešte veľa ďaľích zaujímavostí nájdete na 16 stranách hlásnika. Prajeme príjemné čítanie :)
Pozývame na Valalické maľované vajíčko
(11.4.2025) Obec Valaliky a Slovenský zväz chovateľov ZO Geča pozývajú na Valalické maľované vajíčko - výstavu veľkonočných vajíčok, dekorácií a ručných prác Klubu seniorov Valaliky, MŠ a ZŠ Valaliky, M. Čigašovej, J. Čigaša, P. Kacvinského, B. Leškovej, D. Kmeca, ŽSS Paradne ňevesti a výstavu obrazov M. Hricišonovej, M. Suchej a D. Palenčarovej. Nebude chýbať súťaž o najkrajšie vajíčko drobnochovateľov a ukážka vajíčok hydiny a vtáctva. Príde aj maskot - veľkonočný zajac. V nedeľu 13.apríla 2025 od 15.00 do 18.00 hod. v Kultúrnom dome Valaliky. Výstavu si môžete ešte pozrieť v pondelok 14. apríla od 9.00 do 15.30 hod.
Info o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v kalendári - klik
Výstava obrazov mladej umelkyne
(29.3.2025) V Obecnej knižnici vo Vyšnej Myšli vystavujú obrazy Ester Kukajovej, mladej študentky filmovej školy v Košiciach a talentovanej umelkyne. Jej kresby si viete pozrieť od 15. marca do 15. mája 2025.
Pozývame na divadlo do Sene
(17.3.2025) Obec Seňa pozýva na divadelné predstavenie Všetko o ženách do miestneho kutúrneho domu - v nedeľu 6. apríla so začiatkom o 17:00 hod. Lístok v cene 15 eur si môžete zakúpiť priamo na obecnom úrade. Miesta je ešte dosť!
Info o ďalších podujatiach konaných v našom regióne nájdete v kalendári - klik
Osláv lásku v útulku
(13.2.2025) Podeliť sa o lásku a pozornosť na Valentína môžete aj so štvornohými chlpáčmi. OZ Východoslovenské labky v Trstenom pri Hornáde pozýva na Valentínske venčenie v centre - 15. februára od 10:00 hod. Vychutnáte si výborný teplý čaj, náš labkoperník a oslávime spolu lásku, ako sa patrí! So sebou si prineste dobrú náladu, teplé a staršie oblečenie a chuť venčiť chlpáčov, ktorí sa na vás nesmierne tešia.
Čomu sa naše labky potešia?
- deky, uteráky, plachty, posteľné oblečenie
- hračky, misky, obojky, vodítka
- plastové peliešky
- krmivo (značky Rasco, Cibau, Brit alebo Brit Care)
- pamlsky či piškotky
Veľmi sa na vašu návštevu tešíme!
Viac info na ich FB stránke.
Pozývame na obecnú zabíjačku
(13.2.2025) Obec Čaňa, starosta Michal Rečka, poslanci obecného zastupiteľstva a kultúrna komisia vás pozývajú na tradičnú fašiangovú zabíjačku - túto sobotu 15. februára na námestí pri amfiteátri. Okrem ochutnávky, ktorá začne cca o 10:30 hod., máte možnosť aj vidieť spracovávanie prasiatka a výrobu produktov od 7:00 hod. ráno.
Rozmaring oslavuje 75 rokov
(7.2.2025) ZO Csemadok a FS Rozmaring v Seni vás srdečne pozýva na galaprogram pri príležitosti 75. výročia založenia folklórneho súboru Rozmaring s názvom FESTIVAL TRADÍCIÍ A GENERÁCIÍ. Už túto sobotu 8. februára o 18:00 hod. v Kultúrnom dome v Seni. Vstupné: dobrovoľné.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik